Informácie o stave životného prostredia
Dostupné a kvalitné dáta sú základom pre kvalitný život v meste a uvedomelé rozhodovanie. Hlavné mesto preto zabezpečuje a aktualizuje informačný systém všetkých zložiek životného prostredia a informuje verejnosť o stave životného prostredia v Bratislave.
Informácie sú rozdelené do kategórií:
- Voda
- Odpady
- Ovzdušie
Voda
Monitoring povrchových vôd:
Monitoring podzemných vôd:
Čo je to integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania (IPKZ) a ktoré prevádzky si ju vyžadujú?
Ide o súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu. Tak, aby sa dosiahla vysoká celková úroveň ochrany životného prostredia. V zmysle zákona č. 39/2013 Z. Z. podľa § 38, Ministerstvo životného prostredia zriaďuje informačný systém IPKZ, ktorý obsahuje Register prevádzok vyžadujúcich integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania a vydaných integrovaných povolení:
Enviroportál ↗︎ Slovenská inšpekcia životného prostredia ↗︎ Slovenská inšpekcia životného prostredia - žiadosti ↗︎
Ako funguje odvádzanie a čistenie odpadových vôd a dodávka pitnej vody?
Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. (BVS), dodáva pitnú vodu približne 740-tisíc stálym zákazníkom v 118 obciach naprieč regiónom západného Slovenska.
Vodu čerpá predovšetkým z mimoriadne kvalitných podzemných zdrojov. Vďaka výhodnej polohe v blízkosti Dunaja a unikátnemu štrkovo pieskovému podložiu sú tieto zdroje kvalitné a výdatné.
Druhou kľúčovou úlohou BVS je odkanalizovanie odpadových vôd v obciach, ktoré sú pripojené na verejnú kanalizačnú sieť. Na tento účel sa využíva viac ako 1 800 km kanalizačných potrubí, ktoré dopravujú odpadovú vodu do 23 čistiarní odpadových vôd (ČOV).
Jednou z nich je aj Ústredná ČOV vo Vrakuni, ktorá je svojou kapacitou 172 800 m3 za deň, resp. 2 000 l za sekundu najväčšou ČOV na Slovensku. (zdroj: BVS) Na území Bratislavy sa nachádzajú 3 ČOV: vo Vrakuni, Petržalke a Devínskej Novej Vsi.
Viac informácií na stránke Bratislavskej vodárenskej spoločnosti ↗︎.
Dokumenty
Odpady
Hlavné mesto je zodpovedné za nakladanie s komunálnymi odpadmi a s drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na jeho území, a umožňuje tiež obyvateľom Bratislavy bezplatne odovzdať zložky komunálneho odpadu podľa platného prevádzkového poriadku zberného dvora OLO a.s.
Informácie o zberných miestach odpadu:
Ako správne triediť odpad?
Informácie a tlačivá na kompostovanie odpadov:
Dokumenty
Ovzdušie
Poverenou organizáciou na monitorovanie a hodnotenie kvality ovzdušia je podľa zákona Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Kvalitu ovzdušia v hlavnom meste sledujú a vyhodnocujú na základe piatich meracích staníc v týchto lokalitách:
- Kamenné námestie
- Trnavské mýto
- Jesényiova
- Mamateyova
- Púchovská
Namerané hodnoty z monitorovacích staníc sú zverejnené a dostupné na webstránke SHMÚ a taktiež na mape web aplikácie dnesdycham.sk.
Výsledky meraní zo svojich troch meracích staníc zverejňuje a vyhodnocuje na web stránke SHMÚ aj rafinéria Slovnaft, a.s. a to konkrétne v lokalite Podunajské Biskupice.
Na základe výsledkov týchto meraní a emisných inventúr za predchádzajúci rok SHMÚ vypracúva správu o kvalite ovzdušia v aglomerácii Bratislava a zverejňuje ju na svojom webe.
Dokumenty
Informácia o stave ovzdušia pre celú SR, zverejnená na webe SHMÚ
Na základe zákona o ovzduší v znení neskorších predpisov je kvalita ovzdušia hodnotená vzhľadom na limitné hodnoty koncentrácií nasledujúcich znečisťujúcich látok: suspendované častice PM10, PM2,5, oxid dusičitý, benzo(a)pyrén, benzén a oxid siričitý. Okrem týchto znečisťujúcich látok sa podľa zákona o ovzduší hodnotia aj ťažké kovy (olovo, arzén, kadmium a nikel) (zdroj: SHMU).
Varovný systém kvality ovzdušia
Zákon o ovzduší č. 137/2010 Z.z. a Vyhláška o kvalite ovzdušia č. 244/2016 Z.z. v znení neskorších predpisov stanovujú na ochranu zdravia ľudí pred nepriaznivou kvalitou ovzdušia limitné hodnoty koncentrácií niektorých znečisťujúcich látok.
Informácie o poľných horákoch
Poľné horáky sú jednou z najviditeľnejších častí každej rafinérie Slovnaft. Úlohou poľných horákov je kontrolované spaľovanie nadbytočných plynov z uzavretého systému výroby. Tieto plyny môžu vzniknúť pri riadenom či núdzovom odstavení výrobných jednotiek, počas nestability či úprav technologického režimu, počas nábehov výrobných jednotiek, ale napríklad aj pri výpade dodávky energií. Plameň z horákov, dym, hluk alebo vibrácie môžu vzbudzovať obavy, no pre okolie nie sú nebezpečné. Naopak, sú signálom, že zložitá sústava rafinérskych výrobných jednotiek spoľahlivo funguje a poľné horáky plnia svoju úlohu (zdroj: YouTube).
V prípade otázok je pre verejnosť 24 hodín denne pripravená infolinka na čísle [+421 2 40 558 929](tel:+421 2 40 558 929)
Monitoring sucha
Monitoring sucha prebieha prostredníctvom troch indexov sucha - SPEI, SPI, CMI. Indexy SPEI a SPI reprezentujú stav sucha k aktuálnemu dňu za posledných 30 dní.
Výstrahy na zvýšenú veternosť
O výstrahách na zvýšenú veternosť informuje hlavné mesto aj prostredníctvom profilov na sociálnych sieťach Instagram a Facebook. Výstrahy a dáta o vetre pochádzajú zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Plánované činnosti v rafinérii Slovnaft
Rafinéria Slovnaft pravidelne poskytuje informácie o svojej činnosti (zdroj: Slovnaft).
Vysvetlivky:
- plameň – zvýšená činnosť poľných horákov
- ucho – zvýšená hlučnosť
- nos – zvýšenie zápachu
Aplikácia Sused Slovnaft
Slovnaft spúšťa novú aplikáciu Sused Slovnaft, rozširuje tak nástroje pre komunikáciu s verejnosťou
- aplikácia obsahuje informácie o plánovaných činnostiach v rafinérii, podrobný kalendár aj výsledky meraní kvality a čistoty ovzdušia
- aplikácia je bezplatná a prístupná v App Store a Google play pre iOS aj Android
- aktivita je v súlade so štyrmi prioritami novej stratégie Skupiny MOL „Shape Tomorrow“ 2030+
Viac informácií nájdete tu ↗︎
Environmentálne záťaže
Environmentálna záťaž (EZ) je v zmysle geologického zákona zadefinovaná ako znečistenie územia spôsobené činnosťou človeka, ktoré predstavuje závažné riziko pre ľudské zdravie alebo horninové prostredie, podzemnú vodu a pôdu s výnimkou environmentálnej škody.
Môže ísť o rôznorodé územia kontaminované priemyselnou, vojenskou, banskou, dopravnou a poľnohospodárskou činnosťou, ale aj nesprávnym nakladaním s odpadom.
Enviroportál – informačný portál o životnom prostredí ↗︎ Enviroportál – informačný systém environmentálnych záťaží ↗︎ Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ↗︎ Slovenská agentúra životného prostredia ↗︎
Zverejňovanie informácií ohľadom správnych konaní vo veci výrubu – na základe §7 zákona č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení informácií o životnom prostredí
Mestská časť ako príslušný orgán štátnej správy rozhodujúci v prvom stupni vo veciach ochrany prírody a krajiny podľa § 2 písm. f) zákona NR SR č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky a §69, §82, ods. 3, §47 ods. 3 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení platných predpisov, v spojení so zákonom SNR č. 377/1990 Zb. a na základe Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy v znení neskorších predpisov a čl. 69 bod 2 písm. a) je delegovaná táto pôsobnosť na mestské časti: