Bratislava

Po Zigmundovej smrti (1437) nastúpil na uhorský trón jeho zať Albrecht z rodiny Habsburgovcov. Aj ten onedlho zomrel a jeho dedičom sa malo stať jeho ešte nenarodené dieťa. Narodil sa chlapec - pohrobok. Dali mu meno uhorského národného svätca Ladislava a ostrihomský arcibiskup ho ihneď korunoval. Miesto malého kráľa mala panovať dočasne jeho matka Alžbeta, Zigmundova dcéra. S tým však všetci uhorskí magnáti nesúhlasili. Počas nasledujúceho ozbrojeného konfliktu sa mesto postavilo na stranu kráľa-kojenca  a jeho matky. Hrad bol v rukách ich odporcov. Ostreľovaním z Hradu boli poškodené významné stavby v centre mesta, medzi nimi aj kláštro františkánov a radnica.Po skončení vojny radnicu prestavali. Nad prejazdom do dvora pri veži postavili kaplnku, ktorú si v roku 1442 ako prvý návštevník prezrel ostrihomský arcibiskup.

Cisár Zigmund sa nedožil dokončenia svojho paláca na Hrade. V roku 1453 palác  upravili ako rezidenciu pre Ladislava Pohrobka, ktorého predtým vychovávali na dvore jeho strýka cisára Friedricha III. vo Wiener Neustadte. Kráľ Ladislav 1457 nečakane na ceste do Paríža v Prahe zomrel. Za uhorského kráľa zvolili a korunovali Mateja Korvína (1443 - 1490) z uhorskej magnátskej rodiny. Ten sa neskôr rozhodol založiť s povolením pápeža na uhorskom území novú univerzitu. Tú otvorili v roku 1467 v Prešporku ako pobočku viedenskej dominikánskej univerzity pod menom Universitas Istropolitana. Po Korvínovej smrti (1490) Istropolitana zanikla. Uhorský trón získala z Poľska pochádzajúca kráľovská rodina Jagelovcov.