Bratislava

1. Výmena lúky sa aktivistom nepozdáva

(25.01.2012; Sme; s. 6; lut)

BRATISLAVA. Ľudia bojujúci proti zástavbe lúky nad Dlhými dielmi vyzvali primátora na diskusiu. Chcú vedieť viac o pozemkoch, ktoré chce mesto ponúknuť developerovi J&T Real Estate, aby nezastaval chránenú lúku zvanú Kráľovú horu. Hovorca primátora Ľubomír Andrássy sľúbil, že diskusia bude.

Petičný výbor nechce, aby výmena pozemkov poškodila inú mestskú časť.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. Bál zo straty vyslobodila až župa

(25.01.2012; Sme; s. 6; him)

Mestský ples prestal byť stratový až po tom, čo ho podporil kraj. Župa pomôže aj tento rok.

BRATISLAVA, Mestský ples sa z vysokých strát nedostal úspornými opatreniami. Kladný hospodársky výsledok mu vlani pomohla dosiahnuť vysoká dotácia Bratislavského kraja.

V roku 2008 skončila zábava, kde lístky dostali hlavne mestskí funkcionári a sponzori, so stratou 102 600 eur. O rok bola strata ešte vyššia - 138-tisíc, v roku 2010 bol výsledok mínus 81-tisíc eur. Peniaze šli na vystúpenia Heleny Vondráčkovej, Martina Chodúra, brušných tanečníc a občerstvenie. Mestský kontrolór to označil za nehospodárne a prikázal Bratislavskému kultúrnemu stredisku, aby sa to neopakovalo.

Vlani sa bál zrazu dostal do čiernych čísel a skončil so ziskom 15 500 eur. Sumou päťdesiattisíc eur ho totiž zachránili Bratislavský kraj.

Organizátor bálu, mestská organizácia BKIS, ešte 10. januára tohto roka tvrdila, že aktuálny ročník v polovici februára vykryjú z peňazí od sponzorov a z predaja vstupeniek a zadĺžené mesto nedá na zábavu ani cent. Náklady na bál vyčíslili na 180-tisíc eur, vstupenky predávajú za 170 a 210 eur.

Situácia sa za dva týždne zmenila. Bratislavský kraj sa opäť rozhodol prispieť. Výšku dotácie oznámi dnes.

BKIS však po jej zarátaní nebude mať viac peňazí, ale menej. "Rozpočet je po úprave vo výške 150-tisíc eur a dotácia z BSK je súčasťou zdrojov Bratislavského balu 2012," povedala včera Jana Kopčová z BKIS.

Text k obr.: Za Andreja Ďurkovského boli bály v strate.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

3. Zanedbaný podchod chcú opravil

(25.01.2012; Nový Čas; s. 10; tasr)

BRATISLAVA - Podchod na Trnavskom mýte by sa mohol dočkať obnovy. Mestská časť Nové Mesto ho chce prevziať do správy od hlavného mesta a komplexne zrekonštruovať. Keďže je to miesto, kde sa stretávajú Ružinov a Nové Mesto, dohodnúť sa najprv musia mestské časti.

Keď budú miestne samosprávy pripravené, primátor Milan Ftáčnik by mal predložiť materiál na schválenie mestským poslancom. Podľa novomestského a mestského poslanca Libora Gašpierika kapacity rozpočtu neumožňujú mestu, aby sa podieľalo na modernizácii podchodu. "Treba napríklad vymeniť eskalátory, stropné svietidlá, problém je so zvrškami električkovej trasy." Mestská časť by mohla formou partnerstva so súkromným sektorom nájsť investora, ktorý by investoval do podchodu za určitý dlhodobý nájom, boli by tam služby pre občanov, dodal Gašpierik.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. Zdražejú v lete električenky?

(25.01.2012; Plus jeden deň; s. 6; rm)

Ceny MHD chcú zvyšovať raz ročne

BRATISLAVA - Od leta budeme zrejme cestovať v hlavnom meste drahšie. Rozhodne o tom magistrát spolu s Dopravným podnikom, svoj názor môže prejaviť aj verejnosť. Ak návrh prejde, električenka zdražie asi o euro. "Definitívne sa o tom rozhodne na začiatku jari," vysvetlil hovorca primátora Ľubomír Andrassy. Podľa vedenia mesta je rozumnejšie zvyšovať električenky raz ročne podľa výšky inflácie, ako spôsobiť šok jednorazovým veľkým zvýšením ako vlani.

Ak v marci schvália model každoročného zvyšovania cien podľa miery inflácie v danom roku, drahšie budeme cestovať už v júli. "Napríklad pri mesačnom 25-eurovom lístku za predpokladu 3,9-percentnej inflácie pôjde o zvýšenie o 97,5 centa, čo zaokrúhlime na 1 euro," dozvedeli sme sa od hovorkyne Dopravného podniku Agáty Stanekovej. Jednorazových lístkov sa zvýšenie nedotkne.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. BRATISLAVA: Nové Mesto písomne požiada Ružinov o zverenie podchodu do správy

(24.01.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 24. januára (TASR) - Tému podchodu na Trnavskom mýte otvorili minulý týždeň počas zasadnutia mestskej rady starosta Nového Mesta Rudolf Kusý so starostom Ružinova Dušanom Pekárom. "Dohodli sa, že mu zašle písomnú žiadosť o súhlas s tým, aby mesto zverilo podchod našej mestskej časti," uviedol pre TASR hovorca novomestského miestneho úradu Marek Tettinger.

Bratislavská mestská časť Nové Mesto chce prevziať do správy podchod na Trnavskom mýte od hlavného mesta a komplexne ho zrekonštruovať. Keďže je to miesto, kde sa stretávajú mestské časti Ružinov a Nové Mesto, rokovať najprv musia tie. Keď budú miestne samosprávy pripravené, primátor Milan Ftáčnik by mal predložiť materiál na schválenie mestským poslancom.

Cieľom rekonštrukcie je stav, v akom je podchod na Hodžovom námestí v centre Bratislavy. Novomestský a mestský poslanec Libor Gašpierik (SDKÚ-DS) sa v minulosti vyjadril, že kapacity rozpočtu neumožňujú mestu, aby sa podieľalo bežnými alebo kapitálovými výdavkami na modernizácii podchodu. "V priestore je treba napríklad vymeniť eskalátory, stropné svietidlá, problém je so zvrškami električkovej trasy." Mestská časť by mohla formou partnerstva so súkromným sektorom nájsť investora, ktorý by investoval do podchodu za určitý dlhodobý nájom, boli by tam služby pre občanov, dodal Gašpierik.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. Bratislavčanov zaujímali najmä mestské byty

(24.01.2012; www.pluska.sk; 10.20, s. -; ep)

Bratislavský Front Office na magistráte hlavného mesta zabezpečuje prvý kontakt medzi verejnosťou a úradníkmi. V uplynulom roku vybavili viac ako 3-tisíc mailov. Najčastejšie radili Bratislavčanom, ako získať nájomný byt.

Zároveň zaevidovali 451 žiadostí, ktorými Bratislavčania požadovali sprístupnenie údajov na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Najviac podaní súviselo s predajom, resp. nájmom mestského majetku. "Samospráva hlavného mesta poskytuje Bratislavčanom na jednom mieste tiež služby spojené s overovaním podpisov či listín, pričom v roku 2011 bolo pracovníkmi magistrátu overených 9.189 dokumentov," povedal hovorca mesta Ľubomír Andrassy.

Front Office využívali Bratislavčania v roku 2011 najčastejšie na riešenie otázok, ktoré sa týkali možností získania mestského, nájomného bytu. "V oblasti životného prostredia evidujeme najmä podania súvisiace s existenciou čiernej skládky či žiadostí o poskytnutie zľavy za odvoz komunálneho odpadu pre viacdetné rodiny," tvrdí Andrassy. V tomot roku samospráva posilní útvary, ktoré budú riešiť bytové otázky pre nájomcov z reštituovaných domov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. POČET NELEGÁLNYCH BILLBOARDOV V BRATISLAVE NIE JE ZNÁMY

(24.01.2012; Televízna stanica Markíza; Prvé Televízne noviny; 17.00; por. 4/11; ČIERNY Michal)

Miriam KALISOVÁ, moderátorka:

"Koľko je v hlavnom meste nelegálnych billboardov sa tak skoro nedozvieme. Spočítané mali byť už v októbri, no stále nie sú. Hlavné mesto tvrdí, že čaká na podklady od reklamných agentúr. Tie vravia, že by bolo jednoduchšie, ak by si billboardy mesto spočítalo samo."

Michal ČIERNY, redaktor:

"Na tento nelegálny billboard sme upozorňovali už pred rokom a pol. No iba o pár metrov ďalej je ďalší nelegálny billboard, ktorý si tu pokojne stojí niekoľko mesiacov. Koľko ich v skutočnosti, nevieme. Bratislava odhaduje, že by ich mohlo byť 300. Ďalšie stovky plagátových plôch sú voľne zapichnuté napríklad na tráve medzi cestami. Zástupcovia mesta sa dušujú, že ich zrovnajú so zemou. No až po tom, keď budú vedieť ich presné počty. A tie mali byť známe už v októbri, no zatiaľ nie sú."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca Bratislavy:

"Zatiaľ čakáme na dáta, ktoré mestu prisľúbili reklamné spoločnosti. Doposiaľ sme dostali informácie len od troch."

M. ČIERNY:

"Reklamky vravia, že mesto má všetky potrebné informácie na stavebných úradoch."

Ivan PELLER, Asociácia vonkajšej reklamy:

"Otázka je, prečo úrady, mesto, respektíve jednotlivé úrady, ktorým to dokladáme, ktoré to majú zmapované, o tom nevedia."

Ľ. ANDRASSY:

"Jednotlivé stavebné úrady nedisponujú všetkými konkrétnymi informáciami a najlepšie informácie majú práve reklamné spoločnosti."

M. ČIERNY:

"Reklamky jedným dychoch dodávajú, že si štátna správa príliš všíma len isté reklamné spoločnosti."

I.PELLER:

"Permanentne naháňa slušné firmy, ktoré slušne podnikajú. A tých, ktorí majú čierne stavby ako gro svojho podnikania, tých si vôbec nevšíma."

M. ČIERNY:

"Otázne je ale, či by reklamky naozaj poskytli všetky čísla a priznali aj nelegálne billboardy. Tak či onak, čierna reklama nezmizla a ľudí bombarduje zo všetkých strán. Michal ČIERNY, Televízia Markíza."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. KANCELÁRIU PRVÉHO KONTAKTU POSILNIA

(24.01.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

Redaktor:

"Bratislavský Front Office vybavil v uplynulom roku viac ako 3-tisíc mailových podnetov a takmer 480-tisíc úradných podaní. Zároveň zaevidoval 451 žiadostí, ktorými Bratislavčania požadovali sprístupnenie údajov na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám."

Ľubomír ANDRASSY, hovorca primátora Bratislavy:

"V minulom roku sa najčastejšie obyvatelia obrátili na bratislavský magistrát v súvislosti so získaním informácií o predaji či prenájme mestských nehnuteľností, často žiadali o pomoc a podanie žiadosti v súvislosti so získaním mestského nájomného bytu."

Redaktor:

"Pod jednou strechou nájdu obyvatelia aj informácie spojené s overovaním podpisov či listín."

Ľ. ANDRASSY:

"Nemenej často taktiež žiadali o riešenie čistoty a poriadku, pýtali sa ako je to s nakladaním s komunálnym odpadom na úrovni slovenskej metropoly."

Redaktor:

"Pre rok 2012 budú v kancelárii prvého kontaktu posilnené útvary, ktoré riešia bytovú otázku ľudí žijúcich v reštituovaných domoch. Samospráva upozorňuje žiadateľov, že do 31. marca musí dôjsť k vypovedaniu zmluvy a najneskôr do 30. septembra musí dotknutá osoba požiadať bratislavský magistrát o poskytnutie bytovej náhrady."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

9. ROK BRATISLAVSKEJ MESTSKEJ KARTY

(24.01.2012; Televízna stanica Bratislava; Metropolitný magazín; 18.10; 5,5 min.; NEMEC Erik)

Erik NEMEC, redaktor:

"Benefity Bratislavskej mestskej karty môžu obyvatelia slovenskej metropoly využívať už jeden rok. Jej držiteľom napríklad prináša 20-percentné zľavy zo vstupného do zariadení, ktoré sú v správe hlavného mesta. Môžete ju použiť pri medzinárodnom platobnom styku, ako knižničný preukaz či predplatný cestovný lístok.

Bratislavskú mestskú kartu začali v mestskej doprave a ďalších mestských inštitúciách prvýkrát akceptovať 10. januára 2011. Takmer 35 000 Bratislavčanov, ktorí si ju aktivovali, využili predovšetkým 10-percentnú zľavu na cestovnom."

Milan FTÁČNIK, primátor Bratislavy:

"Po prvom roku je možné povedať, že ten záujem Bratislavčanov naplnil očakávania, ktoré boli spojené s prvým rokom tohto projektu. To znamená, že sme zhruba tam, kde sme za ten prvý rok chceli byť. Zhruba polovica držiteľov kariet si ju aktivovalo ako zľavu na mestskú hromadnú dopravu. To znamená, že ju využíva 17 000 Bratislavčanov na to, aby si kúpilo električenku zlacnene o 10 percent s tým, že tých električeniek sa predalo 38 893, to znamená, niektorí opakovane využívajú túto výhodu, povedzme v podobe mesačného predplatného lístka, čiže snažia sa tú kartu využiť naplno."

E. NEMEC:

"Druhý najpopulárnejší spôsob ako kartu využiť, bol na kúpu vstupeniek do zariadení v správe mesta."

M. FTÁČNIK:

"STaRZ je ten druhý v poradí, ktorý kartu dokázal zhodnotiť."

Jozef CHYNORANSKÝ, riaditeľ STaRZ-u:

"Bratislavskou mestskou kartou bolo možné platiť na 16-ich objektoch a zariadeniach našej organizácie. Samozrejme, z tých najznámejších spomeniem ako plaváreň Pasienky, zimné štadióny Ondreja Nepelu, zimný štadión na Harmincovej, ale aj sauna na letných kúpaliskách. Celkovo využilo Bratislavskú mestskú kartu, alebo platilo 29 464 krát s tým, že najviac záujmu bolo o plaváreň Pasienky, kde bola Bratislavská mestská karta využitá viac ako 11 000-krát, ale aj na letných kúpaliskách viac ako 9000-krát. A športové haly, či už na Drieňovej, na Harmincovej zaznamenali vlastne platenie viac ako 5000-krát."

E. NEMEC:

"Návštevou zariadení STaRZ-u ušetrili Bratislavčania takmer 15 000 eur."

J. CHYNORANSKÝ:

"STaRZ tým, že poskytoval 20-percentné zľavy na Bratislavskú mestskú kartu, tak vlastne mesto nám refundovalo do výšky schváleného rozpočtu tieto náklady."

E. NEMEC:

"Okrem zliav na šport využili Bratislavčania mestskú kartu aj na zvýhodnené vstupy do zoologickej záhrady, Galérie mesta Bratislavy a Mestského múzea. Do projektu je zapojené aj Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Partnermi sa však stali tiež súkromné obchody a prevádzky."

M. FTÁČNIK:

"Máme ich 76, ktorí sú vlastne na našej stránke zverejnení a držiteľ Bratislavskej mestskej karty u nich môže získať zľavu od 3 až do 50 percent. To je veľmi zaujímavé, pretože im žiadnu kompenzáciu mesto neplatí. Oni to robia preto, aby pozvali Bratislavčanov do svojich priestorov, aby využili ich ponuku služieb alebo tovarov, ktoré ponúkajú a myslím si, že je to dobrý signál na to, že tá Bratislavská mestská karta má odozvu aj v súkromnom sektore. Čiže to môže byť to rozširovanie, ktoré nás čaká a ktoré vlastne dá Bratislavčanom šancu získať zľavy aj tam, kde by bez mestskej karty ich vlastne nezískali."

E. NEMEC:

"Poznáte Bratislavskú mestskú kartu?"

Žena:

"Nie, nebývam v Bratislave, takže ani nepoužívam, nechodievam sem."

Muž:

"Nemám ju, ale poznám ich zľavy a nemienim ich ani využívať. Podľa mňa sa to neoplatí."

Žena 2:

"No, počula som o nej, ale nemám ju."

E. NEMEC:

"Ste Bratislavčanka?"

Žena 2:

"Áno."

E. NEMEC:

"A prečo ste ešte nevyužili jej výhody?"

Žena 2:

"Lebo som bola lenivá si ju vybaviť."

Muž 2:

"Poznám, ale nemám ju."

E. NEMEC:

"Prečo?"

Muž 2:

"Lebo nepokladám ju za takú dôležitú, aby som ju mal."

Žena 3:

"Poznám, využívam. Zatiaľ síce len na MHD, ale využívam."

E. NEMEC:

"Do celomestského projektu zatiaľ vstúpilo päť slovenských bánk. Bratislavskú mestskú kartu v blízkej budúcnosti začne vydávať aj ďalšia silná banka, ktorá môže významne rozšíriť povedomie o jej výhodách."

M. FTÁČNIK:

"Tie zúčastnené banky to doteraz hodnotia ako veľmi úspešný produkt, ktorý nielen poskytol zaujímavú službu pre Bratislavčanov, ale rozšíril aj počty ich klientov, čiže je to zaujímavé aj pre nich, je to zaujímavé pre mesto, ale je to zaujímavé aj pre tých, ktorí sa do projektu zapojili, pretože reálne využívajú zľavy, ktoré ich vlastne motivujú k tomu, aby skutočne sa cítili hrdými Bratislavčanmi, pretože majú od toho mesta ponuku na službu, ktorá prepája ten vzťah občana a Bratislavy aj v takej celkom konkrétnej materiálnej podobe."

E. NEMEC:

"Obdobnú kartu výhod môžu napríklad v českej metropole využívať aj turisti či cudzinci. Bratislavská mestská karta je však určená práve obyvateľom, ktorí majú v hlavnom meste trvalý pobyt."

M. FTÁČNIK:

"My chceme dať najavo, že by ť Bratislavčanom sa naozaj oplatí aj v tom praktickom slova zmysle, nielen preto, že sa ľudia prihlásia na trvalý pobyt. Nám to prináša vlastne daňových poplatníkov, to znamená isté príjmy, ktoré máme potom zaručené a my chceme časť tých príjmov vrátiť Bratislavčanom v podobe tých zliav, ktoré samozrejme my, ako mesto kompenzujeme tým jednotlivým organizáciám formou financií."

E. NEMEC:

"Rozšírenie zliav sa však v budúcnosti môže dotknúť študentov bratislavských vysokých škôl, ktorí v hlavnom meste majú prechodný pobyt. Mnohí z nich totiž po skončení štúdia zostávajú práve v Bratislave kvôli práci. Mesto preto uvažuje, že im špeciálnymi zľavami vyjde v ústrety. Erik NEMEC, Televízia Bratislava."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. Golonka krstil štadión

(24.01.2012; Slovenka; č. 4, s. 21; -)

Minulý týždeň sa v priestoroch nového zimného štadióna v bratislavskom Lamači uskutočnilo slávnostné otvorenie ICE Arény. Prestrihnutím červenej pásky oficiálne sprístupnil nielen obyvateľom Lamača túto novú modernú halu primátor Bratislavy Milan Ftáčnik a ľadovú plochu pokrstil vhodením úvodného buly legendárny Jozef Golonka. V ICE Aréne nájdete ľadovú plochu bez tribún, ale taktiež dve curlingové dráhy, ktorých parametre zodpovedajú medzinárodným kritériám tohto športu. V súčasnosti už využíva ICE Arénu široké spektrum ľudí. Pre mestskú časť Lamač poskytuje prevádzkovateľ bezplatné hodiny pre základnú školu, materské školy i verejnosť. Okrem toho budú využívať priestory na tréning aj študenti súkromnej školy, ktorá sídli hneď vedľa.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. CYKLOMARATÓN SA PRESUNUL DO BRATISLAVY

(23.01.2012; Televízna stanica STV 2; Regionálny denník; 17.30; por. 9/10; R)

Andrea DRAGUŠEKOVÁ, moderátorka:

"Prvý zimný cyklomaratón sa musel z kapacitných dôvodov presunúť zo Stupavy do Bratislavy. Konkrétne na Železnú studničku. Organizátori zaradili do svojho bohatého programu na nedeľu aj bežeckú časť."

Andrej BARTALOŠ, redaktor:

"Až 400 pretekárov bolo pripravených na štarte štvrtého ročníka. Celý kultúrno-športovo-spoločenský víkend mali zastrešený pod svojimi krídlami primátor Bratislavy Milan FTÁČNIK a predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol FREŠO."

Milan FTÁČNIK, primátor Bratislavy:

"Toto je pokus prísť do prírody a ukázať, že sa to dá aj v týchto zimných podmienkach, jednak bicyklovať, jednak behať. Ja si myslím, že je to také povzbudenie pre slovenský šport."

Pavol FREŠO, predseda Bratislavského samosprávneho kraja:

"Som veľmi rád, že už je to tento rok v Bratislave, lebo predtým to bolo vždy v Stupave, v Mariánke, ale postupne sa to z tej Bratislavskej župy z vonka blíži do Bratislavy a verte mi, že ten biking a inline a tieto všetky športy budú mať svoj miesto tu."

A. BARTALOŠ:

"S takmer 30 kilometrami od lúky Snežienka cez náročný lesný terén s najvyšším bodom na Bielom kríži, ďalej Kačínom, Rotundou a späť na lúku Snežienka sa najlepšie vysporiadal za hodinu a pol Dominik TURAN. Druhý skončil Tomáš SUCHAR a tretí Jaroslav BUCHTÍK."

Dominik TURAN, víťaz:

"Super, ja som spokojný. Pocitovo to bolo veľmi dobré. Na to, aké to bolo nebezpečné teda, som to obišiel bez ujmy. Trať bola super rýchla. Pokiaľ by nebola taká zľadovatená, tak by to bolo ešte oveľa rýchlejšie. Jazdím tu v lete aj greenbike, takže z časti tie úseky poznám, takže som išiel aj na istotu chvíľami."

A. BARTALOŠ:

"Medzi ženami sa darilo najviac Michaele MALÁRIKOVEJ."

Michaela MALÁRIKOVÁ, víťazka:

"Bolo to technicky dosť náročné. Veľa ľadu, aj blata, kameňov. Niekedy som nevedela, kam idem. Takže bolo to fakt náročné."

A. BARTALOŠ:

"Po nedeľnom desaťkilometrovom behu mal najviac radosti absolútny víťaz Jaroslav BUCHTÍK, ktorý najrýchlejšie zvládol novopripravenú kombináciu behu a cyklistiky."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. Byť dvojkou je občas výhra

(25.01.2012; Profit; č. 2, s. 30-36; ŽUFFA Radovan)

Čo spája ľudí na vysokých pozíciách

Majú detailnejší prehľad o konkrétnych problémoch * Za ich pozíciou zväčša stojí dlhá kariéra * Sú schopní niesť zodpovednosť, akú má šéf * Ťahá ich vôľa na sebe pracovať a zlepšovať sa * Vo svojej oblasti majú často lepší prehľad ako šéf

Úprimne, nazývať sa dvojkou v čomkoľvek nie je pre mnohých najpríjemnejšou charakteristikou. Nepriamo si nahovoríte, že byť dvojkou znamená nebyť stopercentným, najlepším. Profit, našťastie, úzkoprsosť v slovníku nemá a ľudia, ktorých oslovil, to vnímajú rovnako. Byť v súčasnosti výkonným človekom, poväčšine šéfovať vlastnému tímu je veľkým úspechom. Ako svoje džoby vnímajú ľudia, o ktorých sa bežne nedopočujete a nedočítate?

Príkladov ľudí, ktorí to so svojimi kariérami dotiahli takmer na pozíciu šéfa, je mnoho. Zrejme toľko, koľko je na malom slovenskom trhu firiem. Azda aj viac, keďže vo veľkých firmách je dvojkou každý, kto je šéfovi práve poruke. Hierarchia funkcií sa pritom občas rozstrapatí dostratena a mnoho ľudí svoju pozíciu vo firme často ani nevie definovať. V nadnárodných koncernoch sa dvojkový manažér stretne so šéfom prinajlepšom na vianočnom večierku. Iní, naopak, fungujú späto a deľba práce hlavy a pravej ruky sa stiera nadobro. Profitom oslovení ľudia sa do funkcie nenahraditeľnej dvojky prepracovali každý po svojom. Buď museli vycestovať do zahraničia a učiť sa cudzí jazyk, prehrýzť sa štúdiom na školách a vytrvalosťou vy- brúsili zo seba najlepších, alebo zaúradovala náhoda a kšeft jednoducho klapol. Ľudia na takýchto pozíciách majú zväčša niečo spoločné. Sú akoby o krok pred svojím šéfom, pretože majú bližšie k reálnym firemným problémom. Úspech si museli vybojovať. A napokon je tu fakt, že vo svojich kariérach rozhodne neskončili. Najmä ak na vrchol zostáva už len jeden schod.

***

Mike de Mug

Keď stál Sean Mulryan na brehu Dunaja a snažil sa predstaviť si, čo by na bratislavskom nábreží mohlo vzniknúť, v jeho firme Ballymore, ktorú v roku 1982 zakladal, ešte Mike de Mug nepracoval. S. Mulryan mal už v tom čase povesť skúseného budovateľa a šéfa jednej z najväčších developerských firiem v Európe.

Napriek tomu nemal víziu, ktorej by sa v Bratislave vedel chytiť. V rámci firmy riešenie, ktoré by mu vyhovovalo, neprichádzalo.

O projekte sa sprostredkovane dozvedel schopný holandský manažér, ktorý v tom čase pracoval pre rakúsku firmu v Prahe. Na bratislavské nábrežie to nebolo ďaleko. V sychravom počasí spolu s architektom načrtli na papier niekoľko nápadov. Jednu skicu si S. Mulryan vytiahol spomedzi ostatných - bolo to presne to, čo si predstavoval. Akurát, že tentoraz to už malo tvar a podobu. "Bude to tento projekt a od vás chcem, aby ste ho viedli. Do dvadsiatich štyroch hodín som bol prijatý," spomína M. de Mug, šéf projektu Eurovea v Bratislave.

GIGANT NA SLOVENSKU. S novou funkciou pravej ruky vplyvného developera dostal M. de Mug najmä prvú úlohu - vybudovať a zabehnúť gigantický projekt, ktorý v tom čase slovenský trh nepoznal. "To môžete povedať ešte aj v prítomnom čase," dodáva. Popritom získal oveľa viac, inak by sa asi nemohol prechádzať ako VIP hosť medzi monopostmi Formuly 1 v Abú Zabí. "Mal by som povedať, že najlepší zážitok v mojom živote bola svadba s mojou ženou. Ale, medzi chlapmi, stráviť týždeň s Formulou 1 bolo niečo neuveriteľné," dodáva s úsmevom.

Dnes sa zdá byť človekom na svojom mieste. "Isto, pred spoločnosťou Ballymore sa moja kariéra ťahala trinásť rokov vo firme Cushman & Wakefield, pracoval som vo Varšave, Prahe, Budapešti, pre Rakúšanov, Holanďanov či Írov. Tento týždeň som už za štyri dni letel dokopy šesťkrát, ale byť na tejto pozícii je pre mňa veľkým úspechom. Zodpovednosť, ktorú som dostal, je najväčšou výzvou a ja mám rád veľké výzvy," hovorí Holanďan.

PODNIKANIE VERZUS POZÍCIA. "Pred týmto projektom som často uvažoval o vlastnom podnikaní. Túto otázku si mnohí ľudia na výkonných postoch, kým nie sú šéfmi, s istotou položia. Ale niekedy vás dobehnú veci ako manželstvo, deti, zodpovednosť a ambícia sa vytratí. Iní zas dosiahnu pozíciu, ktorá ich napĺňa natoľko, že po vlastnom podnikaní už nezatúžia. Ja som asi prienik oboch strán," dodáva M. de Mug.

Bratislavský projekt vedie prakticky od začiatku. Riešil všetky problémy od financovania cez budovanie infraštruktúry až po to, ako funguje predaj nákupných priestorov.

"U mňa by to bol vždy development, ak by som išiel aj do vlastného biznisu. Môj otec bol akcionárom a členom predstavenstva jednej holandskej stavebnej firmy. Počas školských prázdnin som zvykol na stavbách tráviť veľa času. Hoci som sa rozhodol pokračovať svojou cestou, budovanie mi ostalo v krvi," vysvetľuje novolicencovaný potápač. Nedávno sa totiž vrátil z Egypta, kde absolvoval potápačský kurz. "Vianočný darček od rodiny," dodáva.

Eurovea s najväčšou pravdepodobnosťou nebude jeho posledným projektom, hoci ako tvrdí, kocky pri diaľniciach nestavia. "V Eurovei sme investovali 16 miliónov eur len do infraštruktúry. Ktorý iný projekt môže povedať to isté?" Pre firmu a šéfa S. Mulryana je kľúčovou osobou v developerskom biznise. "Mojou výhodou azda je, že ma práca baví a pozícia šéfa neláka, pretože S. Mulryan firmu zakladal a takého šéfa nenahradíte."

***

Pavol Bero

"Človek počas života nedostane nič zadarmo. Všetky sny, ktoré si chce vo svojom živote splniť, si musí tvrdo vybojovať svojou prácou," hovorí Pavol Bero, finančný riaditeľ spoločnosti Grafobal Group Energy (GGE). V spoločnosti, ktorá je energetickou odnožou skupiny Grafobal, sa totiž prepracoval postupným, ale cieľavedomým zviditeľňovaním sa prostredníctvom svojich výsledkov.

ŠANCA NA ZAČIATOK. "Ku kľúčovým momentom, ktoré mi pomohli na ceste k súčasnej pozícii, určite patrilo rozhodnutie môjho prvého zamestnávateľa dať mladému, pomerne neskúsenému človeku šancu stať sa členom strategického tímu."

Vďaka tomu sa priamo podieľal na strategickej analýze spoločnosti, získal prehľad nielen o podniku, ale najmä o makroekonomickej situácii. "V podstate mi umožnil byť dvojkou v ním riadenej spoločnosti a umožnil mi vyskúšať si tvrdý biznis na vlastnej koži. Dospelo to k bodu, keď som v jeho neprítomnosti riadil spoločnosť ako celok," vysvetľuje svoj kariérny vývoj P. Bero.

Svoj post i kariéru však berie stoicky. "Neznamená to, že som dosiahol všetko, čo som si v živote predsavzal a že v budúcnosti už viac nechcem rásť. Nie som človek, ktorý nereaguje na nové výzvy prinesené životom a uspokojí sa s tým, čo už dosiahol. Biznis, v ktorom pôsobím, prechádza v ostatnom čase výraznými zmenami. Na jednej strane je to oblasť, ktorá uspokojuje základné ľudské potreby, a preto je ešte stále regulovaná. Na druhej strane postupne dochádza k jeho deregulácii, uvoľňovaniu pravidiel, jeho liberalizácii," vysvetľuje so zanietením finančný riaditeľ.

ŠÉF VRAJ NEMUSÍ. V rámci firmy totiž prevzal na svoje ramená takmer tú najväčšiu zodpovednosť. Firma s čiastočnými výsledkami nemôže fungovať a veci musí P. Bero dotiahnuť do konca.

Asi aj preto si vie otázku, či by chcel byť šéfom spoločnosti, dostatočne zargumentovať. "Kreslo výkonného šéfa je pre mňa výzvou. Zodpovednosť na takom poste je v niečom iná. Post šéfa je mnohými ľuďmi vnímaný ako post človeka, ktorý už nemusí ďalej pracovať, ktorý už len rozkazuje podriadeným a žne ich úspechy. Blízko pri výkonnej funkcii si totiž uvedomíte, akú zodpovednosť šéf nesie. Kreslo výkonného šéfa je pre mňa výzvou," objasňuje.

Rozhodný a rozhodujúci hlas má teda asi v krvi, nielen preto, že je veľkým fanúšikom opery. "Biznis, v ktorom pôsobím, je vo väčšine prípadov prirodzeným, lokálnym monopolom a zároveň jednou z nevyhnutných životných podmienok, ktoré ľudia potrebujú. Asi aj preto mám pomerne málo voľného času, dalo by sa povedať, že takmer žiaden," uzatvára P. Bero.

***

Ana Lucas

Pre Anu Lucas to celé začalo, keď sa rozhodla prísť na Slovensko. V roku 1992 to nebolo nijako jednoduché rozhodnutie, keďže v krajine, kam mala namierené, poznala len niekoľko ľudí. ING Bank bola prvou zahraničnou bankou, ktorá už v roku 1991 (vtedy pod názvom Internationale Nederlanden Bank) vstúpila na slovenský trh a status pobočky nadobudla v roku 1992. "Navždy to však ovplyvnilo môj život i pracovnú budúcnosť," tvrdí Portugalčanka, ktorá dnes šéfuje odboru vzťahov s klientmi a financovania v ING Bank. "Biznis v bankovom sektore na Slovensku sa podstatne zmenil a vyvinul, odkedy som do krajiny prišla. Na svojej súčasnej pozícii pôsobím jeden a pol roka a som presvedčená, že mám priestor na zlepšovanie a dosiahnutie ambicióznych cieľov," dodáva.

Z PORTUGALSKA DO BANKY. Na terajší post to pritom nebola krátka cesta. Po ukončení štúdia manažmentu na Portugalskej katolíckej univerzite a neskôr v holandskom Leeuwardene začala pôsobiť po príchode na Slovensko v bankovom sektore ako account manažérka. Postupne prešla viacerými pozíciami až po súčasný post. "Dnes považujem za najdôležitejšie, aby ľudia, ktorí pracujú pod pozíciou šéfa, získali spolu so zodpovednosťou aj určitý stupeň nezávislosti. Verím, že je to jeden z kľúčov, ako riadiť a dosahovať tímové úspechy zdravým a udržateľným spôsobom," naznačuje A. Lucas, ktorá je špecialistkou na korporátne bankovníctvo a vzťahy s klientmi. Dlhoročné skúsenosti nadobudla aj v oblasti cezhraničných úverov a financovania obchodu.

OD PIKY NA VRCHOL. Sama je príkladom, keď si firma vychová zamestnanca z najnižších pozícií po výkonné. Podľa A. Lucas je to najlepší prístup ako vedúce funkcie zvládať. "Je náročné stať sa top manažérkou, keďže to vyžaduje znalosti, skúsenosti, psychickú zrelosť a množstvo sebadôvery. Situácie, v ktorých je človek konfrontovaný s problémami, vyžadujúcimi prijatie rozhodnutí, sú zvyčajne tie, ktoré človeku ukážu, či je pripravený. Existujú momenty, keď je potrebné ísť ďalej, ako sa od človeka očakáva, a povzniesť sa nad vlastné krátkodobé ciele. Naučila som sa, že je treba otvorene komunikovať, keď máte presvedčenie, že dokážete urobiť veci lepšie alebo viete urobiť viac. Ale tiež verím, že každý z nás je do určitej miery strojcom svojho osudu," hovorí bankárka, ktorá mimo práce trávi najviac času so svojou rodinou a knihami. Jej skúsenosti sa hodia najmä v súčasnej dobe, keď bankový biznis stojí už na iných pilieroch ako kedysi. Na A. Lucas sa tlak zvyšuje najmä preto, že jej post nesie zodpovednosť za vytváranie biznisu. "Očakáva sa odo mňa, že vytvorím pre jeho rast podmienky a dosiahnem pozitívne výsledky. Ostatné dva roky v bankovom sektore zdôraznili dôležitosť profesionality a primeraného riadenia rizík. Som však optimistka. Dokážem rozoznať dobrú príležitosť a vytvoriť dobrý obchodný vzťah."

***

Zuzana Mizerová

O vysokých postoch má Zuzana Mizerová, riaditeľka developmentu pre Česko a Slovensko v spoločnosti Inter IKEA Centre Group, jasnú mienku. Čo si teda vyžadujú? "Jednoznačne veľkú dávku flexibility, pretože čo platilo v tomto biznise včera, nemusí platiť dnes," hovorí. Dodáva pritom, že "čím ste vyššie, tým ste v rozhodnutiach osamelejší".

"Keď dosiahnete úspech, je to úspech tímu, keď vznikne problém, je to vaša vina," nazdáva sa. Sama svoju pozíciu riaditeľky developmentu považuje za úspech. "Biznis, v ktorom pôsobím, je ešte stále doménou mužov. Platí, že žena tu musí byť často lepšia, pracovitejšia. Neustále musím svoju odbornosť potvrdzovať. Na druhej strane, boli to práve muži, ktorí mi dali dôveru a verili, že som tá pravá pre danú pozíciu," vysvetľuje Z. Mizerová.

REVITALIZÁCIA MESTA. Nadriadení mali pre rozhodnutie zveriť jej túto funkciu presvedčivé dôvody. Po štúdiu architektúry na Slovenskej technickej univerzite dostala ponuku pracovať na Útvare hlavného architekta mesta Bratislavy, kde prešla v krátkom čase rôznymi pozíciami. Za kľúčový moment svojej kariéry pokladá rozhodnutie rozšíriť si svoje vzdelanie a odbornosť a odísť študovať na magisterské štúdium do Rotterdamu na Erasmovu univerzitu, kde mala ambíciu získať vedomosti v oblasti mestského manažmentu. V rokoch 1994 až 1995 navyše získala štipendium na Univerzite Johna Hopkinsa v americkom Baltimore a venovala sa financovaniu revitalizácie a prestavby mestských centier so zameraním na spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, čomu viac napovedá zabehaný názov PPP projekty. Po návrate na Slovensko dostala ponuku pracovať na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy na pozícii špecialistky. Predmetom jej činnosti bola okrem iného správa mestského majetku, výber a analýza pozemkov s komerčnou hodnotou. V roku 1997 sa rozhodla pre zásadnú zmenu vo svojej kariére a začala pracovať pre americkú spoločnosť Conoco, kde sa venovala akvizícii a investičnej príprave expanzných projektov. Všetky jej skúsenosti nakoniec prispeli k tomu, že v roku 2004 získala šancu pracovať ako projektová manažérka pre výstavbu nákupných centier a odštartovala svoju kariéru na poste, ktorý vydobyla tvrdou prácou. "Nakoniec sa vaša kariéra vždy poskladá z kľúčových momentov a rozhodnutí. Každá ďalšia pozícia je výsledkom tej predchádzajúcej. Boli aj ťažké obdobia a negatívne skúsenosti. Dôležité je poučiť sa, byť neustále pripravený a mať odvahu prijať ďalšie príležitosti a ponuky," tvrdí Z. Mizerová.

MESTÁ V MESTE. "Mojím snom sú však multifunkčné projekty, akési mestá v meste," hovorí Z. Mizerová. K tomu sa nakoniec prepracovala. V spoločnosti Inter IKEA Centre Group pracuje od roku 2004 na viacerých postoch. "Páči sa mi, keď sa v rámci jedného projektu realizuje bývanie, obchod, služby či zábava. Takéto projekty podľa mňa majú budúcnosť, ale je potrebná spolupráca verejnej sféry, neočakávať, že developer zoberie na seba všetky náklady a najmä riziko," vysvetľuje. Projekty, ktoré takýto potenciál majú, sú na jej pleciach. "Istou nevýhodou vo vyšších pozíciách je, že je veľa tém, o ktorých sa nemôžete rozprávať s kolegami, ale musíte ich riešiť a majú zásadný dosah na ich kariéru." Napriek tomu Z. Mizerová priznáva, že rada by v práci dosiahla vyššie méty, "kde však už nejde o konkrétnu pozíciu, ale o možnosť zúčastniť sa na realizovaní zaujímavých projektov". Európa sa podľa nej zmieta v kríze, veľa retailerov má obavy, volí vyčkávaciu taktiku a ruší expanziu, čo ešte viac krízu prehlbuje. Preto je príprava projektov omnoho zdĺhavejšia. Nazdáva sa, že dnes treba priniesť najmä niečo nové, chce to kreatívne nápady, nové prístupy k zabehnutým postupom.

Texty k obr.:

"Neprekáža mi fakt, že vo firme pre mňa neexistuje už vyššie miesto." Mike de Mug

"Nemôžete zastať vo svojom vývoji - na akejkoľvek pozícii." Pavol Bero

"Určenie miery zodpovednosti neznamená iba jednoduché delegovanie úloh." Ana Lucas

"Na vysokých postoch nestačí mať len vynikajúce vzdelanie či skúsenosti." Zuzana Mizerová

***

Profitom oslovení ľudia sa du funkcie nenahraditeľnej dvojky prepracovali každý po svojom

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. Za byty a domy zaplatíme vyššie dane

(25.01.2012; Hospodárske noviny; s. 20; Šimurková Katarína)

Na podanie priznania zostáva už len pár dní. Daň z nehnuteľností stúpla - niekde o pätinu, inde až na dvojnásobok.

Bratislava - Na dani za byt zaplatíte v Banskej Bystrici dvojnásobok, v Trnave o polovicu a v Bratislave takmer o pätinu viac. To čaká nielen na nových, ale aj starých majiteľov nehnuteľností. K tomu navyše pokuta, ak za nové nehnuteľnosti nestihnete podať do konca januára daňové priznanie.

Po termíne s pokutou

Priznanie k dani z nehnuteľnosti na rok 2012 musí podať do 31. januára každá fyzická aj právnická osoba, ktorá minulý rok nadobudla nehnuteľnosť. Povinnosť platí aj pre tých, ktorým sa pri nehnuteľnosti zmenil výmer základu dane, alebo začali používať napríklad rodinný dom na podnikanie. Zdaňujú sa pozemky, stavby, byty a nebytové priestory, ktoré sa nachádzajú na území Slovenska, bez ohľadu na to, či sa užívajú alebo nie.

Priznanie sa podáva na mestský úrad, nie na daňový úrad. V Bratislave a v Košiciach sa doručuje na magistrát, a to osobne alebo poštou. Ak nestihnete termín, podajte priznanie hneď, ako sa dá. Treba však už rátať s pokutou. "Ak sa daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti podá po uplynutí riadneho termínu, po 31. januári 2012 alebo až po výzve správcu dane, správca dane môže uložiť daňovníkovi pokutu, a to fyzickej osobe minimálne vo výške 6,63 eura a právnickej osobe minimálne vo výške 66,38 eura," hovorí advokátka Katarína Bystrická.

Sadzby za byty či pozemky sa v jednotlivých mestách líšia, preto sa treba informovať na príslušnom úrade alebo internetovej stránke. Väčšina z nich išla pritom po niekoľkých rokoch hore, priemerne je to od 20 percent vyššie. "Mestá tak urobili po niekoľkých rokoch, pretože najskôr tak neurobili kvôli zavedeniu eura a následne ich nezvyšovanie bolo zase súčasťou protikrízových opatrení," spresňuje hovorca Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák. Napríklad v Trenčíne výrazne nezvyšovali dane od roku 1998. "Pritom niektoré sadzby dane z nehnuteľností rástli menej ako miera inflácie," potvrdzuje hovorkyňa mesta Erika Ságová. Najviac tam stúpla daň pri stavbách na ostatnú podnikateľskú činnosť - takmer 11-násobne.

Bratislava išla so sadzbami hore asi o pätinu. Majiteľ trojizbového bytu tak zaplatí podľa magistrátu o 3 až 4 eurá viac, pri priemernom rodinnom dome sa ročná daň zvýši priemerne o 6 eur. Naopak, Košice v porovnaní s minulým rokom dane z nehnuteľností nemenili.

To, že sa zvýšili sadzby dane, neznamená, že musíte podať daňové priznanie, pokiaľ nenastali u vás iné zmeny.

Poučenie pomôže

Tlačivá k dani z nehnuteľností sa nemenili. Môžete ich nájsť na internetových stránkach miest a obcí. Mestá priznávajú, že tlačivá sú pre ľudí komplikované. Pri jeho vypĺňaní vám pomôže poučenie k tlačivu. "Niektorí daňovníci podávajú daňové priznania vyplnené neúplne alebo nesprávne, pretože nepochopia predpísaný údaj," hovorí prednosta mestského úradu vo Zvolene Stanislav Jalakša. V Košiciach je to podobné. "Ľudia prídu s nevyplnenými priznaniami alebo nevypočítanou daňou," vymenúva nedostatky Linda Šnajdárová z referátu styku s verejnosťou a médiami.

Problémom sú aj prílohy k tlačivu. Priložte k nemu doklad o tom, ako ste novú nehnuteľnosť nadobudli.

Okrem novej nehnuteľnosti treba priznať i tie, čo máte doteraz. "Uviesť musíte aj tie, ktoré vlastníte už niekoľko rokov," spresňuje Ságová. Samotnú daň s podaním priznania neplaťte. Mestá vám doručia platobné výmery neskôr a daň sa zaplatí až na ich základe.

Budúci rok prídu zmeny

Budúci rok bude daň z nehnuteľností podliehať novým pravidlám. Od decembra 2012 začne platiť novela zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku, ktorá prináša viacero zmien, ktoré sa budú týkať až zdaňovacieho obdobia roka 2013. Napríklad pri dani z pozemkov už nebude osem kategórií, respektíve druhov pozemkov, ale len päť.

Zavedie sa podávanie čiastkových daňových priznaní pri vzniku vlastníctva ďalšej nehnuteľnosti, ktoré nahradí aj súčasnú oznamovaciu povinnosť pri nadobudnutí nehnuteľnosti.

Bude sa tiež podávať spoločné daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti, za psa, predajné automaty a za nevýherné hracie prístroje, s čím niektoré mestá nesúhlasia. "Pre obce je veľmi nepraktické jedným rozhodnutím vyrubovať pre daňovníka daň za psa, z nehnuteľnosti, za predajné automaty a za nevýherné hracie prístroje," vysvetľuje hovorca mesta Martin Jozef Petráš.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. Sčítanie čaká na dopočty

(25.01.2012; Sme; s. 4; Piško Michal)

Štatistický úrad výsledky sčítania odkladá pre nízku kvalitu dát

Úrad termín zverejnenia výsledkov toľko posúval, až radšej nehovorí žiadny.

Bratislava. Počet Slovákov stúpa, zistili štatistici v sčítaní obyvateľov. Nejde však o zistenia našich úradníkov, ale ich českých kolegov. Tí už vyše mesiaca chrlia údaje o vekovej, národnostnej, náboženskej či vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva.

Vieme tak, že v Prahe žije vyše 23-tisíc slovenských občanov a v celom Česku vyše 84-tisíc. Na Slovensku však tieto počty zatiaľ iba odhadujeme. A to aj napriek tomu, že od rozhodujúceho okamihu sčítania už uplynulo vyše osem mesiacov.

Toľko trvalo zverejnenie výsledkov aj Čechom, hoci museli vyhodnotiť dvojnásobné množstvo údajov. U nás ostáva termín zverejnenia výsledkov stále nejasný, hoci Štatistický úrad ich pôvodne ohlasoval na október a neskôr na prelom roka.

Priebežne, bez termínu

"Výsledky budeme publikovať priebežne v rokoch 2012 a 2013," odpovedá teraz všeobecne hovorca úradu Marián Jánošík. Odmieta, že by úrad meškal. Odvoláva sa pritom na hraničný termín, dokedy sme sa zaviazali údaje poskytnúť Európskej únii. Tým je až marec 2014.

Presný termín zverejnenia výsledkov bude podľa úradu možné stanoviť až po opravení chybných a doplnení chýbajúcich dát. "V čase prípravy sčítania nebolo možné predpokladať takú masívnu antikampaň, ktorej dôsledky riešime doteraz," tvrdí Jánošík.

Prípravu sčítania kritizovalo ministerstvo vnútra aj samosprávy, ktoré nevedeli nájsť v zastaraných mapách mnohé domy, ulice či celé štvrte. Anonymitu sčítania zasa spochybnil Úrad na ochranu osobných údajov, hoci prokuratúra podnet neskôr odmietla.

Čísla domodelujú

"Niektorí obyvatelia sa pod vplyvom antikampane rozhodli nielen nenalepiť na sčítacie formuláre identifikátory, ale namiesto nich lepili do formulárov čiarové kódy zo spotrebných tovarov, navzájom si identifikátory vymieňali, prípadne sa nesčítali vôbec," vraví Jánošík. Úrad si preto od IBM musel objednať za 340-tisíc eur ďalší softvér, ktorý štatistikom pomôže dáta matematicko-štatistickými metódami doplniť. Dodatočná zákazka však podľa Jánošíka celkovú cenu sčítania, ktorá presiahla 30 miliónov eur, nezvýši. Zaplatia ju z úspor.

Modelovať musia štatistici výsledky najmä v Bratislave, kde sčítanie podľa odhadov magistrátu odignorovala až štvrtina obyvateľov. "Spresnené počty ľudí, ktorí sa na sčítaní nezúčastnili, budú súčasťou prezentácie prvých výsledkov," povedal Jánošík.

.....

Fakty

Sčítanie 2011

- koná sa každých desať rokov, rozhodujúcim okamihom bola polnoc 20. Mája

- prvýkrát sa dalo sčítať aj elektronicky, využilo to sedem percent ľudí

- akcia stála 30 miliónov eur

- kompletné výsledky musia byť známe do marca 2014.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. Bratislava nevie, aké má sochy

(25.01.2012; Sme; s. 6; Tkáčiková Lucia)

V centre majú pribudnúť socha Rúfusa a súsošie Cyrila s Metodom a Gorazdom. Magistrát to neovplyvní

Povolenia vydávajú mestské časti. Mesto chce mať rozhodné slovo a chystá preto koncepciu a súpis sôch.

Milan Rúfus aj Martin Rázus na nábreží, Cyril, Metod aj s Gorazdom na Hurbanovom námestí, Mária Terézia pri Redute a Štúrovci možno na Námestí slobody. Historické centrum hlavného mesta by malo mať v najbližších rokoch o pár nových sôch viac. A hrozí aj veľké sťahovanie tých starých. Nastalo by vtedy, keby Bratislavský okrášľovací spolok presadil súsošie Márie Terézie na mieste dnešných Štúrovcov.

Vedenie mesta do osádzania sôch teraz veľa nemôže hovoriť. Chce preto zmeniť doterajšie pravidlá, chystá novú koncepciu sôch. Dnes ich povoľujú mestské časti v rámci svojich stavebných úradov.

Bez evidencie aj koncepcie

Mesto teraz nemá dokonca ani zoznam toho, aké sochy už v Bratislave stoja. "Prvá veľká vec je urobiť zoznam sôch a pomníkov v Bratislave," hovorí Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok. "Evidencia nebude problém, s tým budú všetci súhlasiť."

To, že zoznam chýba, sa ukázalo napríklad vlani, keď pri stavbe supermarketu Lidl zbúrali plastiku Jozefa Jankoviča Čas. Stavebník vtedy tvrdil, že nevedel zistiť, kto je autorom diela.

"Druhým krokom je urobiť koncepciu rozmiestňovania, čo sa smie, nesmie, čo sa môže presunúť," hovorí Štassel. Na magistráte sa už podľa neho začali aj pomalé prípravy koncepcie.

Koncepciu by mal najskôr spracovať Mestský ústav ochrany pamiatok v spolupráci s hlavnou architektkou. Potom ho má pripomienkovať všetkých sedemnásť mestských častí a musí ešte prejsť mestských zastupiteľstvom. Nateraz nie je jasné, ako dlho tento proces potrvá.

"Môže sa stať aj to, že mestské časti povedia, že koncepciu nepotrebujú a sochy budú aj naďalej povoľovať v rámci stavebných úradov," hovorí Štassel. "Dnešný stav im vyhovuje, keby bola koncepcia, museli by podľa nej ísť a stratili by rozhodovacie právo."

Mestskí pamiatkari by mohli v budúcnosti posudzovať aj to, ako dielo vyzerá. Teraz stavebné úrady mestských častí iba zisťujú, či napríklad neohrozí inžinierske siete, ale bližšie sochy neskúmajú.

Anarchia a sochy

Kunsthistorik a kurátor Richard Gregor hovorí o anarchii sôch v Bratislave, majú vraj status podobný poštovým novinovým stánkom. "Chýba nám plán, rovnako ako nám chýba plán v urbanizme."

Najviac záujemcov o nové sochy je v Starom Meste, kde majú viaceré nevybavené žiadosti. Napríklad v Novom Meste a Ružinove práve teraz o novú sochu nežiada nik.

Starostka Starého Mesta Táňa Rosová (SDKÚ) by takúto koncepciu privítala.

Texty k obr.: Občianske združenie Osvietenosť vytvorilo v roku 2002 vizualizáciu Štúrovcov presťahovaných na Námestie Slobody (za fontánou).

Pre výstavbu obchodu zbúrali vlani sochu Jozefa Jankoviča Čas, autora o tom neinformovali (vľavo). Sochu Svätopluka od Jána Kulicha (v strede) prerábali. Model Márie Terézie, do apríla stojí na nábreží (vpravo hore). Jedna z menej známych sôch v meste - pomník divadelníka Andreja Bagara (vpravo dole).

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

16. Vitajte v Disneylande Herrschaften!

(25.01.2012; Sme; s. 13; Jablonská Beata)

Aby ekonomické bohatstvo vznikajúcich rodových dynastií mohlo prežiť, musí byť podporené aj symbolickou mocou. Možno práve takúto správu má svetu vyslať socha Márie Terézie v Bratislave.

Do bratislavského námestia na nábreží Dunaja sa dejiny už veľakrát zahryzli. Čo nevidieť schyľuje sa k ďalšej rošáde. Bratislavský Okrášľovací spolok pripravuje repliku sochy Márie Terézie a prial by si, aby zaujala dôstojné miesto, najlepšie to pôvodné. To, že tam dnes stojí iná socha, spolok necíti ako etický konflikt, skôr len ako drobnú prekážku na ceste k šľachetnému skutku.

Neviditeľní patróni Okrášľovacieho spolku premieňajú svoju ekonomickú silu na tú, ktorá by im mohla priniesť očakávanú spoločenskú váhu. "Naše" diskrétne elity ešte len zakladajú rodové dynastie a aby ich ekonomické bohatstvo mohlo prežiť, musí byť posvätené bohatstvom sociálnych väzieb a symbolickej moci. A práve onou správou novej slovenskej spoločenskej triedy môže byť aj zamýšľaná socha Márie Terézie. Jej majiteľom, ako poznamenala riaditeľka SNG, nebudeme my, ani magistrát a napriek predstieraniu Okrášľovacieho spolku ani on. Bude patriť tušenému developerovi ako symbol jeho získanej moci.

Volanie po štandardnej stratégii

Otázka znie, či sa ešte dajú použiť štandardné postupy pri tejto neštandardnej iniciatíve. Aj keď v Artfore prebehla emotívna debata, dopadla ako prezentácia dvoch len ťažko zmieriteľných stanovísk. V réžii organizátora akcie, teda Okrášľovacieho spolku, sa opäť len naplnila stereotypná predstava o povýšeneckých teoretikoch, ktorí nerozumejú "večnej túžbe obyčajného človeka po kráse", ako sa dalo prečítať v internetových diskusných fórach.

V hluku emócií sa však stratilo ich jednohlasné volanie po štandardnej - demokratickej stratégii sochárskeho a pomníkového obsadzovania verejného priestoru, ktorý sa už dvadsať rokov nedá uviesť do života. Tým by mala byť povinnosť vypísania verejnej súťaže najlepšie rovno zákonom, v asistencii odbornej (!) komisie, platiaca pre verejného aj súkromného investora.

Potom sa aj diskusia môže sústrediť na konkrétne návrhy ešte pred vytvorením a osadením sochy, a nie, ako to u nás býva zvykom, keď Svätoplukovia a Andersenovia už stoja na svojich podstavcoch. A súťaž, aj v réžii súkromného a osvieteného investora by bola príležitosťou ukázať aj iné sochárske riešenia, ako len oprášenú repliku Fadruszovej sochy.

Štúr a jeho sochár

Nedá sa nevidieť, že aj výtvarná obec je zdržanlivá v bránení sochy národného buditeľa. Možno je to preto, že prvý, kto sa údajne vzdal jej obhajoby, bol sám autor - Tibor Bártfay. Jeho celoživotná pomníková tvorba je zároveň ukážkovým príkladom neodmietania výhodných politických objednávok.

Lenže socha Ľudovíta Štúra si obranu zaslúži, lebo je to kvalitné dielo, aj keď vytvorené rukami podnikavého majstra. Súťaž bola vypísaná v roku 1965 a Bártfay ju spolu s architektom Ivanom Szalayom vyhrali. Obmedzené priestorové možnosti, rôznorodá architektonická hodnota okolitých budov a nábrežná komunikácia boli "obmedzenia", ktoré dali charakteristický tvar súsošiu - trojici pylónov na nízkej podnoží so zdvihnutým prstencom figúr. Zdvihnutie otvorilo priehľady smerom k Hviezdoslavovmu námestiu i k Dunaju, vďaka čomu nie je priestor zatarasený pomníkovou siluetou. Inteligentné a k námestiu ústretové riešenie nevidí len ten, kto nechce.

Nemyslím si, že iniciátorov návratu sochy Márii Terézie poháňa monarchistický resentiment alebo úcta k osvieteneckým hodnotám.

Okrem už symbolického "vstupu do mesta" sa vezú na vlne povrchného súčasného trendu - v atraktívnej pozlátke "predať" všetko, čo sa dá. V očiach týchto ľudí, socialistickou patinou zašpinený Štúr v konfrontácii s mramorovou Máriou Teréziou je už vopred diskvalifikovaný.

A tak sa možno čo nevidieť dočkáme húfov turistov, ktorých bude turistický sprievodca pozdravovať slovami: "Vitajte v Disneylande Herrschaften! Postupujte ďalej, všimnite si, aké sochy tu pre vás máme! Novinkou je súsošie Márie Terézie, ktoré bolo nedávno vyrobené hlavne pre vás. A pokračujeme... Ďalej ešte uvidíme Hansa Christiana Andersena, Čumila, Schöne Náciho a máme tu aj Napoleonovho vojaka. Nemajú síce žiadnu umeleckú hodnotu, ale sú milé a zábavné. A McDonald s hamburgermi je tiež na dosah ruky..."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

17. Pomôžu ľuďom v reštituovaných domoch

(25.01.2012; Plus jeden deň; s. 8; sita)

BRATISLAVA - Žijete v reštituovanom dome? Bratislavská samospráva upozorňuje, že do 31. marca musíte vypovedať zmluvu a najneskôr do 30. septembra by ste mali požiadať magistrát o poskytnutie bytovej náhrady. S týmito záležitosťami vám pomôžu v kancelárii prvého kontaktu v budove magistrátu na Primaciálnom námestí. Odborní zamestnanci kancelárie zabezpečujú každý pracovný deň priamy kontakt medzi verejnosťou a predstaviteľmi samosprávy.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. Sčítanie čaká na dopočty

(24.01.2012; www.sme.sk; 19.52, s. -; Piško Michal)

Úrad termín zverejnenia výsledkov toľko posúval, až radšej nehovorí žiadny.

BRATISLAVA. Počet Slovákov stúpa, zistili štatistici v sčítaní obyvateľov. Nejde však o zistenia našich úradníkov, ale ich českých kolegov.

Tí už vyše mesiaca chrlia údaje o vekovej, národnostnej, náboženskej či vzdelanostnej štruktúre obyvateľstva.

Vieme tak, že v Prahe žije vyše 23-tisíc slovenských občanov a v celom Česku vyše 84-tisíc.

Na Slovensku však tieto počty zatiaľ iba odhadujeme. A to aj napriek tomu, že od rozhodujúceho okamihu sčítania už uplynulo vyše osem mesiacov.

Toľko trvalo zverejnenie výsledkov aj Čechom, hoci museli vyhodnotiť dvojnásobné množstvo údajov.

U nás ostáva termín zverejnenia výsledkov stále nejasný, hoci Štatistický úrad ich pôvodne ohlasoval na október a neskôr na prelom roka.

Priebežne, bez termínu

"Výsledky budeme publikovať priebežne v rokoch 2012 a 2013," odpovedá teraz všeobecne hovorca úradu Marián Jánošík. Odmieta, že by úrad meškal.

Odvoláva sa pritom na hraničný termín, dokedy sme sa zaviazali údaje poskytnúť Európskej únii. Tým je až marec 2014.

Presný termín zverejnenia výsledkov bude podľa úradu možné stanoviť až po opravení chybných a doplnení chýbajúcich dát.

"V čase prípravy sčítania nebolo možné predpokladať takú masívnu antikampaň, ktorej dôsledky riešime doteraz," tvrdí Jánošík.

Prípravu sčítania kritizovalo ministerstvo vnútra aj samosprávy, ktoré nevedeli nájsť v zastaraných mapách mnohé domy, ulice či celé štvrte.

Anonymitu sčítania zasa spochybnil Úrad na ochranu osobných údajov, hoci prokuratúra podnet neskôr odmietla.

Čísla domodelujú

"Niektorí obyvatelia sa pod vplyvom antikampane rozhodli nielen nenalepiť na sčítacie formuláre identifikátory, ale namiesto nich lepili do formulárov čiarové kódy zo spotrebných tovarov, navzájom si identifikátory vymieňali, prípadne sa nesčítali vôbec," vraví Jánošík.

Úrad si preto od IBM musel objednať za 340-tisíc eur ďalší softvér, ktorý štatistikom pomôže dáta matematicko-štatistickými metódami doplniť.

Dodatočná zákazka však podľa Jánošíka celkovú cenu sčítania, ktorá presiahla 30 miliónov eur, nezvýši. Zaplatia ju z úspor.

Modelovať musia štatistici výsledky najmä v Bratislave, kde sčítanie podľa odhadov magistrátu odignorovala až štvrtina obyvateľov.

"Spresnené počty ľudí, ktorí sa na sčítaní nezúčastnili, budú súčasťou prezentácie prvých výsledkov," povedal Jánošík.

----

Fakty

Sčítanie 2011

* koná sa každých desať rokov, rozhodujúcim okamihom bola polnoc 20. mája;

* prvýkrát sa dalo sčítať aj elektronicky, využilo to sedem percent ľudí;

* akcia stála 30 miliónov eur;

* kompletné výsledky musia byť známe do marca 2014.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. Poštová banka už vydala viac ako 4 tisíc BMK

(23.01.2012; www.banky.sk; s. -; SITA)

Poštová banka vydala od začiatku júna minulého roku viac ako 4 tisíc Bratislavských mestských kariet, z čoho je 74 % debetných platobných kariet a 26 % predplatených platobných kariet.

* Predplatená [PrePaid] Bratislavská mestská karta: Bratislavčania ju získajú bez nutnosti otvorenia účtu a môžu si ju dobíjať z ktorejkoľvek banky. Jej výhody môžu využívať už aj tí najmenší - deti od šiestich rokov.

* Debetná Bratislavská mestská karta: je medzinárodná debetná platobná karta Maestro k účtu od 15 rokov.

O obe karty môžu Bratislavčania požiadať nielen na pobočkách Poštovej banky, ale aj na ktorejkoľvek pošte v rámci Bratislavy. Karty možno použiť nielen na uhrádzanie bežných platieb, ale aj na platby poštových poukážok, inkás a iných služieb pošty prostredníctvom 1110 Poštomatov na viac ako 1000 poštách po celom Slovensku. Platobné karty sú navyše vybavené bezkontaktnou technológiou PayPass, vďaka čomu nie je potrebné na platobných termináloch vybavených touto technológiou pri platbách do 20 eur zadávať PIN kód ani podpis. Klienti tak môžu platiť ešte jednoduchšie a rýchlejšie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

20. RIEŠENIA STATICKEJ DOPRAVY V BRATISLAVE

(23.01.2012; Televízna stanica STV 2; Regionálny denník; 17.30; por. 6/10; MÁČEKOVÁ Lucia)

Lucia MÁČEKOVÁ, redaktorka:

"Toto je prvý parkovací dom s automatickým systémom, ktorý testovali vo Vrakuni. Na malej ploche dokáže sústrediť viac boxov ako umožňuje sídlisková klasika. Veľký záujem však domáci oň neprejavili."

Andrej PETREK, vedúci oddelenia územného plánu Miestny úrad Vrakuňa:

"Je podstatne drahší ako bežne vymaľované parkovacie miesta na komunikácii. Je atraktívny hlavne v polohách, kde ten dopyt po parkovaní je podstatne väčší, ako je momentálne vo Vrakuni."

Peter VODIČKA, spoločnosť dodávajúca automobilové parkovacie systémy:

"Naši občania predovšetkým chcú mať auto a myslia si vlastne, že to parkovanie niekto vyrieši za nich."

L. MÁČEKOVÁ:

"Kým u nás je budovanie týchto systémov ešte len na začiatku, v zaľudnených krajinách v Indii či v Japonsku je doslova fenoménom. Oproti podzemným garážam je systém vraj efektívnejší aj úspornejší."

P. VODIČKA:

"Zaberú menej priestoru, až 50 percent plochy sa dá ušetriť, nepotrebujete osvetlenie pre zákazníkov, nepotrebujete vzduchotechniku."

L. MÁČEKOVÁ:

"Najľudnatejšia mestská časť Petržalka chce v parkovacej politike postupovať jednotne s Magistrátom hlavného mesta. Riešení je viac."

Mária GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ, hovorkyňa MČ Bratislava-Petržalka:

"Zvažujeme možnosti, ako spoplatniť druhé, respektíve ďalšie vozidlo na jednu domácnosť, ako napríklad zabrániť parkovaniu na bežných parkovacích miestach firemným vozidlám."

L. MÁČEKOVÁ:

"Nevyhnutnosťou je najmä výstavba nadzemných garážových domov ako aj legislatívne zmeny, ktoré chce pri riešení statickej dopravy samospráva presadiť."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

21. DAŇ ZA PSA ZOSTÁVA V BRATISLAVSKOM RUŽINOVE ROVNAKÁ AKO MINULÝ ROK

(24.01.2012; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; por. 3/4; JANČUŠKOVÁ Elena)

Elena JANČUŠKOVÁ, redaktorka:

"Obyvatelia bratislavského Ružinova majú už len týždeň na zaplatenie dane za psa. Treba tak urobiť do 31. januára. Výška dane zostáva rovnaká ako vlani. Za psa chovaného v byte a objekte na podnikanie treba zaplatiť 39,83 eur, za psa v rodinnom dome 16,59 eur. Daň sa platí za psa staršieho ako 6 mesiacov. Seniori od 60 rokov majú 50-percentnú zľavu. Na psy so špeciálnym výcvikom, ktoré pomáhajú ťažko postihnutým ľuďom, na psy chované na vedecké účely a psy v útulkoch sa daň nevzťahuje."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. Protipovodňová ochrana Bratislavy oslavuje rok

(24.01.2012; www.pluska.sk; 16.22, s. -; ep)

Za posledných 500 rokov Dunaj spôsobil 100 ničivých povodní. Ochrániť hlavné mesto Slovenska a jej obyvateľov aj v prípade tisícročnej vody malo za cieľ vybudovanie protipovodňovej ochrany Bratislavy. Práve v týchto dňoch uplynul rok od jej stavby.

Protipovodňové zátarasy sú v úsekoch Prístavný most - Most Apollo, ľavostranná hrádza odpadového kanála Gabčíkovo - Sap, ale aj úsek Vydrice a Čierneho potoka, teda územie v mestskej časti Karlova Ves vrátane úseku v Devínskej Novej Vsi. Pri ich stavbe stál Slovenský vodohospodársky podnik.

"Za posledných 500 rokov sa na Dunaji vyskytlo 100 ničivých povodní, štatisticky sa teda vyskytne 1 povodeň za každých 5 rokov. Investície do protipovodňových opatrení sú nevyhnutné na ochranu životov a majetku ľudí. Aj v tom je opodstatnenosť existencie rezortu životného prostredia, ktoré má protipovodňové opatrenia vo svojej gescii," povedal minister József Nagy.

Celkové náklady na tento projekt boli 31 miliónov eur, 85 percent financoval Kohézny front, 10 percent išlo zo štátneho rozpočtu a zvyšných 5 zaplatil Slovenský vodohospodársky podnik.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. DOČISŤOVANIE SI V RUŽINOVE VYŽIADALO TISÍCKY EUR

(24.01.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 0,5 min.; R)

Redaktor:

"Nemalé finančné prostriedky si v minulom roku vyžiadalo v Ružinove dočisťovanie odpadkov po samotných obyvateľoch. Vyzbieranie 298 ton stálo viac ako 20 000 eur. Dočisťovali sa predovšetkým verejné priestranstvá, ktoré obyvatelia znečistili nelegálnymi skládkami odpadu. Niektoré lokality samospráva upratuje doslova znova a znova. Najviac problémové oblasti sú v okolí garáží napríklad na Prístavnej, Teslovej či na Cablkovej ulici v Trnávke. Opätovne treba upratať aj bývalé kontajnerové stojisko na Banšelovej ulici, ktoré si v júni spoločne s mestskou časťou Ružinov upratovali samotní obyvatelia. Iní im ich snahu zasa zničili."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

24. MEGAFÓNY NA ULICI

(24.01.2012; Televízna stanica JOJ; Prvé noviny; 17.00; por. 12/14; SLIVKOVÁ Táňa)

Aneta SEDLMAIR PARIŠKOVÁ, moderátorka:

"Narušiteľ pokojného dňa a ešte k tomu aj víkendového. Zrejme aj takto by mnohí označili auto s človekom, ktorý sa premáva s megafónom po uliciach a vykupuje zberné suroviny. Nejeden občan by na výzvy najradšej zareagoval hodenou paradajkou alebo čímsi iným, upokojiť sa však môžete oveľa efektívnejšie."

Táňa SLIVKOVÁ, reportérka:

"Patríte medzi tých, ktorí ponuku výkupu zberných surovín počas voľného pracovného dňa cez megafón nevedia rozdýchať ešte dlho po odchode auta? Vedzte, že ani zďaleka nie ste sami."

Anketa:

"Mňa to obťažuje."

"Vytrubujú do týchto mikrofónov."

"Človek keď príde z práce, tak má toho dosť."

"Áno, je to obťažujúce."

T. SLIVKOVÁ:

"Možno si poviete, že keď niekto môže takýmto spôsobom zarábať, tak potom si môžete na ulici hovoriť do megafónu aj vy. Viete si ale predstaviť, ako by to vyzeralo? Ak sa vám už teraz dvíha tlak, potešujúcou informáciou je, že na takúto činnosť na ulici je potrebné spĺňať určité podmienky."

Mária GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ, hovorkyňa MČ Bratislava-Petržalka:

"Mestská polícia má právo ho skontrolovať, či má na to vodič živnostenské oprávnenie."

T. SLIVKOVÁ:

"Ak sa vás ale aj tak zmocní neodolateľná chuť hodiť do takéhoto auta minimálne vajce, či napríklad paradajku, oveľa efektívnejšie je zavolať mestskú políciu."

Peter PLEVA, hovorca MsP Bratislava:

"Pokiaľ obec má takúto činnosť upravenú vo všeobecne záväznom nariadení, je možné hovoriť aj o obťažovaní okoloidúcich a za tento priestupok je možné udeliť priestupkovú pokutu do výšky 33 eur."

T. SLIVKOVÁ:

"Okrem toho nie je vylúčené, že takýto podnikateľ môže dostať pokutu aj za obťažovanie nadmerným hlukom, či dokonca za zbytočné ponechanie motora stojaceho vozidla v chode. Ale povedzme si úprimne, čo je 33 eur naproti tomu, koľko úsilia dá uspať malé dieťa alebo usnúť s bolesťami hlavy, zubu, či inými zdravotnými problémami."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. Poslanec Csáky sa zlostí, médiá zavádzajú o jeho priestupku

(24.01.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)

Mestskí policajti údajne zastavili exposlanca po tom, ako sa otáčal na jednej zo svetelných križovatiek v Bratislave.

BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) - Pál Csáky ostro protestuje proti informácii, ktorá sa objavila v dnešných médiách o jeho pondelňajšom priestupku. "Zverejnené informácie v dnešných médiách sú tendenčné, nepresné a nepravdivé," uviedol vo vyhlásení, ktoré poskytol SITA.

Podľa portálu noviny.sk sa bývalý poslanec Národnej rady SR Csáky v pondelok pri policajnej kontrole údajne preukázal poslaneckým preukazom, a to aj napriek tomu, že už takmer dva roky nie je jeho držiteľom. Celý prípad sa odohral podľa portálu popoludní na jednej z frekventovaných križovatiek v Bratislave v smere do Ivanky pri Dunaji po tom, ako sa dopustil dopravného priestupku.

Podľa Csákyho je pravdou, že ho policajti v pondelok zastavili za údajný dopravný priestupok. Namietal proti tvrdeniu policajtov, že spravil dopravný priestupok, lebo bol presvedčený, že neporušil žiadny dopravný predpis. "Legitimoval som sa platným občianskym preukazom. Policajti mi kontrolovali všetky ostatné dokumenty od auta. Podrobil som sa aj dychovej skúške na alkohol - s negatívnym výsledkom a po prvej výzve som zaplatil uloženú pokutu vo výške 60 eur," uviedol vo vyhlásení.

Za nepravdivé označil medializované informácie, že sa snažil obísť pokutu neplatným poslaneckým preukazom a chcel po legitimovaní odísť z miesta. "Motor som mal vypnutý a odišiel som len vtedy, keď ma na to príslušník vyzval," uviedol Csáky. Tvrdí, že bolo od začiatku jasné, že službukonajúci policajt ho poznal aj bez dokladov. "Oslovoval ma ´poslanec Csáky´ a správal sa veľmi arogantne," poznamenal Csáky.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

26. Exekúcie aj poplatky sa budú po voľbách meniť

(25.01.2012; Pravda; č. 20, s. 4; vv)

Exekúcie sa na Slovensku začali vo veľkom rozmáhať po roku 1989 a pravidlá sa postupne ešte stále menia. Dlho totiž platilo, že buď išla veľká časť z vymáhanej sumy exekútorom, alebo sa dlh kvôli ich požiadavkám neúmerne navýšil.

Aj dnes si môžu exekútori za vymáhanie dlhov od dlžníkov pýtať odmenu až do výšky 20 percent z vymoženej sumy. Určuje to vyhláška ministerstva spravodlivosti spred štyroch rokov. Maximálne náklady, ktoré si smie exekútor zobrať za jednu vymoženú pohľadávku, však nesmú presiahnuť sumu 33 194 eur. Až do roku 2008 platilo, že exekútor si mohol pýtať ako odmenu 20 percent z celkovej sumy. To zmenil predchádzajúci minister spravodlivosti Štefan Harabin, ktorému sa nepozdávalo, že exekútori si z vymoženej sumy od dlžníka nechávali väčšiu časť a len menšia smerovala k veriteľovi.

Znížili sa aj poplatky, ktoré si exekútori účtovali za rôzne kópie zo súdnych spisov. Exekútori sú platení len za vykonané úkony, zrušila sa aj tzv. časová odmena.

Ďalšia zmena sa pripravuje, počká si však už na novú vládu, ktorá vzíde z marcových predčasných volieb. Rezort spravodlivosti v spolupráci so Slovenskou komorou exekútorov pripravoval zmenu Exekučného poriadku a vyhlášky určujúcej poplatky pre exekútorov. "Ministerstvo pripravovalo zavedenie nových, prísnejších kontrolných mechanizmov voči exekútorom. Cieľom bolo aj zvýšenie transparentnosti nakladania súdneho exekútora s výťažkami, ochrana dlžníkov pred neúmernými trovami pri zanedbateľných dlžobách, či zavedenie transparentnejších podmienok pre výkon dražieb majetku," uviedol hovorca rezortu Peter Bubla.

V budúcnosti by sa tak už nemalo stať, že dlžník príde o rodinný dom v hodnote desiatok tisíc eur za dlh voči dopravnému podniku či za policajnú pokutu, ktorá bola len vo výške niekoľko eur.

V susednom Českú urobili podobné zmeny už pred dvoma rokmi. Tam rezort spravodlivosti do zákona presadil princíp primeranosti. Exekútor tak môže zablokovať a predávať len majetok zodpovedajúci výške dlhov. Ukazuje sa však, že v boji proti nepatričným zásahom exekútorov zatiaľ nepomohlo ani to.

Veľká debata o tejto téme sa rozprúdila aj v týchto dňoch, pretože exekútori, pre dlhy hlavného mesta Praha, pohrozili dokonca exekúciou Karlovho mosta. Problémy má najnovšie vyriešiť novela zákona exekučného poriadku, ktorá má zaviesť dvojaký prístup k dlžníkom. Tá má zabrániť napríklad tomu, aby bolo možné exekvovať kultúrne pamiatky.

Na Slovensku je zatiaľ možné exekvovať takmer všetko. Vrátane nemocníc či kultúrnych pamiatok.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

27. RIADITEĽ BKIS VLADIMÍR GREŽO O BRATISLAVSKOM BÁLE

(24.01.2012; Televízna stanica Bratislava; Metropolitný magazín; 18.10; 3,5 min.; HUCÁKOVÁ Monika)

Monika HUCÁKOVÁ, redaktorka:

"Mestské Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava sa 18. februára zmení na slávnostný tanečný parket. V akom štádiu sú prípravy Bratislavského bálu? Na to už odpovie Vladimír GREŽO, riaditeľ Bratislavského kultúrneho a informačného strediska.

V akom štádiu, pán riaditeľ, sú prípravy na Bratislavský bál?"

Vladimír GREŽO, riaditeľ BKIS:

"Tak povedal by som, že pred finále, pretože lístky sú v predaji, dramaturgia bálu je vlastne uzavretá, ako hudobná, tak tanečná a vlastne v uliciach môžete vidieť pozvánky. Takže myslím si, že je to v takom dobre pripravenom a rozbehnutom čase."

M. HUCÁKOVÁ:

"Bratislavský bál má bohatú tradíciu."

V. GREŽO:

"Určite áno, pretože my si tie historické začiatky vlastne viažeme na tradíciu bálov v Bratislave v jednotlivých storočiach, dokonca minulého tisícročia, takže tá novodobá tradícia vychádza z tradície a zvyklostí bratislavských bálov, ktoré mu predchádzali, no a novodobá tradícia v našom prevedení a v našej produkcii má osem rokov, počas ktorých sme sa snažili nájsť akoby taký novodobý mix očakávaní našich návštevníkov a rozvíjania tradície, ktorá je spojená s naším mestom."

M. HUCÁKOVÁ:

"Pozrime sa na program, ktorý ste pripravili pre návštevníkov bálu."

V. GREŽO:

"Tak ja verím, že opäť príjemne zaujme, pretože sa nesnažíme, povedal by som, umelo a nasilu pozývať najväčšie hviezdy sveta, na to nie sme ani postavení, ale snažíme sa nájsť to, čo je v ňom krásne, čiže takú vyváženosť. Vyváženosť medzi spoločenským stretnutím, vyváženosť medzi hudobným a tanečným programom, aby každá z hostí mal svoje miesto, na ktorom sedí a môže sa porozprávať, ale aby mal každý aj miesto na tanečnom parkete. A keď chce on, aby mohol pretancovať celú noc, alebo sa čosi dozvedieť, pretože bál je spojený aj s polnočnými novinami, s uvedením mladých pánov a dám do spoločnosti, má také tie tradičné prvky, ktoré ho robia iným ako sú iné bály a preto je to Bratislavský bál."

M. HUCÁKOVÁ:

"Na aké mená sa môžu návštevníci tešiť, ak by ste ich mohli ešte aj teraz navnadiť, tých, ktorí sa nerozhodli. Tak kto teda príde, aby prišli ešte aj ľudia, ktorí nevedia, že teda nakoniec pôjdu?"

V. GREŽO:

"Tak my sa snažíme, aby naozaj program bol tanečne a hudobne kvalitný, takže na hlavnej scéne Vlado VALOVIČ a jeho spevácki hostia, Metropolitný orchester, prvýkrát nová zostava, ktorá nie je nová v Bratislave, ale na bále. Náš polnočný hosť, ale vlastne hlavný hosť je Marie ROTTROVÁ, ktorá opäť verím, že bude tým zaujímavým a milým stretnutím pre našich hostí, ale k tomu aj také tie, trochu by som povedal, živé, ranné spievania s Vidiekom. Druhá scéna je plná naozaj hudobných skupín, ktoré ponúknu, od Anity SOUL po Starrmaniu a cez naozaj rôzne žánre, ktorými prejdete na vedľajší... divadelnej scéne, vlastne naozaj je pre tých, ktorí chcú trochu živšie rytmy a ktorí sa chcú pretancovať do rána."

M. HUCÁKOVÁ:

"Od 16. januára sú v predaji už aj vstupenky. V akej cene?"

V. GREŽO:

"Vstupenky sú v dvoch kategóriách. Oproti minulému roku sme išli mierne dole, čo nám umožnili partneri na bál, takže sme na 170-ich a 210-ich eurách a v tejto cene samozrejme, je kompletný program, ale aj nejaké (terin), to znamená stravovanie na bále, čo na niektorých báloch, samozrejme, na niektorých nie, ale tradícia nášho hovorí, že takto si to naši návštevníci zvykli."

M. HUCÁKOVÁ:

"Keď sa pozrieme ešte na to financovanie, dostali ste nejaké financie aj z rozpočtu mesta?"

V. GREŽO:

"Nie, tento rok bol vyslovene stanovené, aj vzhľadom na úsporný rok, aj vzhľadom na očakávania bálu, ako cez jednotlivé obdobia dostal do toho ôsmeho ročníku, aby bol príspevok mesta, či cez BKIS alebo priamo z hlavného mesta nulový, čiže je z plnej miery financovaný partnermi a vstupenkami."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. Kto príde loviť na veľtrh práce

(25.01.2012; Sme; s. 1, príloha Práca a vzdelávanie mut. -; Horáková Jarmila)

Na Profesia Days sa chystajú hľadať ľudí automobilky aj obchodníci

Aj tento rok sa v Bratislave stretnú ľudia hľadajúci prácu s firmami a personálnymi agentúrami

BRATISLAVA. Na najbližšom veľtrhu práce Profesia days bude ponúkať miesta alebo rady najmenej 80 firiem. Organizátori však očakávajú, že v nasledujúcich troch týždňoch do štartu podujatia sa prihlásia ďalšie.

Profesia Days aj tento rok prebehne v bratislavskej Inchebe 15. a 16. februára.

Práca a rady

"Už dnes vieme, že na veľtrhu sa bude prezentovať významná skupina značiek a firiem. Okrem tradičných zamestnávateľov, ktorí chodia na veľtrh práce pravidelne každý rok, ako sú Henkel, Foxconn, Johnson Controls či Allianz, prídu aj nováčikovia Orange či Amazon," povedala výkonná riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.

Nových členov do tímu bude hľadať pre bratislavské predajne spoločnosť BILLA, tá však ponúkne zamestnanie aj ľuďom z okolia Prešova. V Petrovanoch pri Prešove sa chystá otvoriť nový sklad. "Môžeme v ňom zamestnať 50 ľudí," povedal Michal Kováč HR Generalist pre maloobchodnú sieť Billa.

Uchádzačov sa chystá osloviť aj Kia Motors Slovakia.

Na veľtrh chodievajú aj firmy, ktoré prácu neponúkajú, ale učia ľudí hľadať si ju a pripraviť sa na ňu.

Napríklad spoločnosť IT LEARNING bude bezplatne testovať počítačové znalosti uchádzačov. Firma English Language Centre zase záujemcov vyskúša, ako sú na tom so znalosťami angličtiny. Akadémia vzdelávania zase expresné záujemcov otestuje z jazykových zručností z angličtiny, nemčiny, francúzštiny a ďalších deviatich jazykov. Testovanie bude pozostávať z krátkeho písomného testu (15 minút) a následnej približne päť- až sedemminútoVej konzultácie s lektorom alebo s konzultantom

Tisíce hľadajúcich

Nezamestnaní sa na veľtrhu môžu naučiť aj to, ako si napísať životopis či motivačný list tak, aby zaujal budúceho zamestnávateľa. Radiť bude viac ako dvadsať konzultantov

"Celý čas budú desiatky našich vyškolených kariérnych poradcov pomáhať uchádzačom so životopisom,

motivačným listom alebo pri príprave na pohovor," povedala Darina Mokráňová, riaditeľka personálnej agentúry Index Nosluš, ktorá má záštitu nad konzultačnou miestnosťou pre uchádzačov. Pomoc by na veľtrhu mali nájsť aj ľudia nad 45 rokov veku, ktorí sú neraz pri hľadaní už pre zamestnávateľov akoby neatraktívni. Spoločnosť Jobpoint, zameraná na personálne poradenstvo, bude radiť najmä dlhodobo nezamestnaným, kandidátom po 45. roku života, absolventom stredných a vysokých škôl, ženám a mužom po rodičovskej dovolenke, ktorí sa chcú zaradiť do pracovného procesu.

Minulý rok navštívilo Profesia Days vyše 18-tisíc návštevníkov. Najviac ľudí prišlo z Bratislavského kraja a západného Slovenska. Vidina práce prilákala aj ľudí aj od Prešova či Košíc. Najväčší záujem prejavili najmä ľudia vo veku do 34 rokov.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. BRATISLAVA: Aktivisti chcú zatraktívniť cestovný ruch na Dunaji

(24.01.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 24. januára (TASR) - S výraznou iniciatívou oživenia lodnej dopravy a zatraktívnenia činnosti na Dunaji prichádza občianske združenie (OZ) Spoločnosť Ferdinanda Martinenga (SFM). V spolupráci so spoločnosťou Nautivia, s.r.o., a OZ Lodné múzeum Šturec pripravuje päť projektov, ktoré v pondelok (23.1.) prezentovali v bratislavskom Dome lodníkov. Chcú obnoviť prevádzku bratislavského Propeleru a históriu kolesového parníčka Devín či zhotoviť plávajúcu fontánu Martinengo.

"Toto je prvé informatívne stretnutie našich priaznivcov, aby sme vás oboznámili s rozpracovanými zámermi a uvažovali, ako ich realizovať. Chceme obnoviť lodnú dopravu v Bratislave, zachrániť vzácnu technickú pamiatku, spestriť aktivity v hlavnom meste a po Dunaji aj s ďalšími krajinami najmä v oblasti cestovného ruchu," zdôvodnil niekoľkým desiatkam prítomných predseda SFM Peter Kurhajec.

Aj podľa ministra dopravy Jána Figeľa je dobrá myšlienka spájať dopravu s cestovným ruchom, pretože cesty dávajú ďalšie príležitosti na ekonomický a iný rozvoj, najmä keď lodná doprava je výhodná a u nás malo rozvinutá. "Teraz je cestovný ruch na Slovensku prvýkrát zaradený pod ministerstvo dopravy. Je to normálny trend v Európe a dúfam, že to tak ostane aj po marcových voľbách," konštatoval Figeľ.

Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konradová tiež považuje súčasnú lodnú dopravu na Dunaji za nedostatočnú. "Riečna doprava je zanedbaná. Twin City Liner to trochu zlepšil, vo Viedni postavili vhodný prístav, no v Bratislave chýba. Som pozitívne prekvapená, že sú tu nadšenci obnovenia Propelera, parníčka Devín a ďalších zaujímavých aktivít," povedala Konradová.

Dopravný Propeler opäť prepojí centrum mesta s petržalskou stranou Dunaja. Obnovený kolesový vyhliadkový parníček Devín by mal premávať medzi mostmi Appolo a Lafranconi. Uvažovaný Dunajbus s kapacitou 80 miest by spájal Šamorín s Bratislavou a Hainburgom, využívali by ho nielen turisti, ale aj cestujúci do práce. Historická a posledná motorová loď Šturec je umiestnená v bratislavskom prístave. Nedávno bola vyhlásená za národnú technickú pamiatku a cieľom je zrekonštruovať ju pre muzeálne účely. Postavili ju v Komárne (1937) a pokrstil ju prvý slovenský predseda vlády Československej republiky v medzivojnovom období Milan Hodža. SFM chce zhotoviť plávajúcu svietiacu fontánu Martinengo, ktorá by mala pripomínať prácu hasičov a záchranárov. Bude zakotvená na Petržalskej strane Dunaja oproti Eurovei s možnosťou vyhliadkových plavieb.

"Pri takýchto projektoch je nesmierne dôležité, aby ideu pochopila nielen odborná verejnosť, ale aj široká verejnosť v rámci Bratislavy a bratislavskej župy. Preto sa prihováram za súťaž architektov a dizajnérov, aby všetci ľudia mohli podporiť tento nápad, aby sme ďalej riešili, ako to spravíme, a nie, či to je alebo nie je správne," dodal predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

30. Chcú zachrániť historickú loď a premeniť ju na múzeum

(24.01.2012; www.pluska.sk; 10.42, s. -; Michalko Rasťo)

Aktivisti v Bratislave chcú zachrániť poslednú historickú motorovú loď Šturec, ktorú postavili v Komárne v roku 1937, a ktorú krstil prvý slovenský predseda vlády Československej republiky v medzivojnovom období Milan Hodža.

Podľa aktivistov nejde len o živenie histórie, ale aj na rozvoj cestovného ruchu v hlavnom meste a Bratislavskom kraji. Podporiť ich chce aj bratislavská župa. "Ako aj v prípade Viedenskej električky, tak aj v tomto prípade sa obrátime na naše zastupiteľstvo, aby sme podporili nielen koľajovú ale aj dopravu po Dunaji, ktorá má obrovskú históriu," povedal šéf Bratislavského kraja Pavol Frešo.

Historická motorová loď Šturec je umiestnené v bratislavskom prístave, nedávno bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a cieľom je zrekonštruovať ju na muzeálne účely. "Je to posledná loď, ktorá bude artefaktom. Chceme urobiť v lodi expozíciu histórie slovenskej plavby i nášho plavebného podniku, aby ľudia mali predstavu, ako táto plavba na území Slovenska začínala, kedy to vzniklo a aby poznali všetky historické súvislosti," priblížil Juraj Bohunský zo spoločnosti Slovenské plavby a prístavy v Bratislave. Ako pokračoval, cieľom je tiež sprístupniť ju návštevníkom, aby si ju mohli prezrieť od kormidelne až po lodné dno.

No predtým čaká aktivistov ešte kopec roboty. Loď musia získať pod svoju záštitu, opraviť ju a vybudovať v nej múzeum.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. LÁKAJÚ AJ NA SÚŤAŽE

(24.01.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 16/26; TÖRÖKOVÁ Martina)

Moderátor:

"Chcete zadarmo nový notebook, papuče alebo lístky na koncert kubánskej kapely? V tom prípade možno práve vás nalákajú politické strany na svoje predvolebné súťaže. Odborník však upozorňuje, že v istých prípadoch už takýto druh kampane nesie známky kupovania hlasov."

M. TÖRÖKOVÁ, redaktorka:

"Strany sa pokúšajú preniknúť do voličovej duše skutočne všelijakými spôsobmi. Tento rok sa rozmohli súťaže a dokonca aj o veľmi hodnotné ceny. SNS má súťaž o najlepšiu fotografiu z národniarskym motívom. Autori, ktorí získajú na webe naviac hlasov, dostanú iPod, notebook či telefón."

R. RAFAJ, podpredseda SNS:

"Aby nerezignovali a aby sme ich k voľbám vôbec pritiahli."

M. TÖRÖKOVÁ:

"Nemôže to byť podľa vás vnímané ako úplatok?"

R. RAFAJ:

"Nie, určite nie, pretože nemáte garanciu, že ten človek vôbec príde voliť, že dokonca bude voliť SNS."

M. TÖRÖKOVÁ:

"V Smere sa so súťažami priam vrece roztrhlo. Napríklad v Bratislavskom kraji rozposielajú papučky-smeráčky."

M. GLVÁČ, krajský predseda strany Smer-SD v Bratislave:

"V podstate po vylosovaní prvej várky sa nám všetky minuli a dnes musíme zakupovať po všetkých obchodných centrách papuče."

M. TÖRÖKOVÁ:

"Poslanec Andrej KOLESÍK robí zase súťaž o lístky na vychytený koncert a mladí sociálni demokrati lákajú na výhru v podobe večere s podpredsedom strany Marekom MAĎARIČOM. Poslankyňa za SaS pre zmenu sľubuje obci, v ktorej získa najviac krúžkov, 50-litrový sud piva. Podľa odborníka niektoré súťaže sú OK, iné hraničia s korupciou."

M. RUTTKAY, odborník na marketing:

"Vo svete sa to používa, teda čiastkovo používa, nesmie to byť samozrejme úplatok, nesmie to byť korumpovanie voliča. Niekomu zaplatiť sud piva za to, že volil, je niečo ako kupovanie rómskych hlasov v minulosti."

Z. AŠTARYOVÁ, poslankyňa NR SR (SaS):

"Ja som to nebrala ako odmenu, ja som to brala ako poďakovanie voličom."

M. TÖRÖKOVÁ:

"Do marcových volieb sa kadejakých predvolebných súťaží vyrojí zrejme ešte omnoho viac."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

32. Ľudia s nižším príjmom dokážu usporiť viac

(24.01.2012; www.webnoviny.sk; Ekonomika, s. -; SITA)

Väčšie percento domácností dokáže sporiť, než žiť na dlh. Prieskum hovorí, že ak je na čele domácnosti žena, spravidla usporí viac.

BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) - V priemere má jedna domácnosť v banke uložených necelých 13 tis. eur a naopak, od banky má požičaných takmer 9 tis. eur. "Väčšie percento domácností dokáže sporiť, než žiť na dlh," skonštatoval Michal Vyšinský z agentúry 2Muse, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu. Koncom minulého roka uskutočnila štúdiu o slovenskom spotrebiteľovi.

V čase recesie v roku 2009 sa objavila mierne rastúca tendencia záujmu o sporenie. "Miera úspor je vyššia v prípade, ak je na čele domácnosti žena," skonštatoval Vyšinský.

Nižšia miera úspor bola v Bratislavskom kraji, najvyššia na východnom Slovensku. Paradoxne tak ľudia s nižším príjmom dokážu podľa Vyšinského viac ušetriť. Dlhodobo platí, že Slováci šetria menej, ako je celkový priemer Európskej únie.

Z tých, ktorí majú požičané peniaze, najčastejšie uviedli, že majú spotrebný úver, resp. hypotéku. Slováci podľa Vyšinského v zásade nemajú problém splácať svoje dlhy. Takmer 80 % respondentov uviedlo, že zatiaľ splácajú podľa plánu. S určitým meškaním má problém len malé percento opýtaných.

Slováci sú optimisti

Ľudia sa podľa Vyšinského koncom roka 2011 vyjadrili, že "pred rokom bolo lepšie". Na druhej strane sa však u nich objavil relatívne optimistický výhľad do budúcnosti. Slováci sú podľa Vyšinského prispôsobiví a z prieskumu vyplynulo, že boli pripravení prispôsobiť svoje spotrebiteľské správanie v prípade vážnej ekonomickej situácie.

Ako prvé by obmedzili nemateriálne pôžitky, napríklad vynechali by dovolenku. Zároveň by vedeli aj eliminovať výdavky v rámci hmotných vecí. Najmenej by vedeli obmedziť nutné splátky, ale eliminovali by sporenie, či poistky.

Napriek zodpovednosti, riziku a záväzku vnímajú ľudia spotrebné úvery s väčšou ľahkosťou ako hypotekárne úvery. Dôvodom je dĺžka záväzku. Pre človeka je podľa Vyšinského skôr predstaviteľné a únosné zaviazať sa na pár rokov ako na celé desaťročia. Slováci totiž nevedia uvažovať do tak ďalekej budúcnosti.

Ako ďalej uviedla vedúca oddelenia úverov VÚB banky Melinda Píková, celková výška splátok všetkých úverov, ktoré splácame, by nemala presiahnuť 35 % z príjmu domácnosti.

Ľudia by sa podľa nej mali snažiť nastaviť lehotu splatnosti tak, aby nebola príliš dlhá a výsledná splátka čo najviac zodpovedala finančným možnostiam. Zároveň by si mali klienti vytvoriť finančnú rezervu vo výške aspoň troch, ideálne šiestich, mesačných splátok pre prípad nepriaznivej životnej udalosti.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

33. Župy chcú spravodlivejšie rozdelenie cestnej dane

(24.01.2012; Zvolensko-Podpolianske noviny; č. 3, s. 6; SITA)

Súčasný model vyhovuje, podľa Vladimíra Maňku, len Bratislavskej župe.

ZVOLEN. Daň z motorových vozidiel (niekdajšia cestná daň) je medzi jednotlivé samosprávne kraje nespravodlivo rozdelená a je potrebné nájsť lepší model jej výberu a rozdelenia. Myslí si to predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Vladimír Maňka. Podľa neho sa v tom zhodujú všetci župani s výnimkou bratislavského.

Výnos z dane z motorových vozidiel, ktorá sa platí za vozidlá používané na podnikanie, je v plnej miere príjmom samosprávnych krajov, pričom jednotlivé župy si samy určujú sadzby tejto dane. Problémom však je, že mnoho celoslovensky pôsobiacich firiem používa aj v regiónoch autá zaregistrované v Bratislave, kde majú centrálu, cestnú daň preto aj za tieto autá platia bratislavskej župe.

Maňka pripomenul, že banskobystrická župa, ktorá má ako najrozľahlejšia zo všetkých na Slovensku v majetku 2500 ciest II. a III. triedy, vyberá aktuálne na dani z motorových vozidiel 12 miliónov eur za rok. Popri tom Bratislavský kraj má iba 540 kilometrov ciest a na dani z motorových vozidiel vyberá 31 miliónov eur.

"Možno 20 miliónov eur ani nepoužije do týchto svojich ciest, lebo mu to stačí a zvyšok použije, na čo potrebuje. My nemáme ani to, aby sme urobili zlomok z toho, čo potrebujeme na našich cestách, a potom nám právom naši obyvatelia v kraji píšu, že tá-ktorá cesta je rozbombardovaná, že sa tam roky nerobili opravy," skonštatoval Manka. Dodal, že na cestách III. triedy je priemer opráv 80 rokov, čo považuje za "strašné číslo", pri cestách II. triedy je to 40 rokov. Cesty I. triedy, rýchlostné cesty a diaľnice sú majetkom štátu.

Maňka chce po dohode s ostatnými županmi predložiť po voľbách novej vládnej garnitúre návrh na spravodlivejšie prerozdelenie dane z motorových vozidiel. Jedným z modelov by mohlo byť aj odovzdanie kompetencie určovať sadzby tejto dane naspäť štátu, pričom prerozdelenie výnosu medzi župy by malo zohľadňovať dĺžku cestnej siete, ale aj klimatické podmienky. "Môže to byť nepríjemné pre Bratislavský kraj, ale chceme nájsť spravodlivosť, lebo ostatní predsedovia samosprávnych krajov to nepovažujú za spravodlivé."

Komplexný návrh chce pripraviť do marca, pri jeho príprave spolupracuje so Žilinskou univerzitou aj dopravným výskumným ústavom. Bol by rád, keby vláda a parlament schválili nový model najneskôr v septembri, aby platil od budúceho roka.

Text k obr.: Cesty. Kraju nezostávajú na ich opravy peniaze.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

34. O dani rozhoduje zápis v katastri

(25.01.2012; Hospodárske noviny; s. 22; Šimurková Katarína)

Priznanie podávate len vtedy, ak sa zápis v liste vlastníctva uskutočnil minulý rok.

Bratislava - Pán Michal Novák si minulý rok v decembri kúpil nový byt. Návrh na vklad bytu do katastra stihol podať ešte v decembri, dodnes však nemá v rukách nový list vlastníctva. A preto nevie, či má alebo nemá podať do konca mesiaca priznanie k dani z nehnuteľnosti. Rozhodujúce je, či je Michal už vlastníkom bytu, ktorému vyplýva povinnosť podať priznanie.

Dátum na liste vlastníctva

Dôležitý je v tomto prípade fakt, či do konca roka vykonali zápis v katastri. "Ak vlastník predá nehnuteľnosť ku koncu kalendárneho roka a tá je zavkladovaná do katastra až po 1. januári nasledujúceho roka, zostáva daňovníkom aj v tomto roku pôvodný vlastník, a nie ten, kto nehnuteľnosť kúpil," spresňuje hovorca mesta Martin Jozef Petráš. Vlastnícke právo sa teda nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti. Pán Michal musí zistiť, či jeho zápis urobili ešte minulý rok. "Ak sa tak k tomuto termínu nestalo, nový majiteľ podáva daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti a platí daň z nehnuteľnosti až v roku 2013," dopĺňa advokátka Katarína Bystrická. Otázky, či podať alebo nepodať do konca mesiaca daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti, musia riešiť aj dediči. Závisí to od toho, či už dedič má v rukách rozhodnutie súdu. "Ak do 31. decembra 2011 prišlo k vysporiadaniu dedičstva a dediči majú právoplatné uznesenie súdu alebo osvedčenie o dedičstve, sú povinní podať daňové priznanie k nehnuteľnosti. Ak stále prebieha dedičské konanie alebo uznesenie súdu nenadobudlo právoplatnosť, dediči majú túto povinnosť najskôr až v roku 2013," vysvetľuje Bystrická.

Dlhodobý prenájom

Vo všeobecnosti sa za daňovníka -toho, čo podáva priznanie a platí daň - považuje vlastník nehnuteľnosti, prípadne správca bytu či nebytového priestoru, ak ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve štátu, obce alebo vyššieho územného celku. Pri dlhodobých prenájmoch pozemkov sa ním stáva nájomca. Prenájom musí trvať najmenej päť rokov a nájomca je zapísaný v katastri nehnuteľností. Aj pri dani z nehnuteľností platia určité oslobodenia. Niektoré sú určené priamo zákonom o miestnych daniach a poplatkoch, iné si mestá určujú individuálne. Novelou zákona o miestnych daniach a poplatkoch, ktorá začne platiť od decembra 2012, sa rad zákonných oslobodení ešte viac rozšíri. Pribudnú napríklad pozemky na verejné parkovanie zdravotníckych zariadení či pozemky verejných vysokých škôl, čo Združenie miest a obcí Slovenska hodnotí negatívne. "Predpokladali sme, že aj pri dani z nehnuteľností sa zrušia zákonom stanovené oslobodenia od dane. Namiesto toho došlo poslaneckými návrhmi ešte k rozšíreniu týchto oslobodení," uzatvára hovorca združenia Michal Kaliňák.

Text k obr.: Skutočným vlastníkom ste až vtedy, ak je vaše meno zapísané na liste vlastníctva.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

35. POSLALI MU OSTRÝ NÁBOJ

(24.01.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 4/26; CHÚPEKOVÁ Veronika)

Moderátor:

"Ostrý náboj v obálke dnes poštou dostal primátor Martina Andrej HRNČIAR. Vyhrážanie podľa neho súvisí s jeho kandidatúrou za stranu Most-Híd v parlamentných voľbách. Podľa neho je vraj zodpovedný aj Ján SLOTA. Prípad už vyšetruje polícia."

V. CHÚPEKOVÁ, redaktorka:

"List niekto poslal ako obyčajnú zásielku a to priamo z Martina. Poštu otvára primátorova sekretárka. Keď obálku ohmatala, ani vo sne by jej vraj nenapadlo, že sa v nej skrýva ostrý náboj."

L. HAUSNEROVÁ, sekretárka primátora:

"Ma to preľaklo, lebo to je už tak moc, keď takéto niečo výstražné príde."

V. CHÚPEKOVÁ:

"Náboj bol prilepený zvnútra obálky lepiacou páskou. Okrem neho tam nebol žiadny odkaz. Neznámy odosielateľ sa nenamáhal ani pri písaní adresy so zdvorilostnými formulkami. Andreja HRNČIARA táto správa zastihla na dovolenke v zahraniční."

A. HRNČIAR, primátor mesta Martin:

"Dáva to do súvisu s udalosťami posledných dní kedy aj niektorí predsedovia politických strán vyzývajú na nejaké moje útoky, fyzické útoky voči mojej osobe a zrejme toto je následok toho."

V. CHÚPEKOVÁ:

"Naposledy jeho kandidatúru za stranu Most-Híd kritizoval Ján SLOTA na sobotňajšej tlačovke predsedníctva strany."

J. SLOTA, predseda SNS:

"Celý Martin by ho mal opľuť, nakopať ho do zadku, vyhodiť ho, defenestrovať ho z tej radnice."

J. BENKOVÁ, tlačová tajomníčka SNS:

"Vylučujem, že by mohli mať výroky pána predsedu vplyv na udalosť, o ktorej ste nás informovali."

V. CHÚPEKOVÁ:

"Výhražné listy nie sú na HRNČIAROVOM úrade žiadna novinka. Tak napríklad pred poslednými komunálnymi voľbami sa niekto smrťou vyhrážal nielen jemu, ale aj jeho rodine. HRNČIAR si však myslí, že prípady spolu nesúvisia."

J. BALOGOVÁ, hovorkyňa KR PZ Žilina:

"V predmetnej veci sme začali trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania."

V. CHÚPEKOVÁ:

"S nebezpečným vyhrážaním majú skúsenosti aj iní primátori."

J. DVONČ, ZMOS:

"To bol prášok pre primátora Banskej Bystrice, dokonca bola už aj vražda primátora v Hurbanove."

V. CHÚPEKOVÁ:

"Vzhľadom na to koľko je na Slovensku primátorov a starostov sú to podľa DVONČA skôr ojedinelé prípady, ktoré však tiež netreba podceňovať."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

36. Na stretnutí ZMOS s prezidentom bol aj primátor Brezna

(24.01.2012; Horehronie; č. 3, s. 4; www.prezident.sk, RM)

Primátor Brezna spolu s predstaviteľmi Združenia miest a obcí Slovenska sa stretli s prezidentom Ivanom Gašparovičom

Prezident SR Ivan Gašparovič v stredu 11. januára privítal na tradičnom novoročnom stretnutí v Prezidentskom paláci predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska.

Prítomných bolo asi 140 primátorov a starostov Slovenska."Všetky naše

stretnutia majú pre mňa veľmi veľký význam, význam pre pochopenie situácií, ktoré v miestach a obciach sú," povedal na úvod stretnutia prezident.

V príhovore Ivan Gašparovič zhodnotil uplynulý neľahký rok, ktorý bol podľa neho plný politických turbulencií, spomaľovania ekonomického rastu a zvyšovania nezamestnanosti, rok prírodných katastrôf a z toho vyplývajúcich následkov, s ktorými sa samosprávy museli vysporiadať. "Túto úlohu ste si splnili veľmi dobre," konštatoval Ivan Gašparovič.

Podčiarkol, že v takejto situácii bola aj práca miestnych samospráv zložitejšia, poznamenaná väčšou mierou neistoty. Podľa neho sa pripravovali aj zákony, hlavne avizovaná zmena financovania, ktorá je potrebná. "Žiaľ, tá, ktorá bola predložená, nebola s vami konzultovaná, nemohli ste sa k nej vyjadriť, 'a preto som rád, že na našich spoločných stretnutiach sme dosiahli, že takýto návrh ne-

bol prijatý," uviedol na stretnutí Ivan Gašparovič.

Prezident konštatoval, že väčšina primátorov a starostov svoju úlohu zastáva zodpovedne. "Nie všade sa vám podarilo vytvoriť nové pracovné miesta, nie vždy sa vám podarilo dosiahnuť spokojnosť v rozdeľovaní financií, či už zo zdrojov EÚ alebo vlády SR. Som presvedčený, že občania si vás vážia a zároveň chcem deklarovať, že som presvedčený, že aj ja sa môžem na vás spoľahnúť pri rôznych problémoch a otázkach, ktoré musím riešiť."

Ivan Gašparovič vyjadril presvedčenie, že obce a mestá sú základom prosperity a fungovania solidárnosti v štáte. Postavenie starostu a primátora je dnes už profesia, v ktorej treba pochopiť občana a pochopiť aj kolektív. Jedine tak možno dosiahnuť určité výsledky.

Predseda ZMOS-u Jozef Dvonč poďakoval hlave štátu za stretnutie, ktoré už tradične patrí medzi prvé v nove roku.

"Komunálna politika je poslaním meniť veci k lepšiemu a prijímať správne rozhodnutia v prospech občanov v našich obciach a mestách," povedal Jozef Dvonč. Podľa neho za viac ako dvadsať rok miestna územná samospráva obstála v mnohých zložitých situáciách a stále sa snaží hľadať so štátom riešenia.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

37. Mesto Partizánske nakoniec o daňový úrad neprišlo

(24.01.2012; Topoľčianske noviny; č. 3, s. 5; sita)

Informácie o tom, že v Partizánskom by mal zaniknúť daňový úrad, sa objavili vo februári minulého roka.

PARTIZÁNSKE. Daňový úrad v Partizánskom mal od 1. januára tohto roku zaniknúť. Ako agentúru SITA informoval primátor mesta Jozef Bôžik, nestalo sa tak. "Sme veľmi radi, že výkonná moc Slovenskej republiky reprezentovaná ministerstvom financií zvážila a reagovala na žiadosť či už mesta alebo Regionálneho združenia miest a obcí a daňový úrad nezanikol," povedal Bôžik. "Máme riadne pracujúci daňový úrad," dodal.

Informácie o tom, že v Partizánskom by mal zaniknúť daňový úrad, sa objavili vo februári minulého roka. Vedenie mesta od začiatku prezentovalo svoj negatívny postoj k tomuto kroku. Bôžik vtedy upozorňoval, že v ďalších mestách Hornej Nitry - Púchove a Bánovciach nad Bebravou - sa majú daňové úrady zachovať.

Daňový úrad v Partizánskom pritom eviduje 8 900 daňových subjektov, v Púchove je to 8 200 a v Bánovciach nad Bebravou 6 900. "Púchov je blízko Trenčína aj Považskej Bystrice, navyše obe mestá sú blízko diaľnice. Tu bude musieť napríklad podnikateľ z obce Bošany cestovať nejakých 45 kilometrov po horších cestách," povedal primátor.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

38. Nitrania plesali

(24.01.2012; Slovenka; č. 4, s. 20; -)

Noblesné uvoľnený - taký bol už po šiesty raz reprezentačný župný a divadelný ples, ktorý druhý januárový víkend otvoril plesovú sezónu v meste pod Zoborom. V nitrianskom Divadle Andreja Bagara sa na ňom zišli takmer štyri stovky plesajúcich, medzi ktorými nechýbal predseda parlamentu Pavol Hrušovský, pridelenec obrany Veľvyslanectva Ruskej federácie Igor Ščerbakov či predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Dvonč. Od moderátorky plesu Ivety Malachovskej na úvod prebrali štafetu výnimočné hlasy, reprezentované najmladšou opernou speváčkou Patríciou Janečkovou a mužským triom La Gioia a vzápätí Čarodejníci s dažďom z krúžku Talentníček z Tanečnej školy Echo.

Text k obr.:

Hostitelia večera: predseda Nitrianskeho samosprávnej kraja Milan Belica (vpravo) a riaditeľ Divadla Andreja Bagara v Nitre s manželmi Hrušovskými

Primátor Nitry Jozef Dvonč (vľavo) Katarína Korecká s partnerom Petrom Kažimírom a moderátorkou večera Ivetou Malachovskou

Zľava Gitka Štefánikova, partnerka primátora Nitry, Vlasta Vozárová, manželka rektora Univerzity Konštantína Filozofa, Júlia Belicová, manželka nitrianskeho župana, Natália Bieliková, manželka rektora Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, a Mária Miková, šéfredaktorka Slovenky

Hviezda večera Patrícia Janečková prišla v spoločnosti svojho otca Martina

Na plese sa výborne cítili aj manželia Mária i Ladislav Rehákovci

Skvelé trio La Gioia

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

39. Robert Fico triumfoval v ankete Hlúposť roka 2011!

(23.01.2012; Košický korzár; s. 7; Kizek Marián)

ŠÉF SMERU ZOSADIL Z TRÓNU VINCA LUKÁČA

Bývalý premiér Robert Fico (Smer) sa už takmer dva mesiace pred predčasnými parlamentnými voľbami v marci dočkal svojho víťazstva. Ani tentoraz ho nezradili jeho voliči, ktorých hlasy rozhodli, že si po 3 rokoch zopakoval prvenstvo v prestížnej ankete nášho denníka o Hlúposť roka 2011. Z trónu tak zosadil minuloročného víťaza a toho času aj poslanca za SNS Vinca Lukáča.

KOŠICE. Začiatkom januára sme vám ponúkli sumár tucta "najlepších" výro(b)kov našich politikov uverejňovaných v rámci našej pravidelnej rubriky "Hlúposť týždňa", z ktorých ste nám mohli e-mailom, listom alebo sms-kou zaslať šesticu ich najväčších duševných skvostov. Robert Fico mal spolu so svojím ďalším kamošom z Gorily Mikulášom Dzurindom v našej ankete až dva výroky, no najviac sa mu "zadarilo" s asertívnym odkazom moderátorke Zlatici Puškárovej, ktorej po svojom dlhočiznom monológu v relácii Na telo odkázal, že "Ja tu nie som na to, aby som odpovedal na vaše otázky." Striebro tento rok pripadlo dinosaurovi tejto ankety V. Mečiarovi, ktorý si opäť raz zdôvodnil, prečo sa M. Kováč mladší kedysi v praveku pred 15 rokmi sám a cez vtedy ešte prísne strážené hranice uniesol do západnej časti Rakúska-Uhorska. Tretia priečka bude isto hrať pri srdci, príp. aj u iných častí tela svojich pacientiek súkromného gynekológa a zároveň predsedu odborov u štátnych lekárov Mariána Kollára, ktorý vedel, čo má "odporučiť" svojim kolegom, aby nedajbože neišli počas štrajku do práce.

Medzi najlepších sa dostali až traja nováčikovia

Ďalší nováčik v ankete, riaditeľka RTVS Milka Zemková na 4. mieste takisto dobre vie, ako sa dá zdôvodniť odstupné vo výške 17 000 € za to, že na druhý deň nastúpi na rovnakú stoličku. Aj prezidentov hovorca Marek Trubač sa pri svojej premiérovej účasti ocitol na slušnej 5. priečke s výrokom, ktorý si za pár rokov isto dá za klobúk o tom, ako jeho šéf po prehratom zápase na MS v hokeji nechtiac trafil lakťom premiérku Ivetu Radičovú. Poltucet najlepších na základe vášho hlasovania uzatvára expremiér Mikuláš Dzurinda. Ten ako tradične nevedel nič o kauze platinových sitiek, z ktorých opäť tradične neprofitovali ľudia blízki SDKÚ, ale nejakí obyvatelia planéty Melmak na čele s Alfom.

Pira: Moderátorka má predsa odpovedať na Ficove otázky a nie naopak

Hlasovanie sa aj tentoraz tešilo vášmu veľkému záujmu. Poniektorí z vás k svojim tipom pridali aj postrehy na adresu nominovaných politikov. "Tento rok je ťažké určiť, kto si zaslúži vavrínový veniec víťaza, lebo z toho tucta výrokov je desať úplne rovnocenných. Vidno, že ste si na výbere dali skutočne záležať," napísala nám M. Mezencevová z Kráľoviec, ktorá na prvé tri priečky dala celkového víťaza R. Fica, M. Dzurindu a exšéfa ZMOS-u Michala Sýkoru.

Jozefovi Pirovi z Čečejoviec sa zas najviac páčil výrok V. Mečiara o samoúnose M. Kováča, avšak zglosoval aj výrok celkového víťaza R. Fica, ktorý uňho skončil za odborárskym šéfom M. Kollárom na treťom mieste. "Pani Puškárová tam predsa bola na to, aby odpovedala na jeho otázky," zamyslel sa.

Agáta Titičová dala na prvé miesto M. Kollára, pričom za jeho nominovaný "nápad mu právom patrí aj prívlastok najhlúpejšia celebrita 2011".

Bardejovčan Pavol Niščák odporúča každému, aby sa priučil zmyslu pre humor od dua Marek Trubač a Ivan Gašparovič, ktorých výrok sa mu páčil najviac. Na paškál si však zobral aj riaditeľku telerozhlasu Milku Zemkovú. "Aj keď ju ako riaditeľku uznávam, to čo bol za blud? Ako keď sa z upratovačky stane manažérka hygieny a čistoty, len náplň práce zostane tá istá?"

Výhercovia v Korzári

Zo všetkých z vás, ktorí ste sa zapojili do hlasovania, sme vyžrebovali poltucet šťastlivcov. Tí si od politiky aspoň na chvíľu oddýchnu pri čítaní peknej knihy. Tešiť sa môžu u Františka Kunca v Prešove; Štefánie Olahovej, Košice; Terézie Paľovej, Iňačovce; Pavla Niščáka, Bardejov; Petra Kvašňáka, Prešov a Štefana Lukáča z Košíc. Tričko s logom nášho denníka si na seba navlečie Valéria Lipovská, Strážske.

***

TOP 6

Výsledky ankety

1. Robert Fico, predseda Smeru: "Ja tu nie som na to, aby som odpovedal na vaše otázky."

2. Vladimír Mečiar, predseda ĽS-HZDS: "Okolo hnoja Kováčovej rodiny sa viacej motať nebudem a vyprosím si akékoľvek spájanie s mojím menom! Raz a navždy! Je to hnoj a hanba jeho osoby a jeho rodiny. Povedal som vám, že únos nebol a bodka!"

3. Marián Kollár, šéf Lekárskeho odborového združenia: "Ak potrebuješ navštíviť psychiatra či iného odborníka na stres, žalúdočné vredy, hnačky, očné choroby, neváhaj a obráť sa na najbližšieho lekára."

4. Miloslava Zemková, riaditeľka Rozhlasu a televízie Slovenska: "To nie je pokračovanie môjho zamestnania."

5. Marek Trubač, hovorca prezidenta republiky: "Áno, ale to bolo žartom, nebolo to myslené vážne, bolo to absolútne vtipné."

6. Mikuláš Dzurinda - predseda SDKÚ: "Mňa sa to netýka, ani SDKÚ."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

40. Časť výtvarníkov nechce novú štátnu Danubianu

(25.01.2012; Sme; s. 15; Močková Jana)

Časť výtvarníkov chce zabrániť vzniku neziskovky Danubiana. Minister kultúry tvrdí, že porušili dohodu.

BRATISLAVA. Minulý týždeň sa zdalo, že kauza okolo neštandardného vytvorenia neziskovej organizácie Danubiana, sa vyrieši. Minister kultúry Daniel Krajcer sa stretol s predstaviteľmi dvoch názorových táborov výtvarnej obce a oznámil dohodu, že v Danubiane vznikne múzeum moderného umenia.

Časť výtvarníkov a teoretikov (Juraj Čarný, Stanislav Stankoci, Daniel Fischer, Jana Geržová a ďalší), ktorá považovala vznik neziskovky za neprijateľný, pristúpila na ďalšie rokovania. Jej definitívne stanovisko malo byť známe až po prerokovaní právnych analýz, ktoré ministerstvu predložila.

Včera však zástupcovia tejto skupiny zverejnili ekonomické a právne riziká, ktoré podľa nich predstavuje projekt Danubiany pre štát.

Žiadajú sumu 7,3 miliónov eur "použiť na riešenie akútnych problémov v rezorte kultúry". Konkrétne navrhujú rekonštrukciu SNG, zriadenie inštitúcie typu kunsthalle a Múzea úžitkového umenia a architektúry.

"Rozhodli sme sa zverejniť naše vyhlásenie ešte pred plánovaným štvrtkovým stretnutím na ministerstve. Uvedomujeme si, že založenie neziskovky Danubiana je ešte stále len v procese a ministerstvo tak môže naše pripomienky zohľadniť," tvrdil Juraj Čarný, šéf asociácie slovenských kritikov umenia.

Spolu s historičkou umenia Janou Geržovou predstavili štyri základné výhrady, ktoré považujú v projekte za rizikové.

Ide o pozemky pod galériou Danubiana, ktoré sú v záplavovej zóne a vo vlastníctve tretej osoby. Ďalej spomínajú nevyváženú zmluvu z pohľadu výšky vkladu štátu a súkromného subjektu, ako aj dominantnú pozíciu súkromnej spoločnosti. Tretia výhrada sa týka problému dlhodobo neudržateľného modelu financovania novo vznikajúcej inštitúcie a štvrtá nejasnosti jej celkového zámeru.

"Nedodržali dohodu, že sa v záujme dosiahnutia výsledku zdržia akýchkoľvek aktivít počas prebiehajúcich rokovaní s ministerstvom," reagoval na vyhlásenie Daniel Krajcer.

Druhá časť výtvarníkov, medzi nimi šéf Slovenskej výtvarnej únie Pavol Kráľ, Rudolf Sikora či Jozef Jankovič, podporuje vznik Danubiany v koncepcii ministerstva.

Text k obr.: Budúcnosť Danubiany je neistá.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

41. KULTÚRA: Časť výtvarnej obce je opäť proti podpore štátu galérie Danubiana

(24.01.2012; www.tasr.sk; s. -; TASR)

Bratislava 24. januára (TASR) - Skupina výtvarnej obce žiada zastaviť proces registrácie neziskovej organizácie (n.o.) Danubiana - Slovenské centrum vizuálnych umení, ktorú Ministerstvo kultúry (MK) SR zakladá so spoločnosťou Via Danubiana a na to vyčlenenú sumu 7,3 milióna eur použiť pre riešenie akútnych problémov v jej rezorte. Tie boli určené na dostavbu objektu na rozšírenie výstavných priestorov.

"Žiadame, aby tie financie išli na rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie, zriadenie inštitúcie Kunsthalle v bratislavskom Dome umenia a zriadenie Múzea úžitkového umenia a architektúry," povedal na dnešnej mimoriadnej tlačovej konferencii ku kauze Danubiana prezident Slovenskej sekcie AICA a šéfredaktor časopisu Flash Art CZ/SK Juraj Čarný.

Podľa neho nová nezisková organizácia ešte nie je zaregistrovaná a preto je čas zabrániť bezprecedentnému príkladu uprednostňovania záujmov súkromného podnikateľa pred celospoločenskými záujmami a dlhodobými požiadavkami odbornej verejnosti. Vraj je to projekt, ktorý nevychádza z dlhodobej stratégie kultúrnej politiky, predstavuje pre štát vážne ekonomické a právne riziká.

"Naše aktuálne právne nálezy sú veľmi vážne a máme zásadné výhrady proti tomuto projektu. Navyše Danubiana je dobrá turistická inštitúcia, ale nepatrí medzi relevantné medzinárodné galérie," konštatovala šéfredaktorka časopisu Profil súčasného výtvarného umenia Jana Geržová.

Medzi zásadné výhrady patrí umiestnenie budovy Danubiany v Čunove na rizikovom pozemku patriacom tretej osobe (Vodohospodárska výstavba, štátny podnik), kde môžu byť záplavy, prípadne privatizácia podniku, čím by bola ohrozená nájomná zmluva. Výhradou je aj dvojnásobne vyšší vklad MK SR do n.o., zloženie správnej rady, dlhodobé financovanie prevádzky na úkor iných kultúrnych inštitúcií či nejasnosť zámeru a štruktúry n.o.

"Minister kultúry Daniel Krajcer s poľutovaním konštatuje, že časť skupiny výtvarnej obce, ktorá rokuje o Danubiane a Kunsthalle, nerešpektuje dohody a pravidlá, na ktorých sa spoločne dohodli. Nedodržali dohodu, že sa zdržia akýchkoľvek aktivít v záujme dosiahnutia výsledku počas prebiehajúcich rokovaní s MK SR," uviedla pre TASR jeho hovorkyňa Eva Chudinová. Zároveň konštatuje, že skupina výtvarníkov reprezentovaná Jurajom Čarným ešte nedostala písomné odpovede na otázky, ktoré požadovali od MK SR a pripravili stanovisko, v ktorom napádajú vznik Danubiany - múzea moderného umenia a zvolávajú tlačové konferencie. "Pod vyhlásením sú navyše podpísané osoby, ktoré podľa našich informácií s týmto vyhlásením nesúhlasia. O čo teda ide tejto časti výtvarnej obce, o deštrukciu a vlastnú medializáciu?," pýta sa Chudinová.

Znepokojenie nad konaním časti výtvarnej obce vyjadruje aj Slovenská výtvarná únia (SVÚ), ktorá priaznivo zhodnotila doterajší konštruktívny prístup a zblíženie oboch názorových prúdov v mnohých otázkach a sľúbenú dohodu na pokračovaní riešení na pôde MK. "Nielen že nedodržujú dohody, ale máme obavy, že konajú bez vedomia svojich doterajších spojencov, ktorí ich podporili v dobrej viere, že tým podporujú projekt Kunsthalle. Začíname mať pocit, ako keby predmetom ich úsilia nebola Kunsthalle, ale niečo celkom iné a Danubianu len použili ako nástroj. Útoky proti Danubiane pokračujú," uviedla SVÚ pre TASR.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

42. PENIAZE PRE DKC SA NENAŠLI

(24.01.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 5/29; GULOVÁ Zuzana)

Natália ŽEMBOVÁ, moderátorka:

"Nový pavilón detského kardiocentra v Bratislave je v nedohľadne. Zatiaľ ho ani nezačali stavať. Projekt je pritom hotový už niekoľko rokov, no chýba 20 miliónov eur. Minister zdravotníctva oznámil, že dofinancovanie bude musieť riešiť až budúca vláda."

Zuzana GULOVÁ, redaktorka:

"Detské kardiocentrum má vyrásť v areáli bratislavského Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. 5-poschodová budova a parkovisko. 37 miliónov eur. Srdcovo-cievny ústav nemá ani polovicu tejto sumy. Žiadosť o dofinancovanie išla na ministerstvo ešte v lete. Projekt sa bez toho nepohne ani o krok."

Mongi MSOLLY, generálny riaditeľ NÚSCH v Bratislave

"Všetko záleží skutočne kedy dostaneme prísľub na dofinancovanie. Od toho momentu môžme začať proces obstarávania."

Z. GULOVÁ:

"Namiesto modernej budovy sú malí pacienti stále v provizóriu. Kardiocentrum je roztrúsené na siedmich poschodiach detskej nemocnici na Kramároch. Deti po ťažkých operáciách doplácajú na nevyhovujúce priestory. Liečba sa komplikuje."

Pavol KUNOVSKÝ, primár JIS, Detské kardiocentrum:

"Proste drahé lieky sa musia používať, aby sme zvládali infekcie, ktoré vznikajú len preto, že tie priestory nie sú dostatočné."

Z. GULOVÁ:

"Tu na jednotke intenzívnej starostlivosti sa za plnej prevádzky detskí pacienti doslova tlačia. Stáva sa, že tu musia byť aj piati."

Anketa:

"Určite by veľmi pomohlo, keby boli vystavané nové priestory pre kardiocentrum."

"Ja som ako doslova zostala zhrozená, že detičky sú na inej izbe, mamičky sú na inej izbe a jednoducho proste sú to také stavy, kde mamička potrebuje byť pri svojom dieťati."

Z. GULOVÁ:

"Projekt ráta s tým, že každá matka a dieťa budú mať vlastnú klimatizovanú izbu. Na takýto komfort, ale aj na nevyhnutné prístrojové dovybavenie si musia detskí pacienti počkať."

Ivan UHLIARIK (KDH), minister zdravotníctva SR:

"Nepodarilo sa nájsť zdroje a toto už naozaj je otázka na budúcu vládu, kde nájde zdroje na budovanie, dobudovanie detského kardiocentra."

Z. GULOVÁ:

"Zuzana GULOVÁ, Slovenská televízia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

43. Skanska sa ohradila proti tvrdeniam Róberta Fica

(24.01.2012; www.webnoviny.sk; Ekonomika, s. -; SITA)

Podnikateľskou kultúrou spoločnosti Skanska nie je "chodenie a pýtanie", tvrdí generálny riaditeľ skupiny Skanska na Slovensku a v Čechách Dan Ťok.

Stavebná spoločnosť Skanska sa ohradzuje proti podľa nej nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam predsedu Smeru-SD Roberta Fica v spojitosti s jej účasťou pri výstavbe tunela Sitina na diaľnici D2 v Bratislave a cestného prepojenia Oravy s Kysucami.

V oboch spomínaných prípadoch bola Skanska jedným z minoritných členov stavebného združenia. Dohodám o urovnaní sporov pri výstavbe Sitiny a cesty z Novej Bystrice do Oravskej Lesnej podľa spoločnosti predchádzali štandardné zmluvné postupy vedené lídrom stavebného konzorcia, od objednávky, uznania prác, fakturácie až po odovzdanie diela. Skanska dôrazne odmieta i vykonštruované tvrdenia Fica o jej rôznych prepojeniach, napríklad na hlavného poradcu ministra dopravy Mariána Kolníka.

"Veľmi rád pánovi Ficovi osobne vysvetlím celú situáciu, aby mal relevantné informácie a nedostal sa viac do podobnej situácie, v ktorej by vyznel ako šíriteľ nepravdivých a zavádzajúcich informácií," uviedol v utorok v stanovisku pre agentúru SITA generálny riaditeľ skupiny Skanska na Slovensku a v Čechách Dan Ťok. Zdôraznil, že podnikateľskou kultúrou spoločnosti Skanska nie je "chodenie a pýtanie".

Cielený útok na spoločnosť

Skanska je podľa Ťoka nielen lídrom medzi stavebnými spoločnosťami, ale je významným lídrom v presadzovaní transparentnosti a etického podnikania, a to nielen na papieri, ale i v reálnom pracovnom živote.

"Nerozumiem rétorike pána Fica - a dúfam, že je to z len z jeho neznalosti skutočnej situácie a stavu, inak by sme jeho slová museli vnímať ako cielený atak na našu spoločnosť. Svojimi výrokmi nezakladajúcimi sa na pravde poškodzuje dobré meno našej spoločnosti, ktorá dlhodobo pôsobí na slovenskom stavebnom trhu, zamestnáva tu 1200 ľudí a platí tu dane," dodal Ťok.

V diskusnej relácii televízie TA3 V politike 22. januára Fico ako príklad predraženej výstavby diaľnic počas bývalej vlády Mikuláša Dzurindu uviedol tunel Sitina s viacerými dodatkami. Podľa jeho slov prišiel staviteľ v čase jeho vlády a chcel doplatiť 20 mil. eur, čo Ficova vláda odmietla, lebo práce boli podľa nej navyše a neobjednané. "Prišiel pán predseda Figeľ - 20 miliónov bez súdneho rozhodnutia okamžite vyplatil Skanskej," povedal Fico.

Poukázal aj na cestu medzi Oravou a Kysucami, ktorá sa odovzdávala za Ficovej vlády. Po zmene vlád podľa Fica stavitelia prišli a pýtali 16 mil. eur. Slovenská správa ciest bez súdneho rozhodnutia doplatila 9,1 mil. eur. Podľa Fica je to typický obraz stavania diaľnic za Dzurindovej vlády, ktorý sa tiahne doteraz. Fico si myslí, že súčasná vláda neušetrí deklarovaných 700 miliónov eur na diaľniciach, lebo je to nereálne za dohodnuté ceny, alebo budú cesty tak nekvalitné, že po piatich rokoch ich bude treba modernizovať.

Text k obr.:

Generálny riaditeľ skupiny Skanska v ČR a SR Dan Ťok.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

44. K Márii Terézii už tvarujú husárov

(25.01.2012; Sme; s. 6; lut)

Okrášľovací spolok tvrdí, že na presun Štúrovcov má súhlas ich autora. Jeho dcéra to popiera.

BRATISLAVA, Po rozruchu, ktorý vyvolala socha Svätopluka, ľudí rozhádala aj Mária Terézia. Bratislavský okrášľovací spolok sa stále nevzdal snahy osadiť ju na mieste dnešných Štúrovcov. Pracuje už na modeloch uhorských husárov, ktorí majú byť súčasťou súsošia.

Kritici odsunu Štúrovcov upozorňujú aj na pozadie združenia. Členmi správnej rady okrášľovacieho spolku sú aj Peter Tkáč a Ivan Jakabovič, ktorí stoja za finančnou skupinou J&T.

Taliansky mramor

"Po vytvorení modelu šľachticov z epoxidu prevezieme celý model súsošia do talianskej Carrary, kde by mali vytvoriť sochu v pôvodnej veľkosti z mramoru," hovorí Maroš Mačuha, výkonný riaditeľ spolku.

Odpor proti ich snahe o osadenie sochy nazval nepochopením celého projektu. "V žiadnom prípade nie je namierený proti Štúrovcom, súsošie by na novom mieste lepšie vyniklo."

Tvrdenie proti tvrdeniu

Sochár Tibor Bártfay, autor Štúrovcov, bol členom občianskeho združenia Osvietenosť, ktoré chcelo premiestniť Štúrovcov na Námestie slobody ešte v roku 2002, tvrdí Mačuha. "Osobne sme ho minulý rok navštívili, v prítomnosti viacerých deklaroval vôľu premiestnenie diela podporiť."

Bártfay na otázky o možnom sťahovaní odpovedať nechcel, no jeho dcéra tvrdí, že so sťahovaním jeho diela nesúhlasí.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

45. Gorile sa čuduje iba mimozemšťan

(25.01.2012; Sme; s. 12; Szatmáry Zuzana)

Spolužiak zo zúfalstva predal lekáreň. Neutiahol úplatky. Fakty o úplatkoch a podvodoch pri kategorizácii liekov mi odmietol ukázať. Bojí sa. Chce mať pokoj. Známy zarába sprostredkovaním úplatkov pre regionálnych poslancov. Vidiecki poslanci sú skromní. Stačí im smiešne málo, napríklad za preklasifikovanie pôdy. Podnikateľ s úsmevom rozprával, ako smeruje dve percentá daní do vlastnej nadácie. Namiesto úplatkov financuje "študijné" cesty do teplých krajín. Bavil sa na mne a mojom boji proti prijatiu zákona o dvoch percentách z daní právnických a fyzických osôb do mimovládnych organizácií: "Vyhral záujem veľkých hráčov. Vyrátaj si prínos pre firmu, keď si založí vlastnú mimovládku." O odpornej korupcii na samosprávnej úrovni vie celé roky každý. V hlavnom meste na vysokej a širokej úrovni: od prideľovania takzvaných mestských sociálnych bytov hercom, novinárom a iným priaznivcom lokálnej moci cez falošné reštitúcie a predaj bytov za facku funkcionárom a úradníkom po čachrovanie s pozemkami, povoleniami, budovami, tendrami. V menších mestách obdobne. Smutným príbehom korupcie je otázka rómskeho známeho, ako v získanom grante vyčleniť položky na úplatky úradníkom a ako to potom vyúčtovať. Známy zo stredoslovenského podsvetia zhnusené odmieta prísť vybavovať do hlavného mesta, vraj na to už ani on nemá. Nuž... nie je gangster, zhnusený korupciou, ktorá by mala byť vlastne jeho živobytím, znakom bláznovstva?

Korupcia má na všetkých úrovniach spoločnosti toľko foriem ako láska - veď aj láska k peniazom je láska. A tak, ako mnohí ľudia dokážu byť flexibilní vo vzťahoch, dokážu aj flexibilne korumpovať. Nakoniec, zrozumiteľnou ľudskou vlastnosťou je aj chcieť rýchlo bohatnúť, najľahšie z cudzích vreciek. Ak však niečomu rozumieme, nemusíme to preto znášať.

Slovensko je trpaslík, každý každého pozná, o všetkom vieme, ak nie, dozvieme sa, šum je obvykle len polovicou pravdy. Zverejnený spis SIS Gorila je malý výsek skorumpovanej skutočnosti. Kto sa mu čuduje, je mimozemšťan. Či len preto kričíme, že "čo je psáno, to je dáno"? Alebo už naozaj, čo je veľa, to je moc? Ak áno, ďalším krôčikom z korupčnej kaše by mali byť nové zákony o politických stranách a lobingu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

46. REKONŠTRUKCIA BRATISLAVSKEJ REDUTY SA SKONČILA, PRVÝ KONCERT BUDE VO ŠTVRTOK

(24.01.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Správy; 10.00; 1 min.; KOLÁRIK Peter)

Peter KOLÁRIK:

"Ani nie po troch rokoch otvorí Slovenská filharmónia Redutu. Otváracie koncerty sú naplánované na štvrtok a piatok. Filharmonici uvedú 9. Beethovenovu symfóniu s Ódou na radosť. Rekonštrukcia vrátane nových priestorov a techniky stála približne 30 miliónov eur. S rekonštrukciou súvisí aj zmena akustiky. Hovorí generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie Marián LAPŠANSKÝ."

Marián LAPŠANSKÝ:

"Je to dané samozrejme už tým, že napríklad je tu organ, ktorý je menší než ten pôvodný, ale tak či tak si myslím, že tá akustika je jedna z najlepších v strednej Európe."

P. KOLÁRIK:

"Nový organ je už na svojom mieste, ale návštevníci ho počuť ešte nebudú."

M. LAPŠANSKÝ:

"Tu sa budú len dopĺňať niektoré vnútorné píšťaly a tie sa zároveň hneď aj intonujú a ladia. Táto práca je tak háklivá na čas a na kľud, že potrvá to 18 týždňov. To znamená, že organ bude nám odovzdaný 14. mája a 20. mája bude inauguračný slávnostný koncert."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

47. MÚZEUM KULTÚRY MAĎAROV NA SLOVENSKU - VÝSTAVA VENOVANÁ IMRE MADÁCHOVI

(24.01.2012; Rozhlasová stanica Regina; Mozaika regiónu; 14.10; 6 min.; MICHALČÍKOVÁ Hana)

Hana MICHALČÍKOVÁ , moderátorka:

"Štrnásť hodín, desať minút, počúvate Mozaiku regiónu. Dnes popoludní o sedemnástej hodine otvoria v BRÄMMEROVEJ kúrii na ŽIŽKOVEJ ulici v Bratislave výstavu, ktorá zaujme nielen milovníkov literatúry, ale aj dobovej architektúry. Venovaná je významnému maďarskému spisovateľovi Imre MADÁCHOVI. A prezentuje atmosféru panského sídla 19. storočia, v akej spisovateľ žil. Bližšie sa o nej teraz pozhováram s riaditeľkou Múzea kultúry Maďarov na Slovensku a organizátorkou výstavy pani Gabriellou JARÁBIK. Dobrý deň želám."

G. JARÁBIK, telefonát:

"Dobrý deň prajem."

H. MICHALČÍKOVÁ:

"Pani riaditeľka, tak prečo ste sa rozhodli takto zameranú výstavu otvoriť?"

G. JARÁBIK:

"Dnes otvárame dve výstavy, ktoré sú síce odlišné, ale v tematike sú si blízke. Toto dokazuje aj názov výstavy MADÁCH, Dolná Strehová a KASS. V kaštieli MADÁCHOVCOV v Dolnej Strehovej, kde sa narodil, skoro celý život prežil, zomrel a je aj pochovaný Imre MADÁCH, práve prebieha rekonštrukcia."

H. MICHALČÍKOVÁ:

"Áno."

G. JARÁBIK:

"Získali sme finančné prostriedky, tak Slovenské národné múzeum získalo finančné prostriedky, s Novohradskou župou v rámci programu cezhraničná spolupráca Slovenská republika - Maďarská republika 2007-2013 na celkovú rekonštrukciu kaštieľa a na druhej a na hranici Maďarskej republiky v Csesztve, v obci Csesztve sa nachádza aj kúria MADÁCHOVCOV, kde prežil svoje, by som povedala, že najlepšie roky MADÁCH s manželkou. Takže tie dva objekty, na tie dva objekty sme získali skoro 2 milióny eur. A sme si mysleli, že nenecháme v Dolnej Strehovej, ani v depozitári v Bratislave tie zbierkové predmety a získané exponáty, ktoré budú po ukončení obnovy kaštieľa tvoriť potom súčasť stále expozície literárneho múzea v Dolnej Strehovej, ale keď sme už do Bratislavy zabezpečili prevoz, tak z toho usporiadame výstavy a budeme prezentovať aj Bratislavčanom a návštevníkom z okolia Bratislavy."

H. MICHALČÍKOVÁ:

"Áno, takže to bol ten zámer. Jedinečnosťou výstavy je, že je tu prezentovaný aj dobový nábytok. Ten, pokiaľ viem, ste veľmi cieľavedomo nakupovali a zbierali 4 roky."

G. JARÁBIK:

"Áno, veď na ten projekt sme pripravovali a pripravili sme všetko, pripravili sme dokumentáciu už siedmy rok, takže sme si to premyslene a zámerne kupovali aj do stálej expozície dobový nábytok. Veď práve, keď v kaštieli prežil svoj život a tam aj napísal Tragédiu človeka Imre MADÁCH, sme si mysleli, že návštevníci určite budú zvedaví na to, že v akom prostredí žil a tvoril spisovateľ. Takže tú charakteristickú atmosféru v kaštieli nielen dobový nábytok a architektúra a nábytok nevytváral, ale predovšetkým tí ľudia, ktorí tam žili a práve preto sme kupovali aj do interiérov predmety ako suveníry, obrazy, objekty vedeckého záujmu a jeden z členov rodiny - je to veľmi zaujímavý spisovateľov synovec - opísal v dvoch knihách atmosféru MADÁCHOVEJ obytnej izby."

H. MICHALČÍKOVÁ:

"Áno. Bude to určite lahôdka, ja si myslím, aj pre oči návštevníkov, ale tí sa môžu dozvedieť, aj kto zo slovenských spisovateľov prekladal Tragédiu človeka, koľkokrát ju hrali na slovenských javiskách a takéto podrobnosti literárne."

G. JARÁBIK:

"Áno, samozrejmá vec, lebo máme aj jednu takú informatívnu komornú výstavu. Vlastne s tým prezentujeme, že koľkokrát na našich javiskách hrali Tragédiu a vieme, že prekladal to Pavol ORSZÁGH-HVIEZDOSLAV, BENIAK a Ctibor ŠTÍTNICKÝ naposledy v roku 1964. V štvrtom roku práve Ctibor ŠTÍTNICKÝ, dobre by bolo, keby už, už vydavatelia nad tým porozmýšľali, že dobré by bolo Tragédiu zas prekladať do slovenského jazyka. Ale ja by som ešte pár slov hovorila aj o tej druhej výstave."

H. MICHALČÍKOVÁ:

"Áno, nech sa páči."

G. JARÁBIK:

"Tragédiu človeka Imre MADÁCHA sa pravidelne vydáva s ilustráciami významných výtvarníkov a popredný maďarský akademický maliar a grafik János KASS vyhotovil dva cykly ilustrácií...Boli autorom darované Slovenskému národnému múzeu, Múzeu kultúry Maďarov v rokoch 2004 a 2010. A výstava prvýkrát prezentuje tieto dva grafické cykly v jednom priestore a poskytuje príležitosť na spoznanie grafického konceptu autora v rozpätí pol desaťročia. Takže je to veľmi zaujímavá výstava, ktorú otvára Miroslav CIPÁR, ilustrátor, akademický maliar a je to veľmi zaujímavé, že Miroslav CIPÁR a János KASS boli veľmi dobrí priatelia. Bohužiaľ, vlani zomrel pán János KASS, takže on už nemôže byť..."

H. MICHALČÍKOVÁ:

"Tak je to tak na jeho počesť."

G. JARÁBIK:

"Áno, ale jeho vdova nás navštívi z Budapešti."

H. MICHALČÍKOVÁ:

"No, bude to veľmi zaujímavé. Povedali ste nám množstvo detailov veľmi zaujímavých, naozaj. Dokedy si návštevníci, pani riaditeľka, budú môcť výstavu v BRÄMMEROVEJ kúrii na ŽIŽKOVEJ ulici pozrieť?"

G. JARÁBIK:

"Grafiky Jánosa KASSA, takže tá výstava KASS bude otvorená do 29. apríla a o MADÁCHOVI a Dolnej Strehovej sa dozvedia návštevníci až do 21. októbra všeličo nové, veď aj sprievodné programy k tej výstave pripravujeme a dúfame, že do konca októbra aj kaštieľ bude hotový a môžme tie zbierkové predmety potom previezť..."

H. MICHALČÍKOVÁ:

"Premiestniť. Ďakujem pekne. O výstave venovanej významnému maďarskému spisovateľovi Imre MADÁCHOVI som sa zhovárala s riaditeľkou Múzea kultúry Maďarov na Slovensku a organizátorkou výstavy pani Gabriellou JARÁBIK. Ešte raz ďakujem, pekný deň a dopočutia."

G. JARÁBIK:

"Ďakujem aj ja a čakáme návštevníkov. Dopočutia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

48. The Cranberries vystúpia 24. júna v Bratislave

(24.01.2012; www.webnoviny.sk; Kultúra, s. -; SITA)

Do slovenskej metropoly príde írska skupina predstaviť šiesty štúdiový album Roses, ktorý v Európe vyjde 27. februára.

BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) - Írska skupina The Cranberries vystúpi v nedeľu 24. júna v Bratislave. Na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu predstaví kapela so speváčkou Dolores O'Riordan šiesty štúdiový album Roses, ktorý v Európe vyjde 27. februára.

Pre skupinu bude Roses prvou štúdiovkou po 11 rokoch, prvou od albumu Wake Up and Smell the Coffee (2001). Kapela však bola od septembra 2003 do roku 2009 neaktívna a členovia sa venovali vlastným projektom, napríklad O'Riordan vydala dva sólové albumy Are You Listening? (2007) a No Baggage (2009). V rámci comebackových vystúpení sa v lete 2010 predstavili aj v Českej republike na júlovom 9. ročníku festivalu Colours of Ostrava.

The Cranberries vznikli v roku 1989 pod názvom The Cranberry Saw Us, ktorý O'Riordan dodatočne zmenila. Skupina má na svojom konte päť štúdiových nahrávok - Everybody Else Is Doing It, So Why Can't We? (1993), No Need to Argue (1994), To the Faithful Departed (1996), Bury the Hatchet (1999) a Wake Up and Smell the Coffee (2001).

Medzi jej najväčšie hity patria skladby ako Dreams, Linger, Zombie, Salvation, Promises, Animal Instinct, Just My Imagination alebo Analyse.

Kapela z Limericku príde do Bratislavy v pôvodnom zložení: Dolores O'Riordan (spev), Noel Hogan (gitara), Michael Hogan (basgitara) a Fergal Lawler (bicie nástroje). Vstupenky na koncert budú v predaji už čoskoro.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

49. Štedrý dar pre deti

(24.01.2012; Slovenka; č. 4, s. 20; -)

Keď sa organizátori tohtoročného Plesu v opere rozhodli požiadať pozvaných hostí o vstupný príspevok päťsto eur za každý pár, verili, že sa podarí vyzbierať sumu, za ktorú bude možné kúpiť špeciálny pľúcny ventilátor pre bratislavské Detské kardiocentrum. " Verili sme, že charitatívne poslanie plesu si hostia osvoja, čo napokon svojím činom potvrdili. Veľmi nás potešili nielen príspevky zo vstupného, ale aj ďalšie dobrovoľné finančné dary," povedala Andrea Cocherová, ktorá od začiatku riadi prípravu tohto podujatia. Vďaka štedrosti pozvaných hostí bude môcť Detské kardiocentrum kúpiť aj mobilný echo prístroj na vyšetrenie srdca. Z rúk Andrey Cocherovej prevzala šek vo výške 199 562 eur správkyňa Nadácie Detského kardiocentra Mária Kadlečíková, ktorá vyjadrila radosť aj nad tým, že Ples v opere upozornil na situáciu v tomto kardiocentre a vďaka tomu mu ponúkajú pomoc aj ďalší jednotlivci a organizácie.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

50. Počet cudzincov pracujúcich na Slovensku rastie

(23.01.2012; www.poistovne.sk; s. -; SITA)

Ku koncu minulého roka pracovalo na Slovensku takmer 22,2 tis. cudzincov. Oproti koncu roka 2010 išlo o nárast o vyše 3,9 tis. osôb. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Najpočetnejšie zastúpenie na slovenskom pracovnom trhu pritom majú občania Rumunska. Tých ku koncu vlaňajška na Slovensku pracovalo 4,5 tisíc, čo je medziročný nárast o 1,6 tisíc osôb. Z Českej republiky na Slovensko kvôli zamestnaniu ku koncu decembra minulého roka prišlo 3,2 tis. ľudí. V medziročnom porovnaní ide o nárast o 0,4 tis. osôb. Poľsko a Maďarsko zaznamenali koncom minulého mesiaca zhodne takmer 2,2 tis. vlastných občanov na slovenskom pracovnom trhu. Počet maďarských občanov pracujúcich na Slovensku tak v porovnaní s koncom roka 2010 vzrástol o 434 a Poliakov o 227.

Každý tretí cudzinec na Slovensku pracoval ku koncu decembra vlaňajška v Bratislave. V hlavnom meste Slovenska bolo totiž zamestnaných vyše 7,7 tis. cudzincov. Nasleduje okres Trnava, ktorý minulý mesiac zaevidoval 1,9 tis. zamestnaných cudzincov. Úrad práce v Galante vykázal takmer 1,2 tis. pracujúcich občanov pochádzajúcich z iných krajín a úrad práce v Nitre 0,9 tisíc cudzincov zamestnaných na Slovensku. Naopak, ani jeden cudzí štátny príslušník koncom minulého roka nepracoval v okrese Poltár.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]