Poslanci mestského zastupiteľstva schválili rozpočet na rok 2021 aj úplný zákaz hazardu na území Bratislavy

Rozpočet

Hlavnou ambíciou rozpočtu na roky 2021-2023 je napriek zhoršenej makroekonomickej situácii napredovať v projektoch mesta predovšetkým v oblasti dopravy a verejnej infraštruktúry, verejných priestorov a životného prostredia, kvalitnejšej údržby mesta či sociálnej spravodlivosti.

Na dopravnú infraštruktúru poslanci vyčlenili 33 miliónov eur, ktoré sú určené na začiatok výstavby predĺženia električkovej trate v Petržalke, projektové dokumentácie modernizácie električkových tratí Ružinovská a Vajnorská radiála či tiež trolejbusovej trate Patrónka-Riviéra. Ďalších 39 miliónov pohltia výstavba a oprava cestnej či pešej infraštruktúry (napríklad na uliciach Vajnorská, Hradská, Pri Vinohradoch, Jeséniová, Uzbecká,...), zimná a letná údržba, zahŕňajú tiež prípravu parkovacej politiky či parkovacích domov a počítajú aj s výstavbou a údržbou cyklotrás či dofinancovaním Dúbravsko-karloveskej radiály.

V oblasti životného prostredia rozpočet počíta s výsadbou stromov, s prípravou budovania zariadení na zhodnocovanie bioodpadov, vo verejných priestoroch sa pripravuje budovanie nových parkov v Karlovej Vsi, na Žilinskej, práce na fontáne Družba na Námestí slobody, projekt Partizánskej lúky či Komenského námestia.

Najmä v poslednom roku sa ukázala dôležitosť kvalitnej sociálnej starostlivosti, na ktorú rozpočet myslí v podobe podpore seniorov a aktívneho starnutia, služieb pre deti, mladých ľudí a rodiny v ohrození či v oblasti prevencie a ukončovania bezdomovectva.

Rozpočet hlavného mesta na roky 2021-2023 vychádza z aktuálnych makroekonomických a daňových prognóz Ministerstva financií SR zo septembra 2020. Bežné príjmy rozpočtu vo výške 348 mil. eur predpokladajú mierne zvýšenie výberu miestnych daní a poplatkov (daň z ubytovania, nedoplatky dane z nehnuteľností) a takisto očakávame zvýšenie nedaňových príjmov prostredníctvom lepšieho manažmentu nájomných vzťahov a lepším výberom nedaňových pohľadávok. Zároveň mesto plánuje v druhej polovici roka spúšťať parkovaciu politiku, z ktorej do rozpočtu začnú plynúť príjmy už v roku 2021 a postupne narastať v nasledujúcich rokoch. Naopak novelizáciou zákona o hazardných hrách prichádza mesto v oblasti nedaňových príjmov o významnú čiastku vo výške približne 4 milióny eur ročne.

Kapitálové príjmy budú pre mesto plynúť hlavne z európskych zdrojov, ktoré sú naviazané najmä na rozvojové projekty v doprave a infraštruktúre (električkové trate).

Pandémia koronavírusu počas roku 2020 spôsobila priame aj nepriame výpadky v príjmoch mesta a jeho organizáciám vo výške viac ako 25 mil. eur. Preto bude pravdepodobne nevyhnutné dočasné zvýšenie dlhu mesta nad 50 % v roku 2021, aby sme mohli začať realizovať viaceré z pripravovaných rozvojových projektov.

Hazard

Poslanci schválili nové všeobecne záväzné nariadenie o umiestnení herní a kasín, ktoré nariaďuje ich celoplošný zákaz na území Bratislavy. Tento krok neznamená okamžité zatvorenie všetkých herní a kasín, nakoľko v zmysle zákona o hazardných hrách sa toto nariadenie nevzťahuje na prevádzkovateľov, ktorým bola udelená licencia pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia do skončenia platnosti danej individuálnej licencie. Platnosť týchto licencií sa vo väčšine prípadov pohybuje v termíne do konca roka 2023-2024. Schválený zákaz sa teda bude týkať všetkých nových žiadostí o umiestnenie herne resp. kasína a zároveň vylučuje akúkoľvek možnosť predĺženia dnes platných licencií.

Hlavné mesto týmto nariadením vyhovelo petícii Iniciatívy Zastavme hazard za zákaz hazardu v meste. Petícia obsahovala viac ako 70 000 platných podpisov Bratislavčaniek a Bratislavčanov. Mestskí poslanci už na septembrovom zasadnutí zastupiteľstva odhlasovali mandát pre magistrát na vytvorenie pravidiel pre obmedzenie hazardu v meste, ktoré mali viesť k zákazu hazardných hier s výnimkou kurzových stávok a binga.

Podporu petícii za zákaz hazardu už v novembri minulého roku verejne vyjadrili primátor hlavného mesta spolu so starostkami a starostami mestských častí a tiež s mestskými poslancami prihlásením sa k spoločnej deklarácii. Zaviazali sa v nej v plnom rozsahu vykonať všetko preto, aby vôľa občanov vyjadrená v petícii bola naplnená.

Terasy

Hlavné mesto už na začiatku letnej sezóny vyšlo v ústrety prevádzkam, ktoré musia pre opatrenia proti šíreniu korona vírusu fungovať v obmedzenom režime, čelia výpadkom z tržieb a počas letnej či zimnej sezóny využívali terasy. Magistrát hlavného mesta odpustil prevádzkam 100% dane za užívanie verejného priestranstva pre plochy terás v takom rozsahu, v akom boli povolené v roku 2019. Poslanci mestského zastupiteľstva na decembrovom zasadnutí schválili uznesenie, ktoré umožňuje odpustenie poplatku za zabratie verejného priestranstva pre terasu aj v nasledujúcich mesiacoch. Dane budú odpustené rovnako vo výške, v akej boli schválené pre jednotlivé terasy v predchádzajúcom roku.

Magistrát dáva povolenie a vyberá daň len za pozemky a komunikácie hlavného mesta. Mesto toto opatrenie stálo približne 200 tisíc eur, nakoľko sú terasy využívané výnimočne dlhšie a na väčších plochách kvôli povinným rozostupom, je možné, že táto suma bude vyššia. K úplnému odpusteniu dane alebo jej časti sa v lete hlásili aj niektoré mestské časti Bratislavy. Staré Mesto tiež ohlásilo odpustenie tejto dane do 50% aj po letnej sezóne.

Čestné občianstvo in memoriam Jánovi Pavlovi II.

Poslanci mestského zastupiteľstva na decembrovom zasadnutí schválili udelenie čestného občianstva hlavného mesta SR Bratislavy in memoriam Jánovi Pavlovi II. ako osobe, ktorá sa významným spôsobom zaslúžila o mier a priateľstvo medzi národmi, obohatila ľudské poznanie a ktorá sa zaslúžila o povznesenie a rozvoj Slovenska a Bratislavy v opätovne slobodnej a zjednotenej Európe. Ako pápež zanechal Ján Pavol II. dedičstvo nielen v cirkevnom vývoji a duchovnej oblasti, ale aj v mnohých oblastiach svetového spoločenského a kultúrneho života s presahom na politiku a medzinárodné vzťahy. V období pádu železnej opony bol považovaný za hlavného inšpirátora duchovnej a nenásilnej zmeny (ku ktorej patrila aj Nežná revolúcia v roku 1989), čím jeho osobnosť a odkaz výraznou mierou prispeli k demokracii a pádu totalitného režimu v Európe. Pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko až trikrát, pričom vždy navštívil aj Bratislavu.

V roku 2020 si pripomíname 100. výročie narodenia Jána Pavla II. Návrh na udelenie čestného občianstva Bratislavy Jánovi Pavlovi II. predložil Ján Figeľ, predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a zároveň občana Bratislavy.

Zároveň poslanci schválili odňatie čestného občianstva hlavného mesta SR Bratislavy Klementovi Gottwaldovi a Jozefovi Vissarionovičovi Stalinovi.