Bratislava

1. Bál zoškrtali, mesto šetrí

(26.01.2012; Sme; č. 20, s. 7; HILBERTOVÁ Martina)

Magistrát zistil, že na plese sa dá ušetriť. Roky predtým bol v strate

Bratislave pomôže peniazmi župa, rozpočet bálu aj tak zosekali.

BRATISLAVA, Magistrát zistil, že niektoré výdavky bálu sa dajú zoškrtať. Primátor Milan Ftáčnik (blízky Smeru) tak včera odpovedal na otázku, prečo sa náklady na 11. ročník bálu znížili zo 180- na 150-tisíc eur.

"Bola to požiadavka zo strany mesta. Chceli sme vidieť každú položku, pretože nemáme pocit, že by sme mohli rozhadzovať," povedal Ftáčnik. Mesto podľa neho na bál nedalo ani euro.

Škrtali aj honoráre

Najviac zoškrtali výdavky na propagáciu bálu, pretože je podľa Ftáčnika dostatočne známy. "Vstupovali sme do položiek, ktoré sa nám zdali nadbytočné. Namiesto dvoch fotografov máme jedného, snažili sme sa ísť do honorárov," dodal.

Bratislavský bál už osem rokov organizuje Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Jeho šéf Vladimír Grežo na otázku, prečo výdavky bálu nezoškrtali už v minulosti, keď bol vysoko stratový, odpovedal: "Vaše údaje nie sú správne."

Baly boli v rokoch 2008 až 2010 podľa mestského kontrolóra stratové. Označil to za nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami a BKIS prikázal zostaviť vyrovnaný rozpočet.

Zisk dosiahol bál až vlani po tom, čo sa do jeho organizovania zapojil Bratislavský samosprávny kraj 50-tisíc eurami.

BKIS ešte 10. januára, pred tým, ako bolo jasné, že dostanú dotáciu, tvrdilo, že rozpočet vykryjú z peňazí sponzorov a predaja lístkov.

Primátor Ftáčnik aj šéf kraja Pavol Frešo (SDKÚ) včera odmietli, že by dotáciou chceli vykryť možnú stratu. O stratách z minulosti totiž nevedeli. Do organizovania bálu sa župa zapojila po tom, čo zrušila vlastný ples.

"Tak sme sa rozhodli, že urobíme niečo spoločné," hovorí predseda kraja Frešo. Na Bratislavský bál už minulý rok poslali nielen peniaze, ale aj študentov stredných odborných škôl, ktorí piekli bratislavské rožky, nalievali víno a robili časť výzdoby.

Ples pre plebs?

Študentov zapoja aj tento rok - 18. februára. Hlavným lákadlom bálu má byť opäť hviezda z Česka Marie Rottrová, ktorá zaspieva s orchestrom Gustava Broma, vystúpia aj Vidiek a Anita Soul. Tradične odovzdajú aj cenu Júliusa Satinského Bratislavská čučoriedka pre osobnosti mesta.

Na rozdiel od minulosti väčšinu vstupeniek nedostanú sponzori a funkcionári mesta, sú v predaji za 210 a 170 eur. Primátor pritom vlani na tento rok sľuboval "ples cenovo prístupný pre širšie spektrum Bratislavčanov, s primeraným vstupným".

Včera priznal, že lístky na 11. ročník bálu nie sú lacné. "Ale zodpovedajú charakteru plesu." Aby splnil sľub, mesto v apríli zorganizuje zábavu pre širšiu verejnosť v Starej tržnici. "Bude to akcia pre každého," tvrdí.

Text k obr.:

Na bál už chodia spolu župan s primátorom.

***

Bratislavský bál

2008 - strata 102 600 eur;

2009 - strata 138 100 eur;

2010 - strata 9 450 eur;

2011 - zisk 15 500 eur - župa prispela 50-tisíc eur;

2012 - náklady aj výdavky majú byť 150 miliónov eur - župa pošle asi 50-tisíc eur.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

2. Cvernovku chcú zachrániť ako pamiatku

(26.01.2012; Sme; č. 20, s. 7; TKÁČIKOVÁ Lucia)

Ochranári sa boja, že zmizne ďalší industriálny areál Bratislavy.

RUŽINOV. Industriálne budovy Cvernovky by mali byť pamiatkami, tvrdí Klub ochrany technických pamiatok a iniciatíva Bratislava otvorene. Vyzývajú primátora, hlavnú architektku Bratislavy a starostu Ružinova, aby podnikli všetko, čo môžu a zachránili priemyselný areál. Môžu napríklad rokovať s investorom a preskúmať búracie povolenie.

Industriálny priestor medzi ulicami Košická, Svätoplukova a Páričkova kúpila vlani od investorskej spoločnosti Sekyra Group francúzska firma Hamilton group. Z komplexu musí dnes zachovať len hlavný výrobný objekt - starú pradiareň z roku 1904, ktorá je pamiatkou. Ostatné môže prestavať, plánuje byty, obchody a kancelárie.

Proti tomu protestujú aktivisti, nechcú, aby zmizol ďalší industriálny areál mesta.

Už v roku 2008

Vyhlásenie Cvernovky za pamiatku riešil ešte v roku 2008 pamiatkový úrad.

Klub ochrany technických pamiatok upozorňuje, že pamiatkami sa mali najskôr stať štyri objekty, no ministerstvo kultúry v roku 2008 vyhlásilo za kultúrnu pamiatku len hlavný výrobný objekt pri Svätoplukovej ulici.

Ďalších sedem pamiatok

Aktivisti pamiatkový úrad žiadajú, aby prehodnotil svoje stanovisko a za pamiatku vyhlásil ďalších sedem objektov.

"Podnet na úrad sme poslali 3. januára," hovorí Jakub Ďurinda z Klubu ochrany technických pamiatok. Dovčera odpoveď nedostali.

Továreň na nite zavreli v roku 2003, dnes v Cvernovke sídlia rôzne firmy a predajne, v chránenej pradiarni majú svoje ateliéry.

Text k obr.:

Dnes je z Cvernovky chránená len pradiareň.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

3. Príde hlavné mesto o Cvernovku?

(26.01.2012; Pravda; č. 21, s. 6,7; Okoličániová Eva)

Slovensko môže prísť o jeden z posledných zachovaných priemyselných areálov - bratislavskú cvernovú továreň z roku 1903. Aktivisti bojujú za jej zachovanie, ale investor je rozhodnutý začať práce na prestavbe už v marci. Areál Cvernovky v novembri kúpila francúzska spoločnosť JF Hamilton Group. Plánujú v ňom výstavbu bytových, obchodných, kancelárskych priestorov, hotela a podzemného parkoviska.

"Keď sa nezachová Cvernovka, stráca sa zmysel čokoľvek chrániť. Potom tu ostanú pomaly už len sklenené bloky. Bola by to obrovská škoda," hovorí Jakub Ďurinda z Klubu ochrany technických pamiatok. Za posledné roky stratila Bratislava niekoľko takýchto pamiatok: Kablo, Danubius-Elektrik, Gumon či tabakovú továreň z polovice 19. storočia. Nad historickou hodnotou zvíťazili možnosti investorov.

"Uvedomujeme si, že historických budov je málo a niektoré doplatili na neregulovaný rozvoj Bratislavy," priznal hovorca mesta Bratislava Ľubomír Andrassy. Ako chce vlastník priestor využiť, mesto zatiaľ presne nevie. "Investora požiadame, aby nám prezentoval svoj návrh. Chceme, aby bol odkaz historického priestoru zachovaný," povedal Andrassy.

Aktivisti už primátora Milana Ftáčnika, starostu Ružinova Dušana Pekára a ďalších kompetentných vyzvali, aby zabezpečili územný plán zóny a zapísali Cvernovku do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu.

Rozhodnutie, ktoré povoľuje majiteľovi odstrániť stavby v areáli Cvernovky do júla 2012, je podľa aktivistov neplatné. Pôvodné rozhodnutie bolo bývalým starostom Ružinova predĺžené listom bez správneho konania. Súčasný starosta mestskej časti Dušan Pekár povedal, že všetky povolenia súvisiace s areálom Cvernovky preveria.

Zabrániť zbúraniu budov v Cvernovke by mohlo ich vy- hlásenie za národné kultúrne pamiatky. Pamiatkový úrad to pri štyroch z nich v roku 2007 aj navrhoval. Ministerstvo kultúry tak urobilo iba v prípade jednej. Aktivisti preto tento týždeň podali na úrad podnet na prehodnotenie vyhlásenia.

"Nezaoberáme sa len vyhodnotením pamiatkových hodnôt, ktoré tie objekty majú, ale je tu aj právny problém. Ministerstvo kultúry už o veci raz rozhodlo. Na to si musíme tiež urobiť právnu analýzu, ako by sme mali konať, aby sme neporušili správne konanie. Aké budú ďalšie kroky, zatiaľ povedať nevieme," povedal Peter Škulavík z Pamiatkového úradu.

Pri zmene vyhlásenia pamiatky sa musia dokladovať nové skutočnosti, pre ktoré má byť vyhlásenie pamiatky zmenené. "S existenciou nových skutočností a dokladovaných je potrebné sa vysporiadať v odôvodnení rozhodnutia o zmene vyhlásenia. Ústredný zoznam pamiatkového fondu je výberovou kategóriou, za národné kultúrne pamiatky sa nevyhlasujú všetky budovy s pamiatkovou hodnotou," potvrdila hovorkyňa ministerstva kultúry Eva Chudinová.

Podľa Ďurindu je škoda, že sa do pamiatkového fondu nezapisujú celé areály, lebo majú väčšiu hodnotu ako jednotlivé objekty dokopy. "Za víťazstvo by som považoval, ak by investor zachoval aspoň tie najväčšie a najhodnotnejšie objekty. Nech tam ostane genius loci," povedal Ďurinda. Aktivisti sa investora pokúšali osloviť už koncom minulého roka, ale nereagoval.

Podľa mediálneho zástupcu investorskej spoločnosti na Slovensku Karola Wolfa bude Hamilton Group rešpektovať schválené obmedzenia týkajúce sa technicko-historickej hodnoty areálu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

4. Ftáčnikove rečičky

(26.01.2012; Plus 7 dní; č. 5, s. 130; Luknár Miloš)

Špina, podvody a korupcia sa už stávajú neodmysliteľnou súčasťou našich životov. To, čo je nemožné bez úplatku, po podaní obálky so správnou sumou zrazu nie je žiadny problém. Podpláca sa už pomaly všade a niet prakticky Slováka, ktorý by s úplatkami nemal aj praktické skúsenosti. Pretože viac ako dvadsať rokov tento štát nerobil proti bujnejúcej korupcii prakticky nič, pravda, ak nerátame za obrovský úspech, keď sa podarí s veľkou slávou chytiť nešťastníka a odsúdiť ho za to, že zobral zopár debničiek jabĺk. Korupcia sa rozliezla všade, kde nejaký úradník má moc rozhodovať o vašom osude. Ten, kto čítal dokument zvaný Gorila, nestačil híkať nad všetkou tou špinou, potichu bublajúcou pod povrchom pozlátky nazývanej demokracia. Áno, u nás je demokracia určená najmä pre lumpov a niktošov, a nie pre slušných ľudí. Keď polícia prichytí pri preberaní úplatku sudcu, má všetko zaznamenané a ponahrávané a navyše sa prichytený aj ku všetkému prizná a dokonca svoj čin oľutuje, príde na rad demokracia karpatského typu. Iný muž v talári zrazu rozhodne, že ten sudca, ktorý polícii vydal povolenie na nahrávanie obvineného, ho dostatočne nezdôvodnil. Tak je celý odposluch nelegálny, a teda ho nemožno použiť ako dôkaz.

Samozrejme, že obvinený sudca potom všetko poprel, aj to, čo predtým priznal. Keďže je nevinný ako batoľa, oslobodili ho a môže ďalej súdiť iných. Navyše, za všetky tie roky, počas ktorých sa vlieklo vyšetrovanie, mu zrejme bude musieť štát spätne doplatiť rozdiel v mzde a pravdepodobne ešte aj morálnu ujmu vyjadrenú v nemalých peniazoch. Čo na tom, že dôkazy o prevzatí úplatku sú doslova nepriestrelné. Ako sa hovorí - Vitajte na Slovensku!

Spis Gorila hovorí o veľkých peniazoch a veľkých rybách a to všetko v spojení s politikmi. Ibaže takýchto goríl, síce menších, no rovnako pažravých, máme tisícky. Napríklad v tomto čísle píšeme o praktikách, aké vládnu na bratislavskom magistráte. Nový primátor Milan Ftáčnik, ktorého podporoval Smer, od svojho nástupu do funkcie neustále hovorí o transparentnosti. Pred pár mesiacmi kritizoval, že sa "na meste v minulosti dali vybaviť veci najmä po známosti vďaka finančnej motivácii, prípadne úplatku". A pateticky dodal: "Pre mňa je takáto myšlienka v spojení s Bratislavou neprijateľná, chcem to zmeniť konkrétnymi krokmi."

Stačí však pohľad na jeden jediný prípad, pri ktorom hľadal magistrát tú najlepšiu firmu na likvidovanie komárov, a pochopíte, že o transparentnosti Ftáčnik iba tára do vetra.

Našej redakcii sa totiž podarilo zistiť, že podmienky súťaže boli doslova ušité tak, aby ich mohla splniť iba jedna jediná konkrétna firma z Košíc. Zhodou okolností tá istá, ktorá už v minulosti mala nadštandardné vzťahy a skvelé zákazky, ktoré jej poskytoval rezort zdravotníctva na čele so smerákom Richardom Rašim.

Nemožno sa zbaviť pocitu, že sa tu udial nechutný podvod v réžii bratislavského magistrátu. V podmienkach súťaže na likvidáciu komárov sa totiž zo záhadných dôvodov objavila požiadavka, že firma musí mať bezpečnostný certifikát ISO 27 001, ktorý s hubením komárov naozaj nemá absolútne nič spoločné. Ako nám povedal odborník na certifikáty, význam by mohol mať napríklad v prípade, keby mesto hľadalo inštitúciu na zbieranie a ukladanie informácií o občanoch. Ďalší túto požiadavku považujú za zlý vtip. Je to čosi podobné, ako keby ste pri hľadaní firmy na kosenie trávnika požadovali aj licenciu pilota prúdového lietadla.

Samozrejme, ani jedna z firiem zaoberajúcich sa dezinsekciou, dezinfekciou a deratizáciou takýto certifikát nemá, pretože ho nikdy nepotrebovala ani potrebovať nebude. Napriek tomu, že bežne pracujú aj v bankách, objektoch ministerstva vnútra a obrany či v iných zariadeniach podliehajúcich prísnemu režimu, takýto certifikát nepotrebujú. Na hubenie komárov v Bratislave leteckými či pozemnými postrekmi však áno.

Či, presnejšie, jedna firma ho predsa len vlastní. Práve tá košická, ktorá má tak blízko k pánovi exministrovi Rašimu. Teátro mohlo pokračovať. Keďže ako jediná splnila všetky požiadavky, konala sa elektronická aukcia. S jedným uchádzačom! Vyhrala najnižšia cena, ktorá bola zároveň i najvyššou_

Čo na tom, že uchádzač, ktorý bol vyradený práve preto, že nemal nezmyselný certifikát, ponúkol cenu oveľa nižšiu a, navyše, už mal niekoľkoročné skúsenosti s postrekmi proti komárom nielen v Bratislave, ale aj celom kraji. Pri postrekoch s bežnou plochou päťdesiattisíc hektárov zaplatí mesto víťaznej košickej firme takmer o dvestotisíc eur viac, než požadoval druhý účastník súťaže, ktorý však nemal nezmyselný certifikát, a preto bol vyradený.

Celý tento prípad je o to smutnejší, že mnohí, ktorí primátora Ftáčnika poznali z minulosti, jeho rečiam o transparentnosti aj trochu uverili. Možno, že na chvíľu aj on sám. Podľa našich informácií vraj hneď, ako sa o tomto škandále dozvedel, chcel okamžite súťaž zrušiť. No po niekoľkých hodinách bolo všetko inak. Riaditeľom magistrátu, ktorý v podstate rozhoduje o každom verejnom obstarávaní, je pán Viktor Stromček, niekdajší vedúci Kancelárie NR SR za čias Pavla Pašku a zároveň aj poslanec parlamentu za Smer. To je zrejme daň, ktorú musí Ftáčnik zaplatiť za podporu Smeru v primátorských voľbách.

A keďže o ekonomických veciach asi rozhodujú iní, tak sa pán primátor môže venovať predovšetkým reprezentácii a dosýta nám rozprávať o transparentnosti.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

5. Na mieru

(26.01.2012; Plus 7 dní; č. 5, s. 32-34; Šimíčková Jana)

Bratislavský magistrát ušil tender pre košickú firmu. Pri výbere spoločnosti na hubenie komárov žiadal nepotrebný certifikát, ktorý konkurencia nemala

Zdá sa, že odhodlanie postupovať pri verejných obstarávaniach maximálne transparentne, vydržalo primátorovi Bratislavy Milanovi Ftáčnikovi len niekoľko mesiacov. Alebo o transparentnosti iba hovoril. Ani nie pol roka po svojom nástupe do funkcie sa totiž podpísal pod súťaž, ktorá nemá s transparentnosťou nič spoločné. A podľa odborníčky na verejné obstarávanie to vyzerá tak, že ani so zákonnosťou.

Pri výbere firmy na hubenie komárov sa do súťažných podmienok dostala aj jedna z radu doslova absurdných - vlastníctvo špeciálneho certifikátu o zavedení systému manažérstva informačnej bezpečnosti. Pozoruhodné je, že špeciálny certifikát v tom čase na Slovensku podľa našich zistení vlastnila jediná firma zaoberajúca sa dezinsekciou.

O víťazovi tak nerozhodovala najnižšia cena, ale špecializovaný certifikát, ktorý využívajú najmä spoločnosti uchovávajúce pre klientov citlivé informácie.

Nezmyselná podmienka: Súťaž na hubenie článkonožcov vyhlásil magistrát vlani v máji. Dalo by sa očakávať, že po Ftáčnikových vyhláseniach o transparentných obstarávaniach nemôže záujemcov nič prekvapiť. A predsa. Po prevzatí súťažných podkladov zostali v šoku. Ukázalo sa, že hlavné mesto nevyžaduje iba potrebné finančné krytie, dobré referencie, odbornú zdatnosť či, nebodaj, neodolateľnú finančnú ponuku, ale predovšetkým certifikát ISO 27 001 o zavedení systému manažérstva informačnej bezpečnosti. Normy, ktorá nemá s hubením komárov nič spoločné.

Potvrdzuje to aj Ján Pisoň, technický riaditeľ firmy Bureau Veritas Slovakia, jednej z najväčších audítorských a certifikačných spoločností na Slovensku. "Tento certifikát môže byť síce zavedený v akejkoľvek spoločnosti, ale systém podľa normy ISO 27001 je informačná bezpečnosť, ktorú využívajú najmä spoločnosti pracujúce s elektronickými údajmi."

Podľa neho ide o firmy, ktoré napríklad uchovávajú citlivé informácie i pre svojich klientov, prípadne realizujú pre zákazníkov aktivity súvisiace s týmito údajmi. "V súvislosti s firmami venujúcimi sa deratizácii alebo dezinsekcii možno hovoriť o skutočne ťažko použiteľnej norme na preukázanie a následné dosiahnutie kvalitne podanej služby," myslí si Pisoň. Uvedená požiadavka by vraj mala význam, ak by verejný obstarávateľ vyberal firmu na zbieranie a ukladanie informácií o občanoch mesta. "Tam by to bolo ideálne. Ale v súvislosti s dezinsekciou? Skutočne neviem, prečo bola taká podmienka súčasťou súťažných podkladov. Vyzerá to, že splnenie podmienky certifikátu podľa normy ISO 27001 je špecificky smerované," domnieva sa Pisoň.

Podobný názor zastáva aj ďalší audítor, ktorý si však neželal byť menovaný. Tvrdí, že ide jednoznačne o tender našitý na firmu vybratú dopredu. "Certifikát totiž vlastní jediná deratizačná a dezinsekčná spoločnosť na Slovensku," zdôrazňuje odborník a vzápätí menuje istú košickú spoločnosť. Práve tá firma vyhrala tender na ničenie komárov v Bratislave. Ako jediná totiž mohla splniť "transparentné" podmienky hlavného mesta. Košická spoločnosť má podľa našich informácií blízko k predstaviteľom strany Smer a Ftáčnik zas k Smeru, ktorý ho v minuloročných komunálnych voľbách podporoval.

Cenový rozdiel: Nikoho z kompetentných nevyrušil ani fakt, že víťazná cena bola takmer o štyri eurá na hektár zničených komárov vyššia, ako ponúkol ďalší z uchádzačov. Ten však nemal spomínaný certifikát. Hoci možno nikomu v čase zimy sa nechcelo myslieť na výpočet ceny za ničenie komárov, keď leto je ešte ďaleko. Človek však nemusí byť matematický génius, aby zistil, že Bratislava môže svojich občanov pripraviť o peknú sumu peňazí. Samozrejme, všetko závisí od toho, v akom počte a na akom veľkom území sa komáre tento rok vyroja. Víťazná firma si od mesta vyinkasuje 15,80 eura na hektár zničených článkonožcov, hoci najnižšia ponuka v súťaži sa zastavila na hranici dvanásť eur a bola tak o necelé štyri eurá lacnejšia.

Podľa doterajších skúseností sa dezinsekcia v hlavnom meste vykonáva spravidla na území desať- až päťdesiattisíc hektárov. V prvom prípade by Bratislava zaplatila víťazovi tendra 158-tisíc eur, čo by bolo o 38-tisíc eur viac, ako ponúkal kandidát s najnižšou cenou. S pribúdajúcimi hektármi sa rozdiel, samozrejme, zvyšuje. Pri výpočte ceny za päťdesiattisíc hektárov by víťaz dostal 790-tisíc eur, pričom konkurencia s najlacnejšou ponukou by to isté urobila za 600-tisíc eur, teda za cenu o 190-tisíc eur nižšiu ako víťaz.

Napriek všetkému je bratislavský magistrát presvedčený, že vybral najlepšie, ako mohol. Veď víťaz súťaže vzišiel z elektronickej aukcie!

Nie, nejde o žart. Hlavné mesto skutočne najskôr stanovilo podmienky, ktoré splnila len jedna firma, aby sa následne sama zúčastnila na elektronickej aukcii a ponúkla "najnižšiu cenu". Magistrát pritom mohol ešte pred aukciou verejné obstarávanie zastaviť. V súťaži si totiž vyhradil právo zrušiť postup zadania zákazky, ak v tendri zostane jediný uchádzač. Toto právo však nevyužil.

Všetko v poriadku: Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, samozrejme, rezolútne odmieta, že by podmienky súťaže stanovili so zámerom niekoho vyradiť či, nebodaj, uprednostniť. Zaradenie bezpečnostného certifikátu vraj vedia zodpovední pracovníci určite zdôvodniť. "Magistrát má záujem na tom, aby jeho partneri, ktorí vychádzajú z verejných súťaží, boli dôveryhodní, s takými zárukami, ktoré zabezpečia bezproblémové fungovanie a plnenie požadovaných úloh a záväzkov," znel úvod siahodlhého oficiálneho vysvetlenia. Komplikovane a múdro znejúca odpoveď na otázku, prečo sa do podmienok dostala aj špecifická požiadavka, však nenechá nikoho na pochybách.

Zaradenie špecifickej požiadavky do súťažných podmienok pobavilo aj odborníčku na verejné obstarávanie Helenu Polónyiovú. "Musím sa zasmiať. Ide o absolútne neprijateľnú požiadavku vzhľadom na predmet zákazky. Je úplne evidentné, že je to šité pre niekoho, kto taký certifikát má." Tvrdí, že ak verejný obstarávateľ neodôvodnil každú podmienku účasti v súťaži hneď v oznámení, porušil zákon.

Hovorca magistrátu Ľubomír Andrássy však povedal, že ak mal ktorýkoľvek účastník tendra pocit, že bola požiadavka diskriminačná, mohol proti tomu namietať v priebehu súťaže a mesto by muselo k vznesenej námietke zaujať postoj, prípadne požiadavku z podmienok súťaže vylúčiť.

Fakt je, že tak nikto neurobil. Majiteľ jednej z neúspešných firiem v súťaži namieta, že sa na základe súťažných podkladov obrátili na kontaktnú osobu, ktorá najprv ani nevedela, na čo sporný certifikát je. "Tvrdila, že keď pripravovala súťažné podklady, táto podmienka tam nebola a že ju doplnil niekto zhora. Na otázku, či máme podať námietku, odvetila, že je to zbytočné, pretože tento konkrétny certifikát určite nikto nebude mať. Bol som naivný a prišiel som tak o možnosť obrátiť sa na Úrad verejného obstarávania," priznáva Zdeněk Jaško, podľa ktorého to celé vyzeralo ako úradnícka chyba. Mylne sa vraj domnievali, že podmienky súťaže niekto iba skopíroval z iného obstarávania. "Stretli sme sa totiž aj s tým, že od nás požadovali stavebný denník. No vyzerá to tak, že tentoraz o omyl nešlo," uzatvára.

Odborníci?: Zdá sa, že špecifická požiadavka sa do súťažných podmienok nedostala náhodne. Niekomu podľa všetkého veľmi záležalo na tom, aby súťaž vyhrala konkrétna firma. Košická spoločnosť, ktorá vznikla len pár mesiacov pred parlamentnými voľbami v roku 2006, začala po vtedajšom nástupe Smeru k moci získavať lukratívne zákazky. Koncom roku 2009 ju Hospodárske noviny zaradili ako tretiu do rebríčka firiem, ktoré boli najúspešnejšie pri verejnom obstarávaní v rezorte zdravotníctva, vedenom nominantom Smeru Richardom Rašim.

Od mesta Košice zinkasovala len za minuloročnú jesennú deratizáciu takmer 12-tisíc eur. Víťazne vzišla zo súťaže, ktorú zastrešoval košický magistrát pod vedením primátora Richarda Rašiho. Presne toho istého Richarda Rašiho, ktorého ministerstvo zdravotníctva v roku 2009 vypísalo verejnú súťaž na vykonanie deratizácie v desiatkach rómskych osád po celom Slovensku za viac ako milión eur. Nikoho asi neprekvapí, že v súťaži ako jediná uspela spoločnosť z Košíc. Len na ilustráciu, v Telgárte jej pracovník hádzal jed na potkany na miesta voľne prístupné deťom.

Zdá sa, že chápadlá strany Smer už naplno zasiahli aj bratislavský magistrát. Jeho riaditeľom je totiž bývalá pravá ruka šéfa parlamentu, Košičana Pavla Pašku, Viktor Stromček, ktorý, mimochodom, popritom zvláda aj náročnú prácu poslanca parlamentu za Smer.

A hádajte, kto má na bratislavskom magistráte pod palcom verejné obstarávania? Žeby si ľavicoví demokrati začali vyberať daň za podporu Milana Ftáčnika v primátorských voľbách?

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

6. Na korčuliach pre život

(26.01.2012; Šport; s. 21; -)

V sobotu bude na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v Bratislave akcia Korčuľovanie pre život. Ako informoval hovorca primátora Ľubomír Andrassy, podujatie, ktoré bude zimnou alternatívou populárneho Behu pre život, sa začne o 10.00 v tréningovej hale A. Zaplatením vstupného päť eur možno prispieť na výskum rakoviny. Každý, kto sa do akcie zapojí, podľa hovorcu získa šál s logom podujatia.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

7. Bratislave hrozí strata unikátnej industriálnej pamiatky

(25.01.2012; www.changenet.sk; s. -; Bratislava Otvorene)

Klub ochrany technických pamiatok (KOTP), v spolupráci s iniciatívou Bratislava otvorene (BAO) a ďalšími nezávislými odborníkmi z oblasti architektúry a pamiatkovej starostlivosti , s podporou občianskeho združenia Design factory, upozorňujú verejnosť, že Bratislave hrozí strata jedného z posledných dochovaných industriálnych areálov - Cvernovej továrne na Páričkovej ulici.

Zničenie uceleného areálu Cvernovej továrne by bolo nezvratnou ujmou na kultúrnej identite mesta. Podpísaní preto vyzývajú primátora Bratislavy, hlavnú architektku, starostu MČ Ružinova, ako aj ostatných volených zástupcov v dotknutých zastupiteľstvách a vedenie PÚ SR, aby podnikli všetko, čo je v ich silách a kompetenciách, s cieľom záchrany tejto unikátnej pamiatky: najmä obstaranie územného plánu zóny a zapísanie areálu Cvernovky do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu.

Historický areál Uhorskej cvernovej továrne (Cvernovky) z roku 1903 je vymedzený ulicami Páričkova, Svätoplukova a Košická. Z najstaršej vývojovej etapy sa tu s vysokou mierou autenticity zachoval súbor priemyselných objektov, predstavujúcich takmer kompletne dochovaný priemyselný urbanistický celok. V širšom centre Bratislavy ide o jedinečnú pamiatku. Skutočnosť, že zachovaná sústava stavieb dokumentuje technologický sled procesu výroby v továrni, predstavuje výnimočnú hodnotu, ktorú je aj podľa Charty priemyselného dedičstva potrebné brať na zreteľ.

Za posledné roky stratila Bratislava mnohé hodnotné industriálne pamiatky. Za všetky spomeňme Kablo, Danubius-Elektrik, Gumon, naposledy zmizla najstaršia pamiatka tohto druhu, Tabaková továreň z polovice 19. storočia. V rozvinutých krajinách je štandardom aj túto časť dedičstva zachovávať a tzv. konverziou transformovať a prispôsobovať novému funkčnému využitiu. Atraktívnosť takýchto areálov súvisí práve so zhodnotením potenciálu historického kontextu a s maximálnou mierou zachovania jeho genia loci - sú to hodnoty, ktoré sa nedajú umelo vytvoriť a predstavujú pridanú hodnotu z hľadiska dlhodobého ekonomického horizontu. Cvernová továreň je pritom ideálnym príkladom areálu, ktorý je vďaka typu bývalej výroby (ľahký priemysel) jednoducho adaptovateľný na nové využitie.

Areál Cvernovky pred časom zmenil majiteľa: od českej developerskej spoločnosti Sekyra Group ho kúpila francúzska spoločnosť JF Hamilton Group. Tá podľa nedávno medializovaných informácií plánuje v areáli výstavbu bytových, obchodných a kancelárskych priestorov. So zachovaním historických objektov (okrem jediného pamiatkovo chráneného "Hlavného výrobného objektu") však bohužiaľ nepočíta.

V roku 2007 Pamiatkový úrad SR (PÚ SR) navrhol vyhlásiť štyri historické objekty areálu za národné kultúrne pamiatky (NKP), čím uznal ich pamiatkové hodnoty. Ministerstvo kultúry SR v roku 2008 oznámilo právoplatnosť rozhodnutia, ale za NKP vyhlásilo iba budovu "Hlavného výrobného objektu" pozdĺž Svätoplukovej ulice (p.č. 9747/17). Sme presvedčení, že MK SR v súčinnosti s PÚ SR neprimerane vyhodnotili architektonické, historické a iné hodnoty tohto industriálneho areálu a jednotlivých objektov, čím znevážili ich pamiatkové hodnoty a poškodili tým verejný záujem.

V ďalšom období došlo ku katastrofálnemu zdecimovaniu ostatných častí industriálneho dedičstva Bratislavy. Spresnené boli poznatky o skladbe najstaršej vývojovej etapy súboru stavieb Cvernovky a došlo k zmene jeho vlastníckych vzťahov. Týmto nastali nové skutočnosti, ktoré umožňujú konať aj Pamiatkovému úradu SR. Podľa zákona 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu môže navrhnúť pamiatkovému orgánu, ktorý národnú kultúrnu pamiatku vyhlásil, aby toto vyhlásenie vo verejnom záujme zmenil - rozšírením o ďalšie hodnotné objekty. KOTP preto podal na PÚ SR podnet na prehodnotenie vyhlásenia nehnuteľnosti za NKP.

Podnet svojim stanoviskom podporila aj doc. Ing. arch. Jana Gregorová, PhD. Potvrdzuje v nich tiež vyššie spomínané pamiatkové hodnoty areálu.

Podľa medializovaných informácií mieni investor rozbehnúť práce na stavenisku už v marci tohto roku. Podľa informácií stavebného úradu MČ Ružinov dnes žiadne konanie vzťahujúce sa na priestor dotknutého súboru neprebieha (viď príloha). V roku 2008 vydané rozhodnutie, ktoré povoľuje odstránenie stavieb, je však po lehote vykonateľnosti. Podľa jeho bodu č. 7 stratilo toto rozhodnutie platnosť v júli 2009. List, v ktorom v júni 2010 vtedajší starosta MČ Ružinov súhlasil s predĺžením platnosti vyššie uvedeného rozhodnutia do júla 2012, je právne irelevantný. Nie je totiž možné predlžovať rozhodnutie, ktorého platnosť už vypršala; nie je ani možné rozhodnutie úradu predlžovať listom, teda mimo správneho konania. KOTP sa preto obrátil na ružinovského starostu Dušana Pekára a vedúcu stavebného úradu Dagmar Zárišovú s požiadavkou, aby toto vlastníkovi stavby bezodkladne oznámili a upozornili ho na povinnosť zdržať sa protiprávneho postupu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

8. Ftáčnik: Dajme dole všetky čierne stavby

(25.01.2012; www.topky.sk; s. -; -)

BRATISLAVA - Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik si chce so spoločnosťami, ktoré v meste umiestňujú svoje billboardy, stanoviť spoločnú dohodu.

"Zosúlaďme si evidenciu vonkajšej reklamy a dajme dole všetky čierne stavby," navrhol dnes na konferencii o vonkajšej reklame v hlavnom meste SR.

"Momentálne sa pokúšame o režim dohody. My aj reklamné spoločnosti si uvedomujeme, že reklamy je veľa a chceme si stanoviť spoločnú dohodu. Jasné pravidlá robia dobrých priateľov," poznamenal primátor s tým, že nové pravidlá by mali byť potom premietnuté do zákona.

Mesto podľa Ftáčnika zložitú situáciu zdedilo. "Po bývalom vedení nám ostalo množstvo zariadení, ktoré nemajú nájomné zmluvy. Chcem vedieť, kde sme a kam sa vieme dostať s reklamnými spoločnosťami," uviedol. Podľa jeho ďalších slov sa samospráve zatiaľ nepodarilo zosumarizovať všetky podklady o tom, čo sa v meste nachádza.

"Tie budú podkladom pre diskusiu. Vonkajšia reklama je súčasť mesta a nie nepriateľ, s ktorým chceme bojovať," poznamenal. Väčšina spoločností totiž podľa neho pravidlá rešpektuje, k tým, ktorí stavajú načierno, chce zaviesť nulovú toleranciu. "Ak nie, budeme to riešiť dohodou alebo územným plánom zón."

Na otázku, do akej miery chce regulovať trh s vonkajšou reklamou, primátor odpovedal: "Tým, že potrebujete stavebné povolenie a nájomnú zmluvu, je trh regulovaný už teraz," zdôraznil Ftáčnik s tým, že hoci proces svoje pravidlá má, je ich málo. "Stavebný zákon totiž nereaguje na takéto typy stavby. Mal by ich vziať na vedomie, aby pri výstavbe reklamného zariadenia bol proces jednoduchší."

Starosta najväčšej mestskej časti Petržalka Vladimír Bajan poznamenal, že hneď po nástupe do funkcie sa chcel s reklamnými spoločnosťami dohodnúť. "Problém je ale práve so spoločnosťami, ktoré robia všetko iné, len nie billboardy. Voči tým konáme. Tí, ktorí realizujú čierne stavby, nie sú veľké spoločnosti," podotkol starosta a pokračoval, že východiskom je zmena legislatívy.

"Odstrániť stavby počas tohto stavebného zákona je mimoriadne zložité. Stavebné úrady sú pripravené komunikovať s tými, čo komunikovať chcú." Spolupráca je podľa jeho slov medzi samosprávami a outdoorovými spoločnosťami nevyhnutná.

Predseda AVR Ivan Peller na konferencii zdôraznil, že v súčasnosti sa nerealizuje masívna výstavba zariadení, ale prehodnocuje sa, či plochy majú význam. "Všetky spoločnosti, ktoré do toho vstúpili s dojmom rýchleho zárobku, aj rýchlo skončili," dodal s tým, že po takomto krachu firmy ešte nejaký čas trvá, kým sa plochy z trhu dostanú preč. Ak by sa podľa neho odstránili všetky čierne stavby, problém by neexistoval.

Architektka hlavného mesta Ingrid Konradová v rámci panelovej diskusie uviedla, že vonkajšia reklama má tri rozmery, a to legislatívnu, hospodársku a aktívnu pri tvorbe mesta. "Mali by sme mať podporu v stavebnom zákone," poznamenala. Billboardy podľa nej zhoršujú viditeľnosť, priehľadnosť mestských ťahov a tiež veľa vonkajšej reklamy znižuje ich cenu.

"Dôležité je aj to, do akej miery si chceme ochrániť obraz krajiny," pokračovala. Podľa nej množstvo takejto reklamy "komunikuje". "Upozorňujú na udalosti v meste, na rôznu problematiku, zbierky, sociálne účely, Vianoce či kultúrne podujatia i koncerty," vysvetlila. Preto by mala vzniknúť spolupráca medzi outdoorovými spoločnosťami a samosprávou, dodala.

ZDROJ: TASR

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

9. M. FTÁČNIK: Dajme dole všetky čierne stavby

(25.01.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 25. januára (TASR) - Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik si chce so spoločnosťami, ktoré v meste umiestňujú svoje billboardy, stanoviť spoločnú dohodu. "Zosúlaďme si evidenciu vonkajšej reklamy a dajme dole všetky čierne stavby," navrhol dnes na konferencii o vonkajšej reklame v hlavnom meste SR.

"Momentálne sa pokúšame o režim dohody. My aj reklamné spoločnosti si uvedomujeme, že reklamy je veľa a chceme si stanoviť spoločnú dohodu. Jasné pravidlá robia dobrých priateľov," poznamenal primátor s tým, že nové pravidlá by mali byť potom premietnuté do zákona.

Mesto podľa Ftáčnika zložitú situáciu zdedilo. "Po bývalom vedení nám ostalo množstvo zariadení, ktoré nemajú nájomné zmluvy. Chcem vedieť, kde sme a kam sa vieme dostať s reklamnými spoločnosťami," uviedol. Podľa jeho ďalších slov sa samospráve zatiaľ nepodarilo zosumarizovať všetky podklady o tom, čo sa v meste nachádza. "Tie budú podkladom pre diskusiu. Vonkajšia reklama je súčasť mesta a nie nepriateľ, s ktorým chceme bojovať," poznamenal. Väčšina spoločností totiž podľa neho pravidlá rešpektuje, k tým, ktorí stavajú načierno, chce zaviesť nulovú toleranciu. "Ak nie, budeme to riešiť dohodou alebo územným plánom zón." Na otázku, do akej miery chce regulovať trh s vonkajšou reklamou, primátor odpovedal: "Tým, že potrebujete stavebné povolenie a nájomnú zmluvu, je trh regulovaný už teraz," zdôraznil Ftáčnik s tým, že hoci proces svoje pravidlá má, je ich málo. "Stavebný zákon totiž nereaguje na takéto typy stavby. Mal by ich vziať na vedomie, aby pri výstavbe reklamného zariadenia bol proces jednoduchší."

Starosta najväčšej mestskej časti Petržalka Vladimír Bajan poznamenal, že hneď po nástupe do funkcie sa chcel s reklamnými spoločnosťami dohodnúť. "Problém je ale práve so spoločnosťami, ktoré robia všetko iné, len nie billboardy. Voči tým konáme. Tí, ktorí realizujú čierne stavby, nie sú veľké spoločnosti," podotkol starosta a pokračoval, že východiskom je zmena legislatívy. "Odstrániť stavby počas tohto stavebného zákona je mimoriadne zložité. Stavebné úrady sú pripravené komunikovať s tými, čo komunikovať chcú." Spolupráca je podľa jeho slov medzi samosprávami a outdoorovými spoločnosťami nevyhnutná.

Predseda AVR Ivan Peller na konferencii zdôraznil, že v súčasnosti sa nerealizuje masívna výstavba zariadení, ale prehodnocuje sa, či plochy majú význam. "Všetky spoločnosti, ktoré do toho vstúpili s dojmom rýchleho zárobku, aj rýchlo skončili," dodal s tým, že po takomto krachu firmy ešte nejaký čas trvá, kým sa plochy z trhu dostanú preč. Ak by sa podľa neho odstránili všetky čierne stavby, problém by neexistoval.

Architektka hlavného mesta Ingrid Konradová v rámci panelovej diskusie uviedla, že vonkajšia reklama má tri rozmery, a to legislatívnu, hospodársku a aktívnu pri tvorbe mesta. "Mali by sme mať podporu v stavebnom zákone," poznamenala. Billboardy podľa nej zhoršujú viditeľnosť, priehľadnosť mestských ťahov a tiež veľa vonkajšej reklamy znižuje ich cenu. "Dôležité je aj to, do akej miery si chceme ochrániť obraz krajiny," pokračovala. Podľa nej množstvo takejto reklamy "komunikuje". "Upozorňujú na udalosti v meste, na rôznu problematiku, zbierky, sociálne účely, Vianoce či kultúrne podujatia i koncerty," vysvetlila. Preto by mala vzniknúť spolupráca medzi outdoorovými spoločnosťami a samosprávou, dodala.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

10. BRATISLAVA: KOTP chce zachrániť Cvernovku, vyzval primátora, aby konal

(25.01.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Bratislava 25. januára (TASR) - Klub ochrany technických pamiatok (KOTP) vyzval primátora Bratislavy Milana Ftáčnika, hlavnú architektku Ingrid Konrádovú a starostu mestskej časti Ružinov Dušana Pekára, aby zachránili Cvernovú továreň na Páričkovej ulici v Bratislave. Klub chce najmä "obstaranie územného plánu zóny a zapísanie areálu Cvernovky do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu," uvádza sa v správe, ktorú dnes rozoslali médiám.

"Bratislave hrozí strata jedného z posledných dochovaných industriálnych areálov. Zničenie uceleného areálu Cvernovej továrne by bolo nezvratnou ujmou na kultúrnej identite mesta," upozorňuje klub v správe s tým, aby volení zástupcovia a vedenie Pamiatkového úradu SR podnikli všetko, čo je v ich silách na záchranu Cvernovky. V správe sa tiež uvádza, že Cvernová továreň predstavuje výnimočnú hodnotu, ktorú je aj podľa Charty priemyselného dedičstva potrebné brať na zreteľ.

Primátor Milan Ftáčnik dnes v reakcii pre TASR povedal, že stále čaká, aký zámer mu predstaví investor. "My sme pripravení mu tlmočiť všetko, čo mu tam umožňuje stavebný zákon a budeme hľadať dohodu, aby sme zachovali charakter priestoru, ktorý tam je," poznamenal primátor s tým, že mesto chce zladiť záujem investora, územný plán a hodnotu priestoru, ktorý budova predstavuje.

Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku časť budovy pozdĺž Svätoplukovej ulice. "V ďalšom období došlo ku katastrofálnemu zdecimovaniu ostatných častí industriálneho dedičstva Bratislavy," uvádza sa v správe. KOTP preto chce zapísať areál Cvernovky do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. "Rozumiem tej požiadavke, ale také konanie už beží, už ho niekto inicioval. My ako mesto ho môžeme podporiť s tým, že to nebude brániť tomu, aby sa areál využíval aj na nejaké praktické účely," odôvodnil pre TASR primátor.

Podľa KOTP investor so zachovaním historických objektov nepočíta. Mesto podľa slov primátora ešte nevie, čo chce investor v Cvernovke urobiť. "Ak bude návrh investora zaujímavý aj pre verejnosť, budeme nasledovať model, ktorý chceme venovať citlivým stavbám v meste, teda Vydrici, Predstaničnému námestiu či Kamennému námestiu," uviedol primátor s tým, že do tohto modelu by mohli zaradiť aj Cvernovku a za účasti investora zorganizovať verejnú diskusiu. "Považujem za veľmi dôležité nerobiť to zákulisne," dodal.

Pod výzvu sa podpísali okrem KOTP, aj iniciatíva Bratislava otvorene a ďalší nezávislí odborníci z oblasti architektúry a pamiatkovej starostlivosti. Výzvu podporilo aj občianske združenie Design factory.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

11. BRATISLAVSKÉ MESTSKÉ ČASTI ČAKÁ NÁRAST CIEN ZA ODVOZ ODPADU

(25.01.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň, Slovensko; 09.10; 2,5 min.; KATUŠKA Michal)

Hana RAPANTOVÁ, moderátorka:

"Bratislavské mestské časti čaká nárast cien za odvoz odpadu. Mestský spracovateľ odpadu však tvrdí, že len premietol reálne náklady do cien. Mestské časti údajne porušujú záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi tým, že ich nedávajú spaľovať, ale nechávajú ich vyvážať na skládku. Rast cien potom spôsobuje aj to, že spaľovňa je nevyťažená. Pokračuje Michal KATUŠKA."

Michal KATUŠKA, redaktor:

"Mestská spoločnosť OLO zverejnila nový cenník za odvoz a spracovanie odpadov z mestských častí. Nárast cien je enormný. Starostka mestskej časti Devín Ľubica KOLKOVÁ."

Ľubica KOLKOVÁ:

"V roku 2011 ma to stálo 3 700 eur, v roku 2012 by som za tieto služby zaplatila 9700 eur. Je to skutočne extrémny medziročný nárast."

M. KATUŠKA:

"Dopĺňa hovorkyňa Petržalky Mária GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ."

Mária GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ:

"Mestská čas sa obráti na Protimonopolný úrad v prípade, že nedosiahne nápravu pri rokovaní s predstaviteľmi hlavného mesta."

M. KATUŠKA:

"Spoločnosť OLO sa bráni. Do tohtoročných cien premietla reálne náklady za likvidáciu odpadov v spaľovni, za ktorú mestské časti doteraz neplatili. Generálny riaditeľ OLO Roman ACHIMSKÝ."

Roman ACHIMSKÝ:

"Od roku 2009 sme im nepremietali cenu za spálenie odpadu. Aj napriek tomu veľa mestských častí odpad smerovalo inde, čiže nedostáva sa napäť do OLA. Bolo to pre OLO vytváranie väčšej straty."

M. KATUŠKA:

"Keďže sa v mestskej časti časti odpadu nezbavovali cez OLO v mestskej spaľovni, ale vyvážali ho na skládky, spaľovňa nebola vyťažená, čo jej fungovanie predražovalo. Obrátili sme sa na bratislavský magistrát, keďže bratislavské časti podľa záväzného nariadenia musia odpad spaľovať. Ak ho vyvážajú na skládky, nariadenie porušujú. Hovorca primátora Ľubomír ANDRÁSSY."

Ľubomír ANDRÁSSY:

"Kontrolujeme aj túto otázku. Ak využívate mestské peniaze, tak niekomu musíte za službu zaplatiť a pri zaplatení tejto služby viete ľahko zistiť, že či ste platili odvoz odpadu na spaľovňu, alebo na skládku komunálneho odpadu."

M. KATUŠKA:

"Hovorca zatiaľ nechcel upresniť, ktorých mestských častí sa porušovanie VZN týka. Uviedol však, že odhalili aj ďalšie pochybenia. O výsledky kontroly sa budeme zaujímať po jej ukončení. Aj podľa nich sa rozhodne, či OLO svoj cenník pre mestské časti nakoniec upraví. Zatiaľ sa však zdá, že vedenie Bratislavy je zdražovaniu naklonené. Pre menšie mestské časti má pripravené riešenie."

Ľ. ANDRASSY:

"Pri menších mestských častiach, kde náklady sú väčšie a nevedia to utiahnuť z rozpočtu, mesto je pripravené poskytnúť účelovú dotáciu."

M. KATUŠKA:

"Primátor bude sa predstaviteľmi mestských častí diskutovať. Napríklad aj o tom, aby mestské časti takúto dotáciu nepoužili na iný účel, než je odpadové hospodárstvo."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

12. V BRATISLAVE VZRASTÚ CENY ZA ODVOZ ODPADU

(25.01.2012; Rozhlasová stanica Regina; Žurnál Rádia Regina; 12.00; por. 2/10; KATUŠKA Michal)

Peter BÉREŠ, moderátor:

"Bratislavské mestské časti čaká výrazný nárast cien za odvoz odpadu. V Devíne sa zvýšia dokonca až trojnásobne. Mestský spracovateľ odpadu, spoločnosť OLO, však tvrdí, že len premietol reálne náklady do cien. Mestské časti údajne porušujú záväzné nariadenie o nakladaní s odpadmi tým, že ich nedávajú spaľovať, ale nechávajú ich vyvážať na skládky. Rast cien potom spôsobuje aj to, že spaľovňa je nevyťažená. Pokračuje Michal KATUŠKA."

M. KATUŠKA, redaktor:

"Mestská spoločnosť OLO zverejnila nový cenník za odvoz a spracovanie odpadov z mestských častí. Nárast cien je enormný. Starostka mestskej časti Devín Ľubica KOLKOVÁ."

Ľ. KOLKOVÁ:

"V roku 2011 ma to stálo 3 700 eur, v roku 2012 by som za tie isté služby zaplatila 9 700 eur. Je to skutočne extrémny medziročný nárast."

M. KATUŠKA:

"Dopĺňa hovorkyňa Petržalky Mária GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ."

M. GREBEŇOVÁ-LACZOVÁ:

"Starosta Vladimír BAJAN toto považuje za nehoráznosť. Mestská časť sa obráti na Protimonopolný úrad v prípade, že nedosiahne nápravu pri rokovaní s predstaviteľmi hlavného mesta."

M. KATUŠKA:

"Spoločnosť OLO sa bráni. Do tohtoročných cien premietla reálne náklady za likvidáciu odpadu v spaľovni, za ktorú mestské časti doteraz neplatili. Generálny riaditeľ OLO Roman ACHIMSKÝ."

R. ACHIMSKÝ:

"Od roku 2009 sme im nepremietali cenu za spálenie odpadu. Aj napriek tomuto veľa mestských častí odpad smerovalo inde, čiže nedostával sa naspäť do OLA a bolo to pre OLO len vytváranie väčšej straty."

M. KATUŠKA:

"Keďže sa mestské časti časti odpadu nezbavovali cez OLO v mestskej spaľovni, ale vyvážali ho na skládky, spaľovňa nebola vyťažená, čo jej fungovanie predražovalo. Obrátili sme sa na bratislavský magistrát, keďže bratislavské časti podľa záväzného nariadenia musia odpad spaľovať. Ak ho vyvážajú na skládky, nariadenie porušujú. Hovorca primátora Ľubomír ANDRASSY."

Ľ. ANDRASSY:

"Kontrolujeme aj túto otázku. Ak využívate mestské peniaze, tak niekomu musíte za službu zaplatiť. A pri zaplatení tejto služby viete ľahko zistiť, že či ste platili odvoz odpadu na spaľovňu, alebo na skládku komunálneho odpadu."

M. KATUŠKA:

"Hovorca zatiaľ nechce upresniť, ktorých mestských častí sa porušovanie VZN týka. Uviedol však, že odhalili aj ďalšie pochybenia. O výsledky kontroly sa budeme zaujímať po jej ukončení. Aj podľa nich sa rozhodne, či OLO svoj cenník pre mestské časti nakoniec upraví. Zatiaľ sa však zdá, že vedenie Bratislavy je zdražovaniu naklonené. Pre menšie mestské časti má pripravené riešenie."

Ľ. ANDRASSY:

"Pri menších mestských častiach, kde náklady sú väčšie a nevedia to utiahnuť z rozpočtu, mesto je pripravené poskytnúť účelovú dotáciu."

M. KATUŠKA:

"Primátor bude s predstaviteľmi mestských častí diskutovať. Napríklad aj o tom, aby mestské časti takúto dotáciu nepoužili na iný účel, než je odpadové hospodárstvo."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

13. Ftáčnik: Dajme dole všetky čierne stavby

(25.01.2012; www.orangeportal.sk; 16.47, s. -; TASR)

Bratislava (TASR) - Primátor Bratislavy Milan Ftáčnik si chce so spoločnosťami, ktoré v meste umiestňujú svoje billboardy, stanoviť spoločnú dohodu. "Zosúlaďme si evidenciu vonkajšej reklamy a dajme dole všetky čierne stavby," navrhol dnes na konferencii o vonkajšej reklame v hlavnom meste SR.

"Momentálne sa pokúšame o režim dohody. My aj reklamné spoločnosti si uvedomujeme, že reklamy je veľa a chceme si stanoviť spoločnú dohodu. Jasné pravidlá robia dobrých priateľov," poznamenal primátor s tým, že nové pravidlá by mali byť potom premietnuté do zákona.

Mesto podľa Ftáčnika zložitú situáciu zdedilo. "Po bývalom vedení nám ostalo množstvo zariadení, ktoré nemajú nájomné zmluvy. Chcem vedieť, kde sme a kam sa vieme dostať s reklamnými spoločnosťami," uviedol. Podľa jeho ďalších slov sa samospráve zatiaľ nepodarilo zosumarizovať všetky podklady o tom, čo sa v meste nachádza. "Tie budú podkladom pre diskusiu. Vonkajšia reklama je súčasť mesta a nie nepriateľ, s ktorým chceme bojovať," poznamenal. Väčšina spoločností totiž podľa neho pravidlá rešpektuje, k tým, ktorí stavajú načierno, chce zaviesť nulovú toleranciu. "Ak nie, budeme to riešiť dohodou alebo územným plánom zón."

Na otázku, do akej miery chce regulovať trh s vonkajšou reklamou, primátor odpovedal: "Tým, že potrebujete stavebné povolenie a nájomnú zmluvu, je trh regulovaný už teraz," zdôraznil Ftáčnik s tým, že hoci proces svoje pravidlá má, je ich málo. "Stavebný zákon totiž nereaguje na takéto typy stavby. Mal by ich vziať na vedomie, aby pri výstavbe reklamného zariadenia bol proces jednoduchší."

Starosta najväčšej mestskej časti Petržalka Vladimír Bajan poznamenal, že hneď po nástupe do funkcie sa chcel s reklamnými spoločnosťami dohodnúť. "Problém je ale práve so spoločnosťami, ktoré robia všetko iné, len nie billboardy. Voči tým konáme. Tí, ktorí realizujú čierne stavby, nie sú veľké spoločnosti," podotkol starosta a pokračoval, že východiskom je zmena legislatívy. "Odstrániť stavby počas tohto stavebného zákona je mimoriadne zložité. Stavebné úrady sú pripravené komunikovať s tými, čo komunikovať chcú." Spolupráca je podľa jeho slov medzi samosprávami a outdoorovými spoločnosťami nevyhnutná.

Predseda AVR Ivan Peller na konferencii zdôraznil, že v súčasnosti sa nerealizuje masívna výstavba zariadení, ale prehodnocuje sa, či plochy majú význam. "Všetky spoločnosti, ktoré do toho vstúpili s dojmom rýchleho zárobku, aj rýchlo skončili," dodal s tým, že po takomto krachu firmy ešte nejaký čas trvá, kým sa plochy z trhu dostanú preč. Ak by sa podľa neho odstránili všetky čierne stavby, problém by neexistoval.

Architektka hlavného mesta Ingrid Konradová v rámci panelovej diskusie uviedla, že vonkajšia reklama má tri rozmery, a to legislatívnu, hospodársku a aktívnu pri tvorbe mesta. "Mali by sme mať podporu v stavebnom zákone," poznamenala. Billboardy podľa nej zhoršujú viditeľnosť, priehľadnosť mestských ťahov a tiež veľa vonkajšej reklamy znižuje ich cenu. "Dôležité je aj to, do akej miery si chceme ochrániť obraz krajiny," pokračovala. Podľa nej množstvo takejto reklamy "komunikuje". "Upozorňujú na udalosti v meste, na rôznu problematiku, zbierky, sociálne účely, Vianoce či kultúrne podujatia i koncerty," vysvetlila. Preto by mala vzniknúť spolupráca medzi outdoorovými spoločnosťami a samosprávou, dodala.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

14. KOTP chce zachrániť Cvernovku, vyzval primátora, aby konal

(25.01.2012; www.orangeportal.sk; 18.13, s. -; TASR)

Bratislava (TASR) - Klub ochrany technických pamiatok (KOTP) vyzval primátora Bratislavy Milana Ftáčnika, hlavnú architektku Ingrid Konrádovú a starostu mestskej časti Ružinov Dušana Pekára, aby zachránili Cvernovú továreň na Páričkovej ulici v Bratislave. Klub chce najmä "obstaranie územného plánu zóny a zapísanie areálu Cvernovky do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu," uvádza sa v správe, ktorú dnes rozoslali médiám.

"Bratislave hrozí strata jedného z posledných dochovaných industriálnych areálov. Zničenie uceleného areálu Cvernovej továrne by bolo nezvratnou ujmou na kultúrnej identite mesta," upozorňuje klub v správe s tým, aby volení zástupcovia a vedenie Pamiatkového úradu SR podnikli všetko, čo je v ich silách na záchranu Cvernovky. V správe sa tiež uvádza, že Cvernová továreň predstavuje výnimočnú hodnotu, ktorú je aj podľa Charty priemyselného dedičstva potrebné brať na zreteľ.

Primátor Milan Ftáčnik dnes v reakcii pre TASR povedal, že stále čaká, aký zámer mu predstaví investor. "My sme pripravení mu tlmočiť všetko, čo mu tam umožňuje stavebný zákon a budeme hľadať dohodu, aby sme zachovali charakter priestoru, ktorý tam je," poznamenal primátor s tým, že mesto chce zladiť záujem investora, územný plán a hodnotu priestoru, ktorý budova predstavuje.

Ministerstvo kultúry SR vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku časť budovy pozdĺž Svätoplukovej ulice. "V ďalšom období došlo ku katastrofálnemu zdecimovaniu ostatných častí industriálneho dedičstva Bratislavy," uvádza sa v správe. KOTP preto chce zapísať areál Cvernovky do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu. "Rozumiem tej požiadavke, ale také konanie už beží, už ho niekto inicioval. My ako mesto ho môžeme podporiť s tým, že to nebude brániť tomu, aby sa areál využíval aj na nejaké praktické účely," odôvodnil pre TASR primátor.

Podľa KOTP investor so zachovaním historických objektov nepočíta. Mesto podľa slov primátora ešte nevie, čo chce investor v Cvernovke urobiť. "Ak bude návrh investora zaujímavý aj pre verejnosť, budeme nasledovať model, ktorý chceme venovať citlivým stavbám v meste, teda Vydrici, Predstaničnému námestiu či Kamennému námestiu," uviedol primátor s tým, že do tohto modelu by mohli zaradiť aj Cvernovku a za účasti investora zorganizovať verejnú diskusiu. "Považujem za veľmi dôležité nerobiť to zákulisne," dodal.

Pod výzvu sa podpísali okrem KOTP, aj iniciatíva Bratislava otvorene a ďalší nezávislí odborníci z oblasti architektúry a pamiatkovej starostlivosti. Výzvu podporilo aj občianske združenie Design factory.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

15. Cvernovku na Páričkovej ulici asi vytlačia developeri

(25.01.2012; www.webnoviny.sk; Slovensko, s. -; SITA)

Bratislave hrozí, že stratí Cvernovú továreň na Páričkovej ulici, ktorá je jedným z historických industriálnych areálov.

Hlavnému mestu hrozí, že stratí jeden z historických industriálnych areálov - areál Cvernovej továrne na Páričkovej ulici.

Tvrdí to Klub ochrany technických pamiatok, iniciatíva Bratislava otvorene, podporuje ich aj občianske združenie Design factory a ďalší odborníci z oblasti architektúry a pamiatkovej starostlivosti.

Vyzývajú primátora aj hlavnú architektku Bratislavy, starostu Ružinova, poslancov v dotknutých zastupiteľstvách aj vedenie Pamiatkového úradu SR, aby podnikli všetko, čo je v ich silách a kompetenciách na záchranu tejto pamiatky.

Cvernovku by mali nahradiť byty a obchody

Žiadajú ich o obstaranie územného plánu zóny a zapísanie areálu Cvernovky do Ústredného zoznamu pamiatkového fondu.

Ako sa uvádza v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytli aktivisti, areál Cvernovky pred časom zmenil majiteľa, od českej developerskej spoločnosti Sekyra Group ho kúpila francúzska spoločnosť JF Hamilton Group.

"Tá podľa nedávno medializovaných informácií plánuje v areáli výstavbu bytových, obchodných a kancelárskych priestorov. So zachovaním historických objektov, okrem jediného pamiatkovo chráneného Hlavného výrobného objektu však, bohužiaľ, nepočíta," informujú v stanovisku s tým, že investor plánuje práce rozbehnúť v marci tohto roku.

"Podľa informácií ružinovského stavebného úradu dnes žiadne konanie vzťahujúce sa na priestor dotknutého súboru neprebieha," tvrdia aktivisti. V roku 2008 vydané rozhodnutie, ktoré povoľuje odstránenie stavieb, je podľa nich po lehote vykonateľnosti, stratilo platnosť v júli 2009. List, v ktorom v júni 2010 vtedajší starosta mestskej časti Ružinov súhlasil s predĺžením platnosti uvedeného rozhodnutia do júla 2012, je podľa nich právne irelevantný.

"Nie je totiž možné predlžovať rozhodnutie, ktorého platnosť už vypršala, nie je ani možné rozhodnutie úradu predlžovať listom, teda mimo správneho konania," hovoria občania, ktorí bojujú za záchranu Cvernovky. Klub ochrany technických pamiatok sa preto obrátil na ružinovského starostu Dušana Pekára a vedúcu stavebného úradu Dagmar Zárišovú s požiadavkou, aby toto vlastníkovi stavby "bezodkladne oznámili a upozornili ho na povinnosť zdržať sa protiprávneho postupu".

Aktivistom sa nepáčia kroky ministerstva kultúry

Občania, ktorí bojujú za záchranu Cvernovky tvrdia, že v roku 2007 Pamiatkový úrad SR navrhol vyhlásiť štyri historické objekty areálu za národné kultúrne pamiatky, čím uznal ich pamiatkové hodnoty.

Ministerstvo kultúry SR podľa nich v roku 2008 oznámilo právoplatnosť rozhodnutia, ale za národnú kultúrnu pamiatku vyhlásilo iba budovu hlavného výrobného objektu pozdĺž Svätoplukovej ulice.

Aktivisti sú preto presvedčení, že ministerstvo kultúry v súčinnosti s úradom "neprimerane vyhodnotili architektonické, historické a iné hodnoty tohto industriálneho areálu a jednotlivých objektov, čím znevážili ich pamiatkové hodnoty a poškodili tým verejný záujem". Klub ochrany technických pamiatok podal na Pamiatkový úrad podnet na prehodnotenie vyhlásenia nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku.

Historický areál Uhorskej Cvernovky z roku 1903 je vymedzený ulicami Páričkova, Svätoplukova a Košická. Z najstaršej vývojovej etapy sa tu zachoval súbor priemyselných objektov, predstavujúcich takmer kompletne dochovaný priemyselný urbanistický celok. Zachovaná sústava stavieb dokumentuje technologický sled procesu výroby v továrni. Aktivisti ju preto považujú za jedinečnú pamiatku.

Za posledné roky podľa nich Bratislava prišla o mnohé hodnotné industriálne pamiatky ako Kablo, Danubius-Elektrik, Gumon či Tabaková továreň z polovice 19. storočia. "Cvernová továreň je pritom ideálnym príkladom areálu, ktorý je vďaka typu bývalej výroby jednoducho adaptovateľný na nové využitie," uzatvárajú aktivisti. Agentúra SITA osloví aj primátora Bratislavy Milana Ftáčnika, starostu Ružinova Dušana Pekára, spoločnosť JF Hamilton Group aj Pamiatkový úrad SR.

Texty k obr.:

Zoznam národných kultúrnych pamiatok v Bratislave sa mohol v roku 2008 rozrásť o dve priemyselné stavby. Ministerstvo kultúry (MK) SR vtedy začalo konanie na vyhlásenie pamiatok v prípade teplárne na Čulenovej (na snímke) a Cvernovky na Páričkovej. Bratislava, 12. február 2008.

Francúzska spoločnosť JF Hamilton Group zrejme nepočíta so zachovaním pôvodného historického objektu Cvernovky na Páričkovej ulici.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

16. Bratislava nevie, aké má sochy

(25.01.2012; www.sme.sk; s. -; Tkáčiková Lucia)

Povolenia vydávajú mestské časti. Mesto chce mať rozhodné slovo a chystá preto koncepciu a súpis sôch.

BRATISLAVA. Milan Rúfus aj Martin Rázus na nábreží, Cyril, Metod aj s Gorazdom na Hurbanovom námestí, Mária Terézia pri Redute a Štúrovci možno na Námestí slobody. Historické centrum hlavného mesta by malo mať v najbližších rokoch o pár nových sôch viac. A hrozí aj veľké sťahovanie tých starých.

Nastalo by vtedy, keby Bratislavský okrášľovací spolok presadil súsošie Márie Terézie na mieste dnešných Štúrovcov.

Vedenie mesta do osádzania sôch teraz veľa nemôže hovoriť. Chce preto zmeniť doterajšie pravidlá, chystá novú koncepciu sôch. Dnes ich povoľujú mestské časti v rámci svojich stavebných úradov.

Bez evidencie aj koncepcie

Mesto teraz nemá dokonca ani zoznam toho, aké sochy už v Bratislave stoja.

"Prvá veľká vec je urobiť zoznam sôch a pomníkov v Bratislave," hovorí Ivo Štassel, riaditeľ Mestského ústavu ochrany pamiatok. "Evidencia nebude problém, s tým budú všetci súhlasiť."

To, že zoznam chýba, sa ukázalo napríklad vlani, keď pri stavbe supermarketu Lidl zbúrali plastiku Jozefa Jankoviča Čas. Stavebník vtedy tvrdil, že nevedel zistiť, kto je autorom diela.

"Druhým krokom je urobiť koncepciu rozmiestňovania, čo sa smie, nesmie, čo sa môže presunúť," hovorí Štassel.

Na magistráte sa už podľa neho začali aj pomalé prípravy koncepcie.

Koncepciu by mal najskôr spracovať Mestský ústav ochrany pamiatok v spolupráci s hlavnou architektkou. Potom ho má pripomienkovať všetkých sedemnásť mestských častí a musí ešte prejsť mestských zastupiteľstvom. Nateraz nie je jasné, ako dlho tento proces potrvá.

"Môže sa stať aj to, že mestské časti povedia, že koncepciu nepotrebujú a sochy budú aj naďalej povoľovať v rámci stavebných úradov," hovorí Štassel. "Dnešný stav im vyhovuje, keby bola koncepcia, museli by podľa nej ísť a stratili by rozhodovacie právo."

Mestskí pamiatkari by mohli v budúcnosti posudzovať aj to, ako dielo vyzerá. Teraz stavebné úrady mestských častí iba zisťujú, či napríklad neohrozí inžinierske siete, ale bližšie sochy neskúmajú.

Anarchia a sochy

Kunsthistorik a kurátor Richard Gregor hovorí o anarchii sôch v Bratislave, majú vraj status podobný poštovým novinovým stánkom. "Chýba nám plán, rovnako ako nám chýba plán v urbanizme."

Najviac záujemcov o nové sochy je v Starom Meste, kde majú viaceré nevybavené žiadosti. Napríklad v Novom Meste a Ružinove práve teraz o novú sochu nežiada nik.

Starostka Starého Mesta Táňa Rosová (SDKÚ) by takúto koncepciu privítala.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

17. ĽUDIA BEZ TRVALÉHO POBYTU OBERAJÚ SAMOSPRÁVY O FINANCIE

(25.01.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Popoludnie na Slovensku; 15.50; 3 min.; ČABÁK Michal)

Moderátor:

"Ak sa presťahujeme, alebo kvôli práci žijeme mimo svojho domova, mali by sme s podľa zákona prihlásiť k trvalému, alebo aspoň prechodnému pobytu v tom ktorom meste. Termín dokedy to ale treba stihnúť, neexistuje. Presťahovaný teda môže žiť v anonymite a akomsi úradom vákuu. Títo prisťahovalci sú problémom najmä pre krajské mestá, ktoré za nich od štátu nedostávajú podielové dane, aj keď im teda poskytnú všetky služby ako svojim vlastným obyvateľom. Taká je realita, ide napríklad o verejné osvetlenie, služby mestskej polície alebo čistenie a údržbu ciest."

M. ČABÁK, redaktor:

"457-tisíc. Toľko obyvateľov žije oficiálne v hlavnom meste. Do Bratislavy však denne alebo týždenne prichádzajú tisíce ďalších ľudí. Hovorca magistrátu Michal STUŠKA."

M. STUŠKA:

"Je približne 50-tisíc ľudí žijúcich v Bratislave s prechodným pobytom, tam ešte nie je nezarátané samozrejme niekoľko desaťtisíc študentov, keďže v Bratislave sa nachádza niekoľko vysokých škôl, univerzít, ale aj internátov stredoškolských. Rovnako sa štatisticky hovorí o približne 150-tich až 200-tisíc ľuďoch, ktorí fungujú denne v Bratislave, čiže prichádzajú vlastne len počas pracovného dňa do Bratislavy, prevažne za prácou."

M. ČABÁK:

"Podobne je na tom Trnava. Hovorca mesta Pavol TOMAŠOVIČ."

P. TOMAŠOVIČ:

"V súčasnosti máme zhruba 67-tisíc obyvateľov a podľa tých našich analýz predpokladáme, že minimálne 10 až 15-tisíc občanov je v Trnave počas týždňa viac ako je toto reálne číslo."

M. ČABÁK:

"Samosprávy navyše prichádzajú o podielové dane aj za ľudí, ktorí sa odsťahovali do okolitých obcí, no do miest dochádzajú denne za prácou, službami či vzdelaním. Mestá im však naďalej poskytujú rovnaké služby ako obyvateľom s trvalým pobytom."

P. TOMAŠOVIČ:

"V prvom rade je to predovšetkým dopravná infraštruktúra, ktorú vlastne mesto financuje, všetky komunikácie, služby spojené s dopravou, s parkovaním, s čistením komunikácií, nehovoriac o vzdelaní a kultúrnych aktivitách, ktoré okolie takýchto miest využíva."

M. ČABÁK:

"Príjem miest by bol teda vyšší, ak by sa aspoň časť ľudí rozhodla trvalý pobyt zmeniť, alebo sa prihlásila na prechodný."

M. STUŠKA:

"Tak by to rádovo znamenalo pre príjem mestského rozpočtu niekoľko miliónov eur ročne. Samozrejme záleží, aká by bola ich aktivita, ktorú by v Bratislave teda s trvalým pobytom vykonávali."

M. ČABÁK:

"Niektoré miestne dane či poplatky však nie sú viazané na trvalý pobyt. Hovorkyňa mesta Košice Martina VIKTORÍNOVÁ."

M. VIKTORÍNOVÁ:

"Daň z nehnuteľnosti, tá sa však platí v mieste, kde sa nehnuteľnosť nachádza. To znamená, že trvalý alebo prechodný pobyt nemá žiaden vplyv na to, akým spôsobom je nehnuteľnosť zdanená. Čo sa týka poplatku za psa, tak ten sa platí na základe evidencie miesta, na ktorom je pes chovaný."

M. ČABÁK:

"Ľudí, ktorí v meste žijú alebo pracujú väčšiu časť roka, no nemajú tu trvalý pobyt, sa samosprávy snažia k zmene motivovať. Magistrát hlavného mesta používa napríklad Bratislavskú mestskú kartu. O zabezpečenie výhod pre svojich obyvateľov sa snaží aj Trnava. Podľa Pavla TOMAŠOVIČA to však nie je jednoduché."

P. TOMAŠOVIČ:

"Inštitúcie typu plavárne, zimného štadióna alebo niektorých kultúrnych inštitúcií, sú to všetko inštitúcie, na ktoré tie samosprávy aj tak doplácajú alebo resp. na ne dávajú ďalšie finančné prostriedky povedzme na ich chod. Úľavy v tomto smere nemôžu byť až také výrazné, že by to bolo tým dôvodom, aby si občan zohnal ďalšiu povedzme kartičku."

M. ČABÁK:

"Iný názor má košický magistrát. Podľa neho vernostné karty výraznejšie nemotivujú ľudí, aby si zmenili trvalý pobyt."

M. VIKTORÍNOVÁ:

"Záleží to od konkrétneho človeka, jeho zmyslu pre nejakú povinnosť, alebo zodpovednosť. Ale neexistujú nejaké konkrétne spôsoby, akými my vieme tých ľudí donútiť, aby sa na trvalý, alebo prechodný pobyt prihlásili."

M. ČABÁK:

"Riešenie situácie vidia samosprávy v komplexnej zmene rozdeľovania podielových daní. Vysvetľuje Pavol TOMAŠOVIČ."

P. TOMAŠOVIČ:

"Že by tieto mestá, ktoré z hľadiska aj administratívy, ale aj z hľadiska zamestnanosti vytvárajú prirodzené centrá, mali iný koeficient pri výpočte podielových daní."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

18. MAGISTRÁT ZABEZPEČUJE OPRAVY VÝTLKOV

(25.01.2012; Televízna stanica Bratislava; Správy; 18.00; 1 min.; R)

Redaktor:

"V Bratislave opravili v priebehu zimného obdobie zatiaľ  275 výtlkov. Problematické úseky nahlasujú vodiči na linku Call centra, ktorá funguje 24-hodín denne. Aj vďaka hlasom obyvateľov sa tak môže skvalitňovať úroveň vozoviek v hlavnom meste.

Ešte pred zimou zabezpečil správca komunikácií opravu najkritickejších úsekov. Štefánikova ulica, Trnavská cesta, Saratovská ulica či hlavný úsek z Karlovej Vsi smerom na Einsteinovu."

Michal STUŠKA, hovorca Magistrátu Bratislavy:

"Všeobecné oddelenie cestného hospodárstva zabezpečuje údržbu na komunikáciách prvej a druhej triedy a prejazdných úsekov ciest, všeobecne je to zhruba 450 kilometrov bratislavských ciest, respektíve viac ako štyri milióny metrov štvorcových spevnených plôch asfaltu alebo betónu v Bratislave. Rovnako udržuje námestia, verejné priestranstvá, lávky a mosty, samozrejme, aj 250 zastávok MHD."

Redaktorka:

"Magistrát vynakladá ročne na priebežnú, takzvanú netechnologickú opravu výtlkov približne 230 až 280 000 eur. Bratislavčania môžu nahlasovať výtlky a iné problémy a nedostatky, ktoré sa týkajú správy ciest na telefónnom čísle 02/17 100. Ak operátor nemôže hovor prevziať, obyvateľ môže zanechať podnet na záznamníku."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

19. HOSŤ V ŠTÚDIU - KATARÍNA AUGUSTINIČ, MESTSKÁ POSLANKYŇA

(25.01.2012; Televízna stanica Bratislava; Metropolitný magazín; 18.10; 9 min.; ILIEV Rasťo)

Rasťo ILIEV, redaktor:

"Keďže v našej mestskej časti máme veľa mladých rodín, je namieste zamyslieť sa nad tým, ako môžeme skvalitniť ich život. Po narodení mojej dcérky sama vnímam niektoré veci úplne inak. Aj takto sa novomestským mamičkám prihovorila poslankyňa mestského parlamentu, predsedníčka klubu SaS, Katarína AUGUSTINIČ, ktorú teraz vítam v štúdiu. Vitajte u nás, pekný deň."

Katarína AUGUSTINIČ, poslankyňa MsZ a predsedníčka klubu SaS:

"Dobrý deň."

R. ILIEV:

"Ako jedna z mála poslankýň alebo poslancov mestského či miestneho parlamentu sa aktívne venujete a prihovárate ľuďom aj počas celého roka, ale formou blogov na internete. Je to tak, naozaj, že svet sa vám radikálne zmenil až po narodení dcérky, že dovtedy ste tú potrebu, možno hľadať riešenie situácie chýbajúcich materských škôl až tak neriešila?"

K. AUGUSTINIČ:

"Poviem úprimne, že nie, pretože človek si začína až potom všímať niektoré také veci, ktoré si predtým možno neuvedomí. A to naozaj, keď chodíte s tým kočíkom po uliciach, že vám autá parkujú na chodníkoch, že sú rozbité cesty, že sú zničené dlaždice, alebo teda dlažba v Starom Meste, že sa neviete dostať s tým kočíkom niekam. A potom začnete, samozrejme, rozmýšľať aj nad tým, že kam vaša dcérka bude chodiť, možno do jasličiek, do škôlky a či existuje vo vašej mestskej časti nejaké materské centrum, a tieto veci. Začnete po tom tak pátrať, zisťovať a nakoniec si uvedomíte, že veľa vecí trošku pokuľháva."

R. ILIEV:

"A čo ste zistili? V čom je problém, že je to tak?"

K. AUGUSTINIČ:

"Napríklad v našej mestskej časti v Novom Meste nemáme riadne fungujúce materské centrum, napriek tomu, že mamičky majú záujem sa stretávať a je ich, podľa mňa, čím ďalej tým viacej, čiže toto je napríklad taká vec, ktorú chceme riešiť v rámci mestskej časti, teda Nového Mesta."

R. ILIEV:

"A celoplošne, lebo vieme, že ten problém je na území celého mesta, chýbajúce škôlky."

K. AUGUSTINIČ:

"Určite chýbajú škôlky, je to o tom, že je to vždycky o peniazoch."

R. ILIEV:

"Sú zastarané..."

K. AUGUSTINIČ:

"Áno, treba ich, samozrejme, rekonštruovať."

R. ILIEV:

"Nie sú peniaze na obnovy."

K. AUGUSTINIČ:

"Nie sú peniaze na obnovy, ale snažíme sa aspoň v rámci nejakých európskych peňazí získavať peniaze práve na opravu škôlok a škôl v rámci... ale to je záležitosť mestských častí, ktoré majú... lebo sú v ich správe práve škôlky a základné školy."

R. ILIEV:

"Predsa len, čo by ste možno odporučili alebo poradili, najmä mladým rodinám, do tej kategórie patríte aj vy. Nie každý má tú možnosť dovoliť si opatrovateľku, nie každý má na súkromnú škôlku, do štátnych škôlok sa jednoducho nezmestia, lebo tie sú preplnené, ten stav je celkom kritický na území mesta. Čo by ste im poradili, ako to zvládnuť?"

K. AUGUSTINIČ:

"Veľmi ťažká otázka, pretože ja si myslím, že by mali mať možnosť mamičky umiestniť svoje dieťa do štátnej škôlky a myslím si, že v niektorých mestských častiach sa to zatiaľ ešte darí. Ten stav ešte len začína byť kritický a bude, podľa mňa, v najbližších rokoch. Čiže súkromné škôlky to nevyriešia, lebo proste maminky nemajú toľko peňazí, aby naozaj si dovolili každá jedna súkromnú škôlku, čiže tieto kapacity bude musieť zväčšovať."

R. ILIEV:

"Diera iste v legislatíve..."

K. AUGUSTINIČ:

"Určite áno, ale ja si stále myslím, že mestská časť má tie možnosti, aby dokázala zväčšiť priestory, má kopu voľných priestorov v rámci škôl, kde by mohla alokovať vlastne detičky v škôlkach a prerobiť vlastne tie priestory, investovať do nich a vytvárať nové miesta pre deti."

R. ILIEV:

"Ďalšia problematická téma, ktorej ste sa dotkli na internete vo svojich blogoch je fajčiarsky zákon a ste tak radikálne, pôsobíte, že teda nie a na verejných priestranstvách a v centrách už vôbec nie. Ten zákon platí od roku 2009, ak sa nemýlim. Ako je to v tomto smere, čo vám teda najviac prekáža, že ešte aj tá legislatíva je zjavne deravá?"

K. AUGUSTINIČ:

"Určite je. Človek si to možno neuvedomí, keď chodí sám, je možno zvyknutý na ten cigaretový dym, stretáva sa s ľuďmi, ktorí fajčia, čiže mu to až tak neprekáža, ale naozaj, nie som síce zástancom trávenia voľného času s deťmi v obchodných centrách, ale niekedy tam jednoducho musíte prísť, musíte nakúpiť, a keď prichádzate s tým kočíkom alebo s malým dieťaťom a vedľa je kaviareň, kde sa fajčí, ten dym na tej chodbe môžete krájať. A nehovoriac o tom, že je to aj blízko detských kútikov, blízko klziska, a tak ďalej, kde ľudia normálne na otvorenom priestranstve fajčia a tie deti pasívne fajčia s nimi."

R. ILIEV:

"No a zase si to uvedomujete asi viac po narodení dcérky."

K. AUGUSTINIČ:

"Áno, paradoxne áno, že ten človek je taký háklivejší na to svoje dieťa, tak ho viacej sleduje, že či má všetko v poriadku, a teda uvedomuje si aj takéto veci, ktoré vyplývajú z toho okolia."

R. ILIEV:

"Vy ste niekedy fajčili? V minulosti."

K. AUGUSTINIČ:

"Nie, ale ja som veľmi liberálna. Pokiaľ niekto chce fajčiť, tak nech si fajčí, nech teda ten svoj zlozvyk pestuje, ale nie tak, aby ohrozoval deti."

R. ILIEV:

"Tak skutočne, keď pozorujeme tú kultúru u nás, čo sa týka najmä v tých nákupných centrách, tak tam sa to zjavne dosť radikálne porušuje. Možno je to aj tak, že zaplatia nejakú nízku pokutu, a veď to prežijeme, o mesiac, keď príde kontrola... či zvýšiť počet kontrol, je to na inú tému. Pani AUGUSTINIČ vy pochádzate zo Žiliny, mnoho vašich kolegov je mimobratislavských a predsa sa rozhodnú teda hájiť farby hlavného mesta. Ste v komunálnej politike nováčikom, ako sa cítite v tejto polohe? To je taká obligátna otázka, ktorú kladiem vašim kolegom, ktorí tu už boli."

K. AUGUSTINIČ:

"Jasné. To, že som zo Žiliny, áno, som z iného mesta, ale teda keď sa chystám v Bratislave prežiť zvyšok svojho života, teda nechystám sa sťahovať a žijem tu už dlhšiu dobu na to, aby som si dokázala všímať veci, ktoré trebárs nefungovali v minulom období, a tak som si povedala, že to skúsim. Skúsim kandidovať, vyšli sme v rámci Nového Mesta s nejakými témami, ktoré nám vadili a ktoré sme teda identifikovali, že sú problematické a ľudia sa s nami stotožnili."

R. ILIEV:

"Vy ste členkou dopravnej komisie."

K. AUGUSTINIČ:

"Áno."

R. ILIEV:

"A ako vnímate fakt, že teraz ľuďom sa dosť nepáči odstavená električka na Hlavnú stanicu a mesto to chce riešiť nejakými náhradnými spojmi, o ktorých ale ľudia nevedia. Síce premáva nejaký autobus X - neviem aké číslo, ale či je to adekvátna náhrada."

K. AUGUSTINIČ:

"Nikdy to nebude ideálny stav. Samozrejme, ideálny stav by bol tú trasu zrekonštruovať, a to nielen táto trasa, ďalším boľavým problémom je Dúbravka, ktorá dneska je spomalená na veľmi nízku rýchlosť, a teda tam hrozí naozaj tiež možno uzavretie časom, tej trasy. Na toto, aby sme dokázali opraviť tieto trasy, by sme potrebovali 20 miliónov eur. Čo dneska mesto nemá, nemá ich ani Dopravný podnik."

R. ILIEV:

"Je lepšie udržiavať náhradnú dopravu formou teda, trolejbusov asi nie, ale autobusov? Ako sa pustiť do samotnej obnovy?"

K. AUGUSTINIČ:

"Nie. Pretože samozrejme by bolo lepšie to obnoviť a teda získať financie možno z nejakých európskych zdrojov na to, alebo teda nájsť v meste rezervy na to, aby sa tie trasy opravili, pretože nie je nič lepšie ako električková, alebo respektíve ešte trolejbusová, ale tie autobusy predsa len znečisťujú ovzdušie, čiže nie je to úplne ten ideálny stav. Ale jednoducho dnes sme v takej situácii, že nevieme nahradiť túto trasu a možno mesto rokuje s investorom, ktorý by možno časom mal opravovať Hlavnú stanicu, ktorý by participoval na tom."

R. ILIEV:

"Hej, ktorý sa do toho dá. Tak lebo bez vstupu súkromného investora je nepredstaviteľná realizácia ďalších veľkých projektov nielen v Starom ale v celom meste. Je doprava pálčivým problémom číslo jeden v meste, myslíte?"

K. AUGUSTINIČ:

"Áno. Myslím si, že áno, že je jeden z najväčších problémov, pretože doprava ako taká, je to verejná doprava, to znamená Dopravný podnik, ktorý je dnes veľmi zadlžený, a teda nemá na to, aby možno obnovoval svoj vozový park, aby prinášal ďalšie služby pre ľudí. A preto ľudia volia možno radšej tú individuálnu dopravu a teda vozia sa po Bratislave autami a zase na druhej strane, v tej individuálnej doprave, keď si pozrieme stav ciest, aké sú v Bratislave, tak toto je absolútne katastrofálne a preto sme sa snažili v tomto rozpočte alokovať nejaké peniaze. Spomeniem také najviac rozbité trasy, to je Račianska, Vajnorská."

R. ILIEV:

"Tých ciest a úsekov je viac. Posledná otázka, ktorá súvisí práve s tou komplikovanou dopravou, je vytvárajúca sa nová koncepcia z dielne magistrátu, ktorá hovorí o spoplatnení druhého auta, o treťom ani nehovoriac. Je to dobrý krok? Správny krok pre tých ľudí?"

K. AUGUSTINIČ:

"To súvisí skôr teda so statickou dopravou a teda s parkovaním. Dnes sú oblasti, kde je tá situácia kritická, nielen Staré Mesto, ale začína to byť práve..."

R. ILIEV:

"Petržalka a všetky veľké mestské časti."

K. AUGUSTINIČ:

"Petržalka a tak ďalej, čiže hľadajú sa možnosti. Zatiaľ toto nie je koncepcia, ktorá... lebo si myslím, že zatiaľ to nie je koncepcia, ktorá by bola odsúhlasená a hľadajú sa možnosti..."

R. ILIEV:

"To sa až v marci má dostať na stôl."

K. AUGUSTINIČ:

"Áno, čiže..."

R. ILIEV:

"Ako zahlasujete, viete dnes?"

K. AUGUSTINIČ:

"Zatiaľ vám to neviem povedať, pretože ešte budeme mať v rámci klubu nejaké stretnutia, chceme k tomu zaujať nejaké jednotné stanovisko."

R. ILIEV:

"Budeme o tom informovať určite našich divákov, je to téma, ktorá trápi Bratislavčanov niekoľko rokov, téma statického parkovania. Až by sa jeden nahneval, keď sa na to opýtate ľudí v uliciach. Ďakujem pre túto chvíľu, želám všetko dobré, pozdravujeme dcérku, dovidenia."

K. AUGUSTINIČ:

"Ďakujem veľmi pekne."

R. ILIEV:

"Dnes sme vám predstavili ďalšiu poslankyňu mestského parlamentu, konkrétne predsedníčku klubu SaS, Katarínu AUGUSTINIČ. Poďme ďalej,"

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

20. Ulicami pôjdu gorily

(26.01.2012; Plus jeden deň; s. 3; ig)

Podobizne ľudoopov sú hitom maškarnej sezóny

Aj keď sú fašiangy v plnom prúde a vstupenky na maškarné baly vypredané, so svojou obľúbenou maskou sa môžete predviesť aj tak. Nazajtra je totiž v hlavnom meste odobrené ľudové zhromaždenie. Masky goríl sú nanajvýš vítané.

Nejde o vtip. Starostka bratislavskej mestskej časti Staré Mesto Tatiana Rosová dostala pred niekoľkými dňami oznámenie o zhromaždení. Má ísť o skupinu občanov, ktorí zajtra plánujú vyjadriť svoj postoj k obsahu spisu Gorila a odpor voči korupcii. Od jednej z organizátoriek Lucie Gallovej sme sa dozvedeli, že na protestnom pochode budú uprednostnení tí, ktorí prídu v maske gorily. Nemusíte sa teda báť, ak sa vám už neušla vstupenka na maškarný ples. Táto akcia nie je limitovaná a údajne je postarané aj o kultúrny program. "Pozvali sme aj niekoľko hudobných skupín, dúfame, že prídu," prezradila Gallová s tým, že s účasťou sa hlásili aj niektorí poslanci Národnej rady. "Nejde o akciu s politickým pozadím, takže sme s ich vystúpením nesúhlasili," dodala.

Zásoby sa míňajú

Zdá sa, že maska gorily je tento rok hitom nielen maškarnej plesovej sezóny. Potvrdili nám to viaceré požičovne a predajne kostýmov, ktoré zaznamenali v tomto období zvýšený záujem o prevleky primátov. "Dosť sa predávajú. Viaceré požičovne u nás nakupujú stále nové a nové kostýmy rôznych druhov opíc. Ich cena sa pohybuje od 20 do 80 eur," povedala nám predavačka kostýmov v centre hlavného mesta.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

21. Kto má väčšie sídlo?

(26.01.2012; Plus jeden deň; s. 8; pk)

Finančníci Patrik Tkáč verzus Ivan Jakabovič

BRATISLAVA - Kým jeden z finančníkov skupiny J&T Patrik Tkáč (39) má už o luxusné bývanie v hlavnom meste dávno postarané, Ivan Jakabovič (39) svoju haciendu v Bratislave ešte len buduje. Exkluzívne fotografie z nej sme vám priniesli tento týždeň. Rozhodli sme sa, že obe sídla pre vás porovnáme.

Rodinné sídlo Tkáčovcov v lukratívnej oblasti na Kramároch bolo skolaudované už v roku 2001. Len pozemok mal vtedy hodnotu okolo 3,3 milióna eur. Za vyše dvojmetrovým kamenným múrom sa skrýva vila, ktorá pripomína skôr zámoček. Nechýba množstvo zelene, garáž či domček pre bezpečnostnú službu. Vychytávkami sú umelá lezecká stena či vínna pivnica. "Parcela má 3 216 štvorcových metrov," povedal hovorca bratislavského Nového Mesta Marek Tettinger. Zastavaných je pritom takmer dvetisíc štvorcových metrov. Rozľahlá vila má tri nadzemné podlažia. Či má aj podzemné, nám hovorca nevedel povedať. Fotografie však naznačujú, že staviteľ si túto šancu rozhodne nedal ujsť.

Jakabovičov je neporovnateľný

Ivan Jakabovič sa s megahniezdočkom až tak neponáhľal. Podkrovný byt v centre Bratislavy jemu, priateľke Rii a ich spoločnej dcérke Laryah (3), zdá sa, doteraz stačil. Hoci stavebné povolenie na kopci v Devíne v lokalite Staré záhrady dostala spoločnosť, kde je šéfom predstavenstva, už v roku 2006, až teraz začala stavba naberať reálne kontúry.

"Stavby na pozemkoch budú mať zastavanú plochu približne 2 500 štvorcových metrov," tvrdí Eduard Maťašovský zo stavebného úradu v Devíne. Je teda až o 500 štvorcových metrov väčšia než partnerova rezidencia na Kramároch. Celková plocha pozemkov sa nedá ani len porovnať. Kým Jakabovičov má neuveriteľných 20-tisíc štvorcových metrov, Tkáč má k dispozícií 3 216 štvorcových metrov.

Bývalí spolužiaci sa netaja svojou náklonnosťou k vrtuľníkom, je preto zaujímavé, že ani v jednom projekte nebol naplánovaný heliport. Ak by ho však chceli, na pozemkoch majú dostatok priestoru.

A čo cena?

Podľa bratislavského realitného makléra môže mať Jakabovičovo sídlo po dokončení hodnotu vyše 10 miliónov eur. Vilu jeho spoločníka odhadol na 7 až 8 miliónov eur. Samozrejme, obe bez vnútorného zariadenia. "Je to skutočne veľmi orientačný odhad. Závisí od použitých materiálov, samozrejme, tiež nie je vidieť, čo je pod úrovňou zeme," dodal maklér.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

22. Staré Mesto zvýhodnilo aj psov s čipom

(25.01.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; pol)

Napriek tomu, že viaceré mestské časti v závere minulého roka viac či menej zvyšovali sadzby dane za psa, v Starom Meste nielenže daň nezvyšovali, ale v niektorých prípadoch aj znížili. Týka sa to psov , ktorí sú registrovaní a majú tetovanie alebo čip.

"Základnú sadzbu za držania psa sme nezvyšovali. Rozšírili sme však možnosti, ako môže majiteľ registrovaného psa získať zľavu na dani," povedala starostka Starého Mesta Táňa Rosová (SDKÚ-DS). Staromešťania, ktorý majú psa v byte , zaplatia ročnú daň 40 eur, polovičnú sadzbu 20 eur zaplatia majitelia tých psov, ktorí majú základný výcvik poslušnosti, ale od nového roka aj majitelia psa s mikročipom alebo tetovaním a majitelia sterilizovaného alebo kastrovaného psa.

Zvýhodnení sú aj majitelia psov z útulku - prvý rok sú od dane úplne oslobodení a v ďalších rokoch majú nárok na polovičnú sadzbu. Staré Mesto oslobodzuje od dane za psa osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Vlani vybralo Staré Mesto na dani za psa 47 241,98 eur, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavuje nárast o 11,4 percenta. Vlani bolo v mestskej časti registrovaných 2246 psov a oproti roku 2010 sa ich počet zvýšil o 16,5 percenta.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

23. Reduta dostala od Starého Mesta kolaudáciu

(25.01.2012; www.orangeportal.sk; 12.55, s. -; TASR)

Bratislava (TASR) - Stavebný úrad mestskej časti Bratislava-Staré Mesto vydal v utorok 24. januára právoplatné kolaudačné rozhodnutie na budovu Reduty, kde sídli Slovenská filharmónia. TASR o tom informoval hovorca mestskej časti Tomáš Halán.

Počas dvojročnej opravy došlo podľa starostky Starého Mesta Táni Rosovej v okolí budovy na verejných priestranstvách k viacerým neželaným javom. "Ľudí najmä trápi stav dlažby, ktorá bola pod náporom veľkých áut na viacerých miestach zničená. Kolaudačné rozhodnutie má preto podmienky, ktoré musí filharmónia do mesiaca splniť," vysvetlila Rosová.

Staromestský stavebný úrad stanovil tri podmienky odstránenia nedostatkov. "Stavebník musí vyrovnať stožiar lampy verejného osvetlenia pred hlavným vstupom do budovy, preložiť dlažbu z kamenných kociek na rohu Reduty a odstrániť kovové konštrukcie na budove zo strany Palackého ulice nad hlavným vstupom a na balkóne," uviedol Halán.

Vlastník budovy je povinný nedostatky odstrániť v lehote do 30 dní od právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. O ich odstránení je povinný bezodkladne písomne informovať staromestský stavebný úrad.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

24. O voľby cez poštu je teraz veľký záujem

(25.01.2012; Turčianske noviny; č. 3, s. 2; Dírerová Miroslava)

Voliť poštou v marci bude z našich troch turčianskych miest viac ako sto voličov.

Voliť zo zahraničia možno na Slovensku od roku 2004. Do piatku 20. januára, dokedy sa žiadosti zbierali, mali v našich troch mestách m žiadosti. Tento rok sa záujem o voľby zo zahraničia zvýšil.

Voliť chcú aj vojaci z Afganistanu

Za hranicami žije 91 Martinčanov, ktorým na politickej situácii záleží. Počas parlamentných volieb v roku 2010 ich bolo 77. Najviac žiadostí -21 - prišlo z Českej republiky. Druhou najčastejšie sa vyskytujúcou krajinou je Afganistan, odkiaľ chce voliť 11 Martinčanov. Pravdepodobne ide o vojakov slúžiacich na mierových misiách. Viac žiadostí prišlo aj z Anglicka a Holandska. Voličov však máme aj v Egypte, Nórsku, Kórei, Izraeli, USA či na Cypre.

Hovorca radnice Jozef Petráš uviedol, že dve zo žiadostí radnica akceptovať nebude, keďže voliči neudali na seba adresu pobytu v zahraničí.

Väčší záujem evidujú aj vo Vrútkach. Poštou im prišlo 14 obálok. Pečiatka na nich je aj z Chorvátska, Poľska či Afganistanu.

V Turčianskych Tepliciach evidovali do našej uzávierky šesť žiadostí. Každý z voličov ju poslal z inej krajiny - Anglicka, Írska, zo Švajčiarska, Nemecka, Talianska a Českej republiky.

Musel hľadať informácia

Za Turčanov žijúcich v cudzine hovorí Pavol Bubeník z Martina. Teraz je v Anglicku. "Záleží mi krajine, aj keď viem, že sa tam nič nezmení a gorilky budú pribúdať," napísal nám. Poštou volí už druhýkrát, prijal by však jednoduchší spôsob vybavovania. "Mestá by mali mať na žiadosti jeden mail a najmä informácie na svojich stránkach zreteľnejšie označené. Zháňať ich cez telefón alebo google, odrádza ľudí od volieb," neodpustil si kritiku.

Voliť budú poštou

Žiadosť na príslušný obecný úrad v obci, v ktorej má žiadateľ trvalý pobyt, bolo možné podať do 20. januára. Do 4. februára úrad žiadateľovi pošle v obálke hlasovacie lístky všetkých politických strán i s poučením, ako má hlasovať. Slováci, ktorí už nemajú trvalý pobyt na našom území, žiadosť posielali na úrad do Bratislavy-Petržalky.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

25. Hospodárenie BVS bolo lepšie, ako sa plánovalo

(25.01.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; brn)

Bratislavská vodárenská spoločnosť , a.s., v hospodárskom roku 2011 prekročila svoj plánovaný hospodársky výsledok, ktorý bol 480-tisíc eur o viac ako 100 percent.

Pozitívny hospodársky výsledok je predovšetkým zásluha nového manažmentu BVS, ktorý nastúpil do riadiacich funkcií v druhej polovici roku 2011 a ktorý počas tohto obdobia zrealizoval viacero úsporných opatrení.

Ako povedal generálny riaditeľ BVS Radoslav Jakab: "Celkový efekt týchto opatrení sa naplno prejaví v roku 2012, v ktorom príde k úsporách na prevádzkových nákladoch vo výške presahujúcej dva milióny eur."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

26. Mestský bál zaplatia sponzori a lístky

(25.01.2012; www.bratislavskenoviny.sk; s. -; Števčík Radoslav)

Jedenásty Bratislavský bál napokon predsa len bude. A to aj napriek tomu, že do poslednej chvíle nebolo isté, či sa jeho tradícia tento rok nepreruší. Prečo tomu tak bolo, na to sme sa spýtali riaditeľa Bratislavského kultúrneho a informačného strediska Vladimíra GREŽA.

- To sa musíte, prosím, spýtať vyhlasovateľa a hlavného organizátora Bratislavského bálu, ktorým je Hlavné mesto Bratislava, konkrétne marketingové oddelenie. Nakoľko o uskutočnení Bratislavského bálu rozhoduje každoročne práve Hlavné mesto Bratislava.

Primátor deklaroval, že na bál nedá z mestských peňazí ani cent. Ako je teda Bratislavský bál finančne zabezpečený?

- Finančné náklady na bál hradia partneri Bratislavského bálu, ako aj výnos z predaja vstupeniek.

Na čo všetko sa môžu návštevníci bálu tešiť ?

- Hostia Bratislavského bálu sa môžu ako každý rok tešiť predovšetkým na kvalitný a bohatý hudobný program v dvoch sálach. Bál už tradične otvoríme slávnostným predtancovaním a Tancom novicov - čo je tradícia uvedenia mladých tanečníkov z TŠ Jagermajster do spoločnosti. Ďalej vystúpia známi umelci zo Slovenska a Čiech. Hosťom bálovej noci bude legenda a hviezda československej scény Marie Rottrová. Okrem toho do tanca zahrá Big Band Gustava Broma pod vedením Vlada Valoviča, ale aj Starmania s nestarnúcimi a svetovými hitmi, no a o kúsok retro atmosféry sa postará Bratislava Hot Serenaders s Milanom Lasicom. Aj tohtoročný bál bude spojený s odovzdávaním Ceny Júliusa Satinského - Bratislavská čučoriedka. Deviaty ročník tohto ocenenia opäť odmení ľudskosť, profesionalitu a snahu urobiť pre hlavné mesto niečo užitočné a výnimočné. Ďalšou jedinečnou tradíciou je Polnočné prekvapenie , ktoré ako každý rok nedovolí hosťom na bálovú noc len tak zabudnúť. Návštevníkov každoročne potešia aj Polnočné noviny, v ktorých sa okrem zaujímavostí o prípravách bálu, informáciách o programe a účinkujúcich, objavujú aj čerstvé fotografie z aktuálne prebiehajúceho bálu.

Pôjdu lístky na Bratislavský bál aj do voľného predaja? Koľko budú stáť?

- Áno, samozrejme. Predpredaj vstupeniek sme začali 16. januára 2012 v pokladnici Mestského divadla P. O. Hviezdoslava, kde je možné zakúpiť si vstupenky v pracovných dňoch v čase od 10.00 do 18.00, a to až do 17. februára. Vstupenky predávame vo dvoch cenových kategóriách - do Veľkej divadelnej sály za 210 € a do Divadelného klubu za 170 €.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

27. Nízkonákladovka z Nórska pokorila rekord

(26.01.2012; Hospodárske noviny; s. 12; Sladkovská Ivana)

Aerolinky. Norwegian Air zadali výrobcom najväčšiu zákazku v Európe - 222 lietadiel, a chcú lietať do Ameriky.

Bratislava - Presne 21 miliárd dolárov. Toľko bude stáť 222 lietadiel, ktoré si objednala aerolinka Norwegian Air Shuttle. Je to doteraz najväčšia objednávka na lietadlá v Európe a z rekordnej zákazky sa môžu tešiť výrobcovia Airbusu aj Boeingu. Odvážna nórska spoločnosť má v pláne už v roku 2013 expandovať v oblasti diaľkových letov, čo z nej urobí vôbec prvú nízko-nákladovú aerolinku, ktorá prevádzkuje zaoceánske cesty. Od marca navyše rozbehne pravidelné linky aj z bratislavského letiska.

Z malého hráča veľký

Vedenie spoločnosti sa z výhodného nákupu teší. "Toto je pre nás historický okamih," povedal generálny riaditeľ a zakladateľ Björn Kjos. "Zaistili sme si obnovu flotily na najbližšie roky a s dohodami sme veľmi spokojní," dodal. Objednané lietadlá začnú schádzať z výrobných liniek v roku 2016 a budú nahrádzať staré stroje. "Norwegian síce nepatrí k najväčším aerolíniám, no v poslednom čase naozaj veľmi expanduje, a tomu zodpovedá tiež zákazka na veľké množstvo nových lietadiel," vysvetlil analytik Cyrrus Ondrej Moravanský.

Norwegian Air si objednala 100 Airbusov a 122 Boeingov, pričom 22 z nich je typu Boeing Dreamliner. Tieto stroje sú schopné lietať na veľké vzdialenosti, čo súvisí s plánmi spoločnosti lietať do New Yorku a Bangkoku už budúci rok.

Nový Ryanair?

Doteraz boli jednotkou na škandinávskom trhu aerolinky Scandinavian Airlines (SAS), tie však už dlhšie bojujú s konkurenciou v podobe nízkonákladoviek a život im komplikujú aj neustále sa zvyšujúce náklady. "Samozrejme, že jednotlivé aerolinky si navzájom konkurujú a je pravda, že SAS sa v poslednom čase veľmi nedarí. Takéto objednávky sú vždy na niekoľko rokov dopredu, takže je to skôr sprievodný jav toho, že spoločnosti Norwegian sa darí," myslí si analytik.

Od marca 2012 bude táto nízkonákladovka lietať aj na Slovensko. Bratislavu spojí s Oslom a Kodaňou.

***

Text k obr.:

Šéf Norwegianu Bjorn Kjos je s firmou nanajvýš spokojný.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

28. Letisku ubudli cestujúci, rastie náklad

(26.01.2012; Pravda; č. 21, s. 12; -)

Bratislavskému letisku počas roka 2011 klesol počet vybavených cestujúcich o takmer päť percent. Na príletoch a odletoch prešlo rukami letiskového personálu 1,585 milióna ľudí a najviac z nich cestovalo klasicky v letnom mesiaci júl. Potvrdil sa aj fakt, že Slováci začínajú v lete viac cestovať do tureckej Antalye ako do egyptskej Hurghady.

"Napriek tomu Egypt zostáva naďalej v top trojke destinácií. Predajom určite zahýbala aj medializácia konfliktov, ktoré v Egypte minulý rok nastali. Je to však celkom prirodzený vývoj," hodnotí obchodný riaditeľ bratislavského letiska Tomáš Kika. Kým do Egypta sa minulý rok vybralo vyše 60-ti-síc ľudí, do Turecka to bolo až 126-tisíc dovolenkárov. Trojicu najnavštevovanejších destinácií uzatvára bulharský Burgas.

Pravidelnej doprave tradične kraľuje Londýn, kam sa minulý rok vybralo 320-tisíc Slovákov. Tento rok by to mohlo byť ešte viac, keďže sa blíži letná olympiáda v Londýne. "Každá veľká udalosť vyvoláva záujem verejnosti. Je otázne, ako na zvýšený dopyt budú reflektovať dopravcovia. Tým, že je Londýn blízko, je to dobrý dôvod vycestovať tam. Predpokladám, že väčšina z nich pocestuje s nízkonákladovým prepravcom, aby si znížili náklady s podujatím," uvažuje Kika.

Historický úspech podľa manažmentu letiska zaznamenala na rozdiel od osobnej nákladná preprava, ktorá medziročne narástla o 16 percent - v decembri až o 41 percent. Za celý rok prepravilo letisko v hlavnom meste 20 530 ton nákladu. Preprava pošty sa však prepadla o 30 percent.

"Slováci začínajú v lete viac cestovať do tureckej Antalye ako do egyptskej Hurghady."

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

29. VEDENIE BRATISLAVSKÉHO LETISKA HODNOTÍ ROK 2011 POZITÍVNE

(25.01.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Rádiožurnál; 12.00; por. 6/11; JEDINÁK Juraj)

A. ŠÍPOŠOVÁ, moderátorka:

"Vedenie bratislavského letiska hodnotí rok 2011 pozitívne. Hoci klesol počet cestujúcich takmer o 5 percent, pre manažment je dôležitejšie, že napriek tomu narástli výnosy na takmer 20 miliónov eur. Prioritou na tento rok zostáva dokončenie druhej časti nového terminálu, na ktorý ale bude potrebovať úver. Viac povie Juraj JEDINÁK."

J. JEDINÁK, redaktor:

"V minulom roku sa letisku podarilo znížiť prevádzkové náklady o 5 percent a zvýšiť výnosy z leteckej činnosti o 8 percent a to aj napriek spomínanému poklesu počtu cestujúcich, vysvetľuje výkonný riaditeľ letiska Maroš JANČULA."

Maroš JANČULA:

"Prijali sme úsporné opatrenia, ktoré viedli k tomu, že sme mohli usporiť určité množstvo tých finančných prostriedkov, ktoré boli použité na ďalší rozvoj letiska, naďalej nám rástol príjem z prevádzkových činnosti, ktorý tiež prispel k tomu, že letisko dosiahlo výsledok, ktorý vyzeral oveľa priaznivejšie ako v roku 2012."

J. JEDINÁK:

"Letisko tiež hovorí o historickom úspechu nákladnej dopravy. Cargo prepravilo približne o 16 percent tovarov viac. Obchodný riaditeľ Tomáš KIKA."

Tomáš KIKA:

"Prepravili sme toľko Carga, koľko by sa dalo prestrieť do zhruba jedného milióna 200-tisíc kufrov, ktoré nosíte na dovolenky, keď cestujete."

J. JEDINÁK:

"Letisko však musí doriešiť aj niektoré investície a problémy, predovšetkým dostavbu nového terminálu. To však nebude jednoduché. Akcionár, ktorým je ministerstvo dopravy, na to nemá peniaze. Štátny tajomník rezortu Ján HUDACKÝ."

Ján HUDACKÝ:

"Je to už samozrejme záležitosť samotného letiska pri komunikovaní s bankami, aby si zabezpečilo dostatok zdrojov na to, aby mohli vlastne uhradiť všetky náklady na dobudovanie terminálu."

J. JEDINÁK:

"Letisko je tak odkázané na úver, ktorý by mal dosiahnuť hodnotu asi 40 miliónov eur. Pre to, aby získalo úver, však musí založiť samotný terminál. Maroš JANČULA sa neobáva, že oň prídu."

M. JANČULA:

"Letisko je organizáciou, ktorá zabezpečuje prepravu cestujúcich, letisko je organizáciou, ktorá je vlastne nad štátom, takže predpokladám, že akcionári vyvinú dostatočné úsilie na to, aby terminál ako časť letiska zostala v rukách štátu."

J. JEDINÁK:

"Terminál by mal letisku slúžiť už v lete a mal by naplniť plány o počte prepravených cestujúcich v roku 2012 na úrovni 1,6 milióna. Reakcie a hodnotenia ďalších strán vám prinesieme neskôr."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

30. BRATISLAVSKÉ LETISKO ZALOŽÍ TERMINÁL

(25.01.2012; Televízna stanica STV 1; Správy STV; 19.00; por. 16/26; ZGALINOVIČ Marek)

Moderátor:

"Bratislavské letisko chce založiť svoj nový termín. Potrebuje dokončiť jeho druhú časť a zárukou za 40 miliónový úver by mala byť práve dostavaná hala. Splácania sa letisko neobáva, vlani mu stúpol prevádzkový zisk o 20 percent, hoci cestujúcich na pravidelných linkách ubudlo."

Marek ZGALINOVIČ, redaktor:

"Letisko ťaží najmä z nárastu prepravy tovaru. Pasažieri naopak oproti roku 2010 zaostali. Služby letiska využilo 1 585 000 cestujúcich. Pokles počtu pasažierov na bratislavskom letisku spôsobila najmä vnútroštátna preprava. Tá sa medzi ročne prepadla o 20 percent. Prepad čiastočne kompenzujú nepravidelné lety počas letnej sezóny. V kurze bolo vlani najmä Turecko."

Juraj MITKA, prevádzkový riaditeľ Letiska M. R. Štefánika:

"My vybavujeme povedzme v rušných mesiacoch jún, júl, august, september okolo 250- tisíc cestujúcich."

M. ZGALINOVIČ:

"Práve návaly počas letnej sezóny spôsobili, že starý terminál kapacitne nestačil. Nateraz je v prevádzke prvá časť novej haly. Na stavenisku druhej časti vládne pracovný ruch. Letisku však dochádzajú peniaze, jedná preto o úvere."

Maroš JANČULA, výkonný riaditeľ Letiska M. R. Štefánika:

"Pochopiteľne je nutné založiť tento úver nejakými nehnuteľnosťami a tou nehnuteľnosťou ten terminál je."

M. ZGALINOVIČ:

"Ak by letisko ďalej strácalo pasažierov a nezvládalo platiť splátky, mohlo by o terminál prísť, upozorňuje exminister."

Ľubomír VÁŽNY, poslanec NR SR:

"Je viac ako pravdepodobné, že nebudú zvládať pri takomto trende splácať ten úver, ktorý mienia zobrať a samozrejme bude to musieť v konečnom dôsledku možno riešiť štát."

M. ZGALINOVIČ:

"Ministerstvo dopravy sa toho neobáva."

Ján HUDACKÝ, št. tajomník Min. dopravy, výstavby a reg. rozvoja SR:

"Ak sú projektované vlastne tie výsledky do budúcna, myslím si, že je predpoklad na to, aby letisko mohlo zvládnuť tieto finančné záväzky."

M. ZGALINOVIČ:

"Druhá časť nového terminálu by mala byť hotová v júli, na začiatku tohtoročnej letnej sezóny. Marek ZGALINOVIČ, Slovenská televízia."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

31. Bratislavské letisko vlani vybavilo o 5 percent menej cestujúcich

(25.01.2012; www.sme.sk; Ekonomika, 11:00, s. -; sita)

BRATISLAVA. Bratislavské letisko vybavilo v minulom roku 1,58 mil. cestujúcich, čo je medziročne o 5 % alebo o 80,6 tis. pasažierov menej.

Pravidelná preprava vlani zaznamenala pokles o 9 % na 1,12 mil. pasažierov, nepravidelná charterová preprava s 457,7 tis. cestujúcimi vzrástla o 7 %.

Mesiacmi s najväčším počtom vypravených ľudí boli júl s 251 tis. a august s takmer 246 tis. osobami. Vyplýva to z údajov, ktoré v stredu na stretnutí s médiami poskytlo Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s.

Spoločnosť Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. je zapísaná v Obchodnom registri SR od mája 2004, disponuje základným imaním vo výške 292,428 mil. eur.

História letiska siaha do roku 1946. Spoločnosť je v úplnom vlastníctve štátu, keď Fond národného majetku spravuje 50,30 % akcií a ministerstvo dopravy 49,70 % akcií.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

32. FIGEĽ: Doprava už má iný imidž ako predtým

(25.01.2012; www.webnoviny.sk; Rozhovory, s. -; SITA)

Peniaze ušetrené doteraz v tendroch na výstavbu úsekov diaľnice D1 majú hodnotu približne plánovaného diaľničného úseku s tunelom Višňové, tvrdí v rozhovore pre Webnoviny.sk Ján Figeľ (KDH).

Čo považujete za najdôležitejšie v roku 2011?

Pred viac než rokom vznikol vďaka zmene kompetenčného zákona rezort, ktorý sa dá nazvať megarezortom - tri ministerstvá v jednom. Je rozsiahly aj z hľadiska rozsahu kompetencií i váhy rozpočtu a verím, že aj z celkového pôsobenia a vplyvu na ekonomiku, sociálny vývoj a regionálny rozvoj. Dominantnou zostáva doprava, pretože reprezentuje aj výstavbu s verejnými investíciami do infraštruktúry, ktorá je predpokladom pre rozvoj regiónov, ekonomiku a sociálne dopady. Keby sme neboli zmenili prístupy k najväčším balíkom projektov PPP na kontinente, Slovensko by bolo naozaj na gréckej ceste. Najväčší balík PPP číslo jedna by nebol dodnes realizovaný, okrem predbežných prác, ktoré boli viac imidžové a politické - na ukážku, že na celom Slovensku sa hýbu stroje. Plánovaný úsek na diaľnici D1 Turany - Hubová dodnes nemá povolenie od Európskej komisie, a to podmieňovalo financovanie celej koncesie.

A to bol tiež jeden z dôvodov, prečo ste zastavili prvý balík PPP, aby sa jednotlivé úseky diaľnice medzi Martinom a Prešovom mohli začať samostatne stavať.

Roztvorenie balíka a prístup stavať úsek po úseku je výhodnejší cenovo aj z hľadiska objektívneho procesu. Ostatné úseky sú v realizácii alebo v súťaži a o tomto prebiehajú intenzívne rokovania. V januári tu bol rokovať komisár Janez Potočnik aj na túto tému. Verím, že aj úsek Turany - Hubová, ktorý je z hľadiska ekológie najcitlivejší, pôjde do realizácie.

Kedy by mohlo byť známe stanovisko Európskej komisie k navrhovaným opatreniam, ktoré majú znížiť dopady stavby tohto úseku diaľnice na životné prostredie?

Našim zámerom je začať verejné obstarávanie na stavbu úseku Turany - Hubová v lete tohto roku. To, čo sa podarilo ušetriť a ďalšie faktory, ktoré už aj verejnosť pozná, potvrdzovali, že tri písmenká PPP znamenali skôr predraženosť, protiústavnosť a podvodné konanie. Potvrdzuje to aj vyšetrovanie zo strany polície. Nebolo to zodpovedné a udržateľné pre verejné investície. V tom sa výrazne odlišujeme od opozície pri téme ďalšej budúcej výstavby. Úspora na štyroch vysúťažených a realizovaných úsekoch D1 má hodnotu tunela Višňové. Je to bonus za striedmosť, že budeme môcť prikročiť k výstavbe najťažšieho a dlho odkladaného úseku. Javí sa mi, že tie najťažšie úseky boli obchádzané a nechávané na potom, pričom už na konci 90-tych rokov bol tunel Višňové pripravovaný skrz prieskumnú štôlňu. Slovensko potrebuje zodpovednú výstavbu. Za jeden a pol roka sa nám podarilo rozbehnúť novú výstavbu 56 kilometrov diaľnic. Za také isté obdobie po nástupe Ficovej vlády to bolo 19 kilometrov, a to len v polovičnom profile, teda v prepočte len deväť kilometrov v plnom profile. To na margo dynamiky, ale aj ceny, ktorá súvisí napríklad s otázkou, či dokážeme čerpať európsku podporu.

Môže byť diaľničný úsek Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala so 7,5-kilometrovým tunelom Višňové postavený do roku 2017, ak práce začnú v roku 2012?

Za podmienky, že budúca exekutíva bude postupne, seriózne prijímať jednotlivé rozhodnutia, rok 2017 je reálnym termínom na sprejazdnenie aj takejto najnáročnejšej stavby. Netlačili sme na termíny pre volebné záujmy, ale z hľadiska reálnej pripravenosti, majetkovej, zmluvnej a stavebnej, pre konkrétne úseky. Spojenie dvoch úsekov do jedného je tu kvôli zefektívneniu nákladov, pretože výrub na strane tunela môže byť využívaný ako násypy na povrchu. Súťaž po menších úsekoch dáva výhodnejšie výsledky, umožňuje obstarávať a realizovať stavby pre viaceré firmy a tento princíp sa osvedčil. Pri tuneli je výnimka pre využitie technológie a hmoty.

V tomto prípade asi nemožno očakávať výrazné zníženie ceny oproti odhadovaným nákladom okolo 900 mil. eur?

Možno, ale zrejme nie tak radikálne ako pri bežných povrchových úsekoch. Tunel je najnáročnejším stavebným dielom, bude dlhý a z hľadiska bezpečnosti musí spĺňať moderné opatrenia 21. storočia. Som presvedčený, že aj tu budú úspory. Záujem o účasť v súťaži je výrazný. Tam, kde je férová a intenzívna konkurencia, získava zákazník, a tým je celé Slovensko.

Nakoľko veľké je riziko, že úsek Turany - Hubová sa nebude stavať a vypadne z programu výstavby diaľnic?

Úsek sa stavať bude. Otázka iba znie, v akom časovom horizonte sa dohodneme na všetkých opatreniach, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska eliminácie dopadov stavby na životné prostredie a kompenzačných opatrení. Pripravený variant je kombináciou tunelov a povrchových úsekov. Je to náročné samo osebe a zároveň celkovo výhodnejšie ekonomicky a dopravne pre riešenie transportu smerom na Oravu a do Poľska oproti druhému riešeniu cez tunel Korbeľka.

Je to alternatívny návrh ochranárov. Pripúšťate zmeny v trase tejto diaľnice?

Výstavba bola dlho posudzovaná a pripravovaná, má stavebné povolenie. Zmeny, o ktorých diskutujeme, majú skôr charakter rozsahu a nákladov kompenzačných opatrení. Trasovanie má vplyv aj na predchádzajúci a následný úsek. Nie sme v bode nula. To, aké majú jednotlivé úseky ekonomický a finančný dopad na Slovensko, sú tiež veľmi dôležité aspekty výstavby diaľničnej siete. Každé stavebné dielo, aj menšie, má vplyv na ekológiu, ale má slúžiť predovšetkým človeku, aby chránilo a udržiavalo aj prírodu. Navyše tunel Korbeľka by ani zďaleka nepresunul väčšinu dopravy z preťažených ciest na diaľnicu, dopravne ide o oveľa horšie riešenie.

Motoristov zaujíma, kedy budú môcť súvisle jazdiť po diaľnici medzi Bratislavou a Košicami. Bude rok 2017 reálny, keď už rôzne termíny dokončenia diaľnice boli odkladané?

Ak budúca vláda zachová ambiciózny a zároveň realistický prístup, ktorý sme zvolili, a bude realizovať program schválený na najbližšie roky, považujem to za dosiahnuteľný horizont. Zároveň je veľmi dôležité, aby doprava aj od roku 2014 zostala jednou z kľúčových priorít budúceho finančného rámca Európskej únie a Slovenskej republiky. Pracujeme na tom už teraz, pretože sa začínajú definovať pravidlá pre programové obdobie 2014 až 2020. Verím, že podpora modernizácie ciest a infraštruktúry zostane jednou z priorít. Nielen D1, ale celá dopravná sieť je veľmi dôležitá. Napríklad plánovaná diaľnica D3 cez Kysuce na Poľsko alebo obchvat hlavného mesta na D4. Aj rýchlostné cesty, ktoré ideme stavať, sú dôležité pre modernizáciu Slovenska, bezpečnejšiu, rýchlejšiu dopravu a zároveň kombináciu s inými typmi dopravy. Cesty nemôžu byť preťažené, preplnené, zanedbané a železnice nevyužité a zadlžené. Stále viac je témou vyváženosť rôznych druhov dopravy a ich integrácia.

Najviac peňazí ide dlhodobo na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest. Hlavné cesty, aspoň tak sa označujú, boli zväčša v pozadí. Zostanú peniaze aj na ich obnovu?

Nikdy neboli tak v popredí ako v roku 2011, verím, že budú aj v ďalšom roku. V uplynulom roku sme obnovili 103 kilometrov ciest prvej triedy vďaka využitiu európskych a slovenských financií. Je to rekord v porovnaní s rokmi predtým. Podpísané sú už niektoré dohody o obnove ciest a eliminácií bezpečnostných rizík v celkovom rozsahu 570 kilometrov. Toto považujem za veľmi dobrú správu pre motoristov aj pre cestovný ruch. Kvalitné "jednotky" sú základ ekonomiky a regionálneho rozvoja. Z 3 300 kilometrov týchto ciest je zhruba tisíc kilometrov v nevyhovujúcom stave. Je to deficit z uplynulých desaťročí, keď sa do "jednotiek" neinvestovalo, keď sa len doslova plátali. A to dnes znamená výrazné náklady. Šetríme aj pri tejto forme investícií, keď vysúťažené ceny sú oproti odhadovaným nákladom na úrovni 50 až 55 percent. Ideme opravovať 45 mostov na "jednotkách", ktoré si takúto investíciu zaslúžia. Je možná pri realokácií financií aj preto, lebo naši predchodcovia sa rozhodli najpripravenejšie projekty na R1 nerobiť cez eurofondy, ale PPP formu. Slovensku hrozilo nevyčerpanie eurofondov. Realitou sú dnes veľmi vysoké náklady na úrovni 125 mil. eur za PR1BINU a ich valorizácia na 30 rokov. To je účet za PPP projekt minulej vlády. Na výstavbu a rekonštrukciu dôležitých úsekov "jednotiek" sme presunuli 200 miliónov eur. Napríklad obchvat Čadce, Galanty, prieťah cez Prešov, most cez Váh pri Trenčíne, pomalý pruh pre nákladné vozidlá pri Dolnom Kubíne. Nedávno sme otvárali prvú etapu, pôjde za ňou aj druhá, cesty z Popradu do Kežmarku. Taká intenzita prác na "jednotkách" tu nebola desaťročia.

Diaľničné tendre priniesli výrazné zníženie cenových ponúk. Neobávate sa, že nebudú zodpovedať cenám po dokončení stavieb?

Precíznosť a vážnosť zmlúv, ktoré Národná diaľničná spoločnosť podpisuje, je základným rámcom pre vymožiteľnosť cien a kvality. Víťazné firmy nie sú neznáme garážové firmy. Zvolená metóda obstarávania cez žltý FIDIC hovorí o tom, že zhotoviteľ projektuje a zároveň realizuje stavebnú časť. Preto hľadá alternatívy a optimalizuje aj stránku nákladov, aby bol schopný garantovať konečnú cenu. Zmeny sa môžu týkať iba nepredvídateľných nákladov, ako archeologické nálezy, vojnová munícia či nepreskúmané geologické súvislosti alebo klimatické zmeny. Nepripúšťam, že niečo sa podpíše a niečo celkom iné je očakávané na konci. Toto bola prax minulých rokov, odmietam ju z princípu. Zmluvy oproti minulosti používajú takzvané míľniky, ktoré sú kontrolované pred, počas a po výstavbe aj Bruselom. Táto metóda je veľmi náročná, ale toho sa nebojíme. Transparentnosť prináša Slovensku úspory aj rozvoj. Keby sme išli formou PPP, podľa Ficovej vlády, tak Slovensko sa naozaj dostane do neudržateľnej situácie. Tri balíky PPP boli podpísané na úrovni v súčte 600 až 700 miliónov eur ročnej platby na 30 rokov. Takýto nárok na štátny rozpočet by zastavil akúkoľvek ďalšiu výstavbu. A potom čo? A predsa potrebujeme stavať aj inde než len na D1! Samotné firmy považovali takýto prístup za nesprávny z hľadiska kontinuity a budúcich potrieb Slovenska. Odmietam reči o bakelitových diaľniciach, lebo sú urážkou slovenských firiem, ktoré stavať vedia a ručia za diela.

Železničné spoločnosti pokračujú v ozdravných zmenách, ktoré prinášajú viaceré nepopulárne opatrenia. Odišlo z nich viac ako tritisíc pracovníkov, zvýšilo sa cestovné vo vlakoch. Boli tieto opatrenia nevyhnutné?

Môj predchodca mal niektoré zámery v pláne, ale nerealizoval ich. Vyjadril sa, že minister mieni, premiér mení. Oni nemali odvahu ozdravovať, pretože je to citlivé. Radšej naliali do Carga 5 miliárd korún pôžičky než by ho postavili na zdravé nohy, lebo bola kríza. Toto je populizmus na účet niekoho potom. Ceny lístkov sa sedem rokov nemenili, aj keď ceny energie išli hore o 30 až 70 percent, podľa toho, či hovoríme o elektrike alebo nafte. Vytvorili sme systém, ktorý zlacnel železničnú dopravnú dráhu na Slovensku o dve tretiny, pričom zazmluvnil osobného dopravcu na desať rokov. Dal mu istotu, že štát bude objednávať služby, ale aj platiť za ne. Vyrovnávame dlhy počas roka 2012, lebo schválený štátny rozpočet potvrdzuje moje uistenia akcionára voči železniciam. V minulosti štát sľuboval, že zaplatí za objednané služby a železnice sa tvárili, že kvalitne a v plnom rozsahu napĺňajú svoje záväzky. Tieto nožnice sa otvárali natoľko, že kumulatívny dlh troch železničných firiem sa blížil k 1 miliarde eur. Na ulici sa mohlo ocitnúť 30-tisíc zamestnancov, nie iba niekoľko tisíc. Optimalizácia zamestnanosti bola logickou súčasťou ozdravného procesu. Manažmenty vo všetkých troch firmách sú štíhlejšie. Zhruba tretinu zníženia zamestnanosti reprezentujú administratívno-technickí pracovníci. Tieto firmy sú v stave dospieť k vyváženému nestratovému hospodáreniu v rokoch 2012 a 2013. Po dlhých rokoch je to veľmi dôležitá perspektíva a môže znamenať ďalšiu novú udržateľnú modernizáciu a rozvoj. Cargo v októbri dosiahlo po rokoch pozitívnu prevádzkovú bilanciu. Na železniciach po dvanástich rokoch stúpa počet cestujúcich. Železnice SR revitalizujú svoje pomery tak, že majú perspektívu vyváženého hospodárenia. Revitalizácia je nevyhnutná, lebo sa ocitáme na stále otvorenejšom trhu. Na Slovensko prichádza na železnice prvýkrát súkromný osobný dopravca RegioJet. Na železniciach sa už gazduje efektívnejšie, úspornejšie, udržateľne, ale aj modernejšie. Obraz železníc 21. storočia spoluvytvárajú nové vlaky, je ich spolu jedenásť a prídu ďalšie. Do roku 2013 ich bude 32 nových súprav. Nedávno som podpísal zámer pokračovať v obnove o ďalšie vlaky. A prichádzajú aj nové rušne. Bude zmodernizovaných okolo 80 kilometrov tratí, chceme začať výstavbu intermodálnych terminálov, ktoré prepoja v niektorých dôležitých dopravných uzloch cesty a železnice.

Plánovali ste zabezpečiť vstup strategického investora do Carga do leta 2012. Bude možné dosiahnuť tento zámer po voľbách?

Hľadanie partnera na sobáš pre Cargo je logickou súčasťou ozdravenia. Áno, pozastavil sa ten proces. Budúci minister vyberie poradcu alebo nebude pokračovať v tomto procese. Následne sa môžu rozbehnúť postupné kroky definovania podmienok a výberu takéhoto partnera. Je dobre, že záujem o Cargo začal stúpať, je z východu aj zo západu. Cargo potrebuje nielen existovať a udržať svoju základnú schopnosť, ktorá bola predtým ohrozená platobnou neschopnosťou alebo bankrotom. Strategické partnerstvo neznamená výpredaj. Železnice patria k nosným systémom dopravy a ekonomiky. Centrálna poloha Slovenska v rámci Európy môže byť potvrdená takýmto vzťahom. Je to však výzva viac pre rok 2012, aby Slovensko zvážilo všetky súvislosti. Moje presvedčenie je, že treba v tomto procese rozumne pokračovať.

Čo očakávate od hlavných zmien v mýtnom systéme? Čo to prinesie štátu a dopravcom?

Všetky kroky, ktoré sme robili doteraz a budeme robiť naďalej, smerujú k tomu, aby sa mýtny systém na Slovensku vyvažoval aj v prospech štátu a užívateľov. Predtým bol výrazne výhodným pre prevádzkovateľa, tak ako ho nastavila bývalá vláda. Bol sprevádzaný množstvom sporov a problémov, ktoré prežívali na svojej koži aj dopravcovia. Dnes sú už minulosťou extrémne vysoké pokuty, ktoré boli až likvidačné pre malých dopravcov.

Nezačali zníženie pokút zneužívať?

Dúfam, že nie. Dopravcov sme vopred informovali, že výšku pokuty znížime na výrazne nižšiu úroveň s tým, že ak by mal byť systém zneužívaný, tak sa dajú pokuty upraviť aj opačne. Nikdy som nevnímal pokuty ako nástroj likvidačný, ale skôr motivačný. Je lepšie konať podľa zákona než obchádzať zákon, lepšie byť poctivým než špekulovať. Umiestnenie značiek so zákazom vjazdu kamiónov nad 12 ton na cestách druhej a tretej triedy je ochranou slabších ciest a sídiel, kde žijú ľudia, ale zvýši to aj výber mýta na spoplatnených úsekoch. Dosiahli sme významnú a pre štát výhodnú úpravu dohody Národnej diaľničnej spoločnosti a firmy SkyToll o vybudovaní a prevádzke mýtneho systému. V nasledujúcich jedenástich rokoch štát ušetrí vyše 70 miliónov eur nákladov na prevádzku mýtneho systému a odloží splátky 80 mil. eur na stavebné náklady systému do ďalšieho obdobia. Považujem to za veľmi dôležité v čase, keď máme veľmi deficitné štátne rozpočty. Zostáva nám doriešiť pri Európskom súdnom dvore základný súdny spor, ktorý sa týka mýtneho tendra.

Nakoľko je reálna hrozba, že Európska komisia podá žalobu proti Slovensku kvôli priebehu mýtneho tendra?

Európska komisia začala prvostupňové konanie a na druhom stupni sa rozhodne podľa postoja Európskeho súdneho dvora, ktorý dostal podnet z Najvyššieho súdu SR na zaujatie stanoviska. Našim záujmom je seriózne a dôsledne obhajovať Slovensko, aby nebolo opakovane postihnuté za konanie predchádzajúcej vlády, ktoré už znamenalo dopady. Snažíme sa ich postupne eliminovať. Slovensko potrebuje spravodlivý, moderný a vyvážený mýtny systém, ktorý je technologicky perspektívny, ale musia byť takými aj prevádzkové parametre, ktoré nastavovali naši predchodcovia.

Čo chcete ešte stihnúť do marcových predčasných parlamentných volieb?

Na ministerstve dopravy nemáme prechodné obdobie ani po tom, čo vláda v októbri stratila v parlamente dôveru pri hlasovaní o eurovale. Pripravujeme dôležité súťaže napríklad na výstavbu úsekov diaľnice D1 s tunelom Višňové a D3 Svrčinovec - Skalité pri hranici s Poľskom. Rozpracujeme aj projekty na rýchlostné cesty a niektoré z nich dáme do obstarávania. Ide napríklad o úseky R2 obchvat Bánoviec nad Bebravou a Žiaru nad Hronom, dva úseky od Zvolena smerom na Lučenec, jeden úsek R3 na Orave či severný obchvat Prešova na R4. Pokračuje výstavby úseku R4 z Košíc k hranici s Maďarskom. Chceme zakončiť súťaže na východný úsek D1 pri Levoči s tunelom Šibenik, ako aj ružomberský úsek D1 Hubová - Ivachnová. Dobré by bolo uzavrieť dlhé obdobie sporov aj pri železničnom tendri na modernizáciu trate Zlatovce - Trenčianska Teplá, pretože súťaž začala pred dvoma rokmi. Chceme pokročiť v príprave výstavby intermodálnych terminálov, jeden je už vysúťažený a ďalšie majú byť vyhlásené. Na začatie súťaže čakajú aj integrované dopravné systémy v Košiciach a Bratislave. Čerpanie eurofondov v doprave, ktoré bolo v júni 2010 na úrovni 11 percent, sme zvýšili na 24 percent. Zazmluvnenie projektov sa zdvojnásobilo na 52 percent. Nová dynamika v tomto znamená šancu konsolidovať verejné financie, modernizovať Slovensko, dať ľuďom prácu a zabezpečiť udržateľný hospodársky rast. Ešte pred voľbami príde na Slovensko prvý súkromný osobný dopravca na železnice, čím sa zvýši konkurencia, kvalita a intenzita dopravy v okolí hlavného mesta.

Neľutujete, že ste prijali funkciu ministra dopravy a vrátili by ste sa na tento post, keby ste mali možnosť? Alebo už máte iné ambície?

Neľutujem. Bol som presvedčený, že tento rezort aj vďaka spojeniu s inými kompetenciami môže byť výraznejší, úspešnejší a vplyvnejší. Štátny rozpočet pred definitívnym rokovaním vlády bol na politickej úrovni schválený na ministerstve dopravy šéfmi politických strán. Potvrdzuje to dopravu ako politickú prioritu súčasnej a verím, že aj budúcej vlády. Dostal som za úlohu koordinovať našu politiku súdržnosti, ktorá je rozhodujúcou aj z hľadiska budúceho sedemročného rámca Európskej únie. Doprava má už iný imidž, než predtým, keď bola zadlžená, rozbitá a kolabujúca. Pozitívne trendy treba ešte ďalej zintenzívniť a posilniť. Kto bude ministrom, o tom rozhodnú voliči. Ministrovanie som chápal ako službu, čo je zmysel politiky. Ak je to vnímané ako služba, tak je to zároveň náročné, ale aj povzbudzujúce. Všetci sme tu v službe životu, dôstojnosti človeka. Doprava sa mi stala súčasťou môjho vlastného života. Na jar 2010 sme program KDH nazvali Cesta pre Slovensko a mne tie cesty po voľbách doslova zostali na starosti.

Kde je cesta, tam je život, tam sú vzťahy, tam je komunikácia a rozvoj. To vedeli už starí Rimania, platí to aj dnes. Vzhľad, charakter, kvalita a bezpečnosť našich ciest je vlastne o našich životoch, kultúre, perspektíve.

Texty k obr.:

Biely tím kresťanských demokratov odštartoval 19. januára volebnú kampaň. Predseda strany Ján Figeľ s bielou bundou, čiapkou a šálom symbolicky odhalil stranícky bilbord so sloganom "Silnejšie Slovensko - začína to prácou".

Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ (vpravo) sa so zástupcami Národnej diaľničnej spoločnosti zúčastnil na obhliadke štôlne Alžbeta - staveniska budúceho tunela Višňové (úsek D1 Višňové - Dubná Skala).

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

33. Skanska sa ohradila proti tvrdeniam Fica

(24.01.2012; www.openiazoch.sk; s. -; SITA)

Spoločnosť Skanska považuje za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia predsedu Smeru-SD Roberta Fica týkajúce sa jej účasti pri výstavbe diaľničného tunela Sitina v Bratislave a cestného prepojenia Oravy s Kysucami.

Stavebná spoločnosť Skanska sa ohradzuje proti podľa nej nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam predsedu Smeru-SD Roberta Fica v spojitosti s jej účasťou pri výstavbe tunela Sitina na diaľnici D2 v Bratislave a cestného prepojenia Oravy s Kysucami. V oboch spomínaných prípadoch bola Skanska jedným z minoritných členov stavebného združenia. Dohodám o urovnaní sporov pri výstavbe Sitiny a cesty z Novej Bystrice do Oravskej Lesnej podľa spoločnosti predchádzali štandardné zmluvné postupy vedené lídrom stavebného konzorcia, od objednávky, uznania prác, fakturácie až po odovzdanie diela. Skanska dôrazne odmieta i vykonštruované tvrdenia Fica o jej rôznych prepojeniach, napríklad na hlavného poradcu ministra dopravy Mariána Kolníka.

"Veľmi rád pánovi Ficovi osobne vysvetlím celú situáciu, aby mal relevantné informácie a nedostal sa viac do podobnej situácie, v ktorej by vyznel ako šíriteľ nepravdivých a zavádzajúcich informácií," uviedol v utorok v stanovisku pre agentúru SITA generálny riaditeľ skupiny Skanska na Slovensku a v Čechách Dan Ťok. Zdôraznil, že podnikateľskou kultúrou spoločnosti Skanska nie je "chodenie a pýtanie".

Skanska je podľa Ťoka nielen lídrom medzi stavebnými spoločnosťami, ale je významným lídrom v presadzovaní transparentnosti a etického podnikania, a to nielen na papieri, ale i v reálnom pracovnom živote. "Nerozumiem rétorike pána Fica - a dúfam, že je to z len z jeho neznalosti skutočnej situácie a stavu, inak by sme jeho slová museli vnímať ako cielený atak na našu spoločnosť. Svojimi výrokmi nezakladajúcimi sa na pravde poškodzuje dobré meno našej spoločnosti, ktorá dlhodobo pôsobí na slovenskom stavebnom trhu, zamestnáva tu 1200 ľudí a platí tu dane," dodal Ťok.

V diskusnej relácii televízie TA3 V politike 22. januára Fico ako príklad predraženej výstavby diaľnic počas bývalej vlády Mikuláša Dzurindu uviedol tunel Sitina s viacerými dodatkami. Podľa jeho slov prišiel staviteľ v čase jeho vlády a chcel doplatiť 20 mil. eur, čo Ficova vláda odmietla, lebo práce boli podľa nej navyše a neobjednané. "Prišiel pán predseda Figeľ - 20 miliónov bez súdneho rozhodnutia okamžite vyplatil Skanskej," povedal Fico. Poukázal aj na cestu medzi Oravou a Kysucami, ktorá sa odovzdávala za Ficovej vlády. Po zmene vlád podľa Fica stavitelia prišli a pýtali 16 mil. eur. Slovenská správa ciest bez súdneho rozhodnutia doplatila 9,1 mil. eur. Podľa Fica je to typický obraz stavania diaľnic za Dzurindovej vlády, ktorý sa tiahne doteraz. Fico si myslí, že súčasná vláda neušetrí deklarovaných 700 miliónov eur na diaľniciach, lebo je to nereálne za dohodnuté ceny, alebo budú cesty tak nekvalitné, že po piatich rokoch ich bude treba modernizovať.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

34. Seniori tŕpnu, čo urobia poslanci

(26.01.2012; Pravda; č. 21, s. 4; reg)

Na najbližšiu schôdzu parlamentu, poslednú v tomto volebnom období, tentoraz s napätím čakajú aj seniori žijúcich v domovoch sociálnych služieb. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský ju zvolal na 31. januára a poslanci na nej budú opäť hlasovať o prezidentom vrátenej novele zákona o sociálnych službách. Jej kritici tvrdia, že je retroaktívna a pre seniorov bude znamenať, že za pobyt v domovoch budú platiť o desiatky eur viac.

Po novom by totiž mali prispievať sumou vo výške polovice nákladov na jedného klienta, čo by v mnohých zariadeniach bolo viac, ako je priemerný dôchodok.

Samosprávy, pod ktoré domovy sociálnych služieb väčšinou patria, zatiaľ vyčkávajú. V prípade, že poslanci zákon prijmú, razantné zdražovanie čaká klientov zariadení, ktoré spadajú pod Trnavský samosprávny kraj. Doteraz platili priemerne 198 eur mesačne, podľa nového zákona by to malo byť približne 356 eur, čo je o 158 eur viac. Vyše stopercentné zvýšenie sa dotkne klientov domovov sociálnych služieb v Bratislavskom samosprávnom kraji. Mesačné platby by tu stúpli z pôvodných 227 na 504 eur, čo predstavuje nárast o 277 eur.

K výraznejšiemu zvýšeniu dôjde zrejme aj v Prešovskom kraji, kde klienti platia v zariadeniach pre seniorov jedny z najnižších cien na Slovensku -190 eur. Po novom to bude 350 eur, teda zvýšenie o 160 eur.

V Nitrianskom kraji platia klienti priemerne 152 eur, podľa nového zákona by mali platiť o 102 eur viac. Nový cenový návrh by mali poslanci prerokovať v priebehu 1. štvrťroka. Ceny v Banskej Bystrici sa pohybujú na úrovni 215 eur, poplatok by stúpol o 90 eur.

Najmenej by narástli ceny v zariadeniach spadajúcich pod žilinskú župu. Zo súčasných 220 eur by vzrástli na 280 eur. V Trenčianskom samosprávnom kraji by ceny v niektorých zariadeniach nezvyšovali vôbec. "V našom kraji sme úhrady prispôsobili nákladom už v auguste 2011," uviedol hovorca Peter Toman. Ďalšie zvyšovanie neplánujú.

Zvyšovanie cien bez ohľadu na prijatie či neprijatie zákona avizuje Košický samosprávny kraj. Ak sa rozhodne, že klienti musia prispievať na náklady 50 percentami, bude to znamenať zvýšenie poplatkov o 90 eur mesačne. Teraz platia priemerne 216 eur. O zmene cien budú župní poslanci hlasovať v apríli.

Podľa samospráv je zvýšenie cien nevyhnutné, no stále len dočasné riešenie. "Nie je to zlý model. Naozaj by sa mala spoluzodpovednosť za starých ľudí preniesť aj na najbližšiu rodinu. Stávajú sa prípady, keď sa domovy dôchodcov zneužívajú a všetci na to doplácajú. Štát by však mal hľadať aj ďalšie možnosti čo s dôchodcami," myslí si hovorca mesta Trnava Pavol Tomašovič.

Nový zákon môže ohroziť aj ambulantné pobyty pre dospelých, teda najmä rôzne denné stacionáre. Tvrdí to Peter Hajnala, hovorca banskobystrickej župy. "V týchto zariadeniach je priemerná úhrada 35 až 40 eur na mesiac, ale výdavky sú 560 až 600 eur," varuje Peter Hajnala. Zvýšenie cien na 50 percent nákladov môže tieto zariadenia zlikvidovať. Existuje však aj iná cesta ako zvyšovanie poplatkov, tvrdí Anna Kancirová, riaditeľka Centra sociálnych služieb AVE v Dubnici nad Váhom. "Je načase zamyslieť sa aj nad tým, či by sa do legislatívy nezaviedol inštitút nízkoštandardných služieb. Tak, aby človek mal zabezpečené základné ľudské práva, základné životné potreby. Aby mal strechu nad hlavou a nebol hladný. A tiež základný hygienický štandard a základnú ošetrovateľskú starostlivosť. To, čo poskytujeme, je nad rámec verejných financií," naznačila.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

35. Vyššie dane za autá

(26.01.2012; Trend; č. 3, s. 42, 43; Medžová Andrea)

Daň z motorových vozidiel zvýšilo šesť samosprávnych krajov, zvyšné dva sa pridajú o rok. Daňové úrady očakávajú úhrady už na nové účty

Do konca januára si musia daňovníci splniť jednu z prvých daňových povinností. Ak používajú osobné, úžitkové a nákladné motorové vozidlá na podnikanie, potrebujú si za uplynulý rok správne vypočítať daňovú povinnosť, podať daňové priznanie a do 31. januára aj uhradiť daň.

Daňové priznania k dani z motorových vozidiel musia firmy podávať pravidelne každý rok. Tejto povinnosti sa nevyhnú, pokiaľ prostredníctvom nich dosahujú príjmy z podnikania či samostatnej zárobkovej činnosti.

Pri tomto druhu miestnej dane najčastejšie dochádza k zmenám, pretože v priebehu roka môžu kedykoľvek vozidlá zaradiť do podnikania alebo ich z neho vyradiť. Daňové úrady ako správcovia dane z motorových vozidiel, takzvanej cestnej dane, ale aj samotné samosprávne kraje, ktoré sú jej prijímateľmi, by tak bez každoročných daňových priznaní rýchlo stratili prehľad o najvýznamnejšom zdroji príjmov do krajských rozpočtov.

Priznania očakáva od januára tohto roku oficiálne už len osem daňových úradov, ktoré vykonávajú správu dane pre samosprávne kraje. Keď sa k nim však prirátajú ešte pobočky a kontaktné miesta, tak rozsah služieb daňových úradov sa zásadne nezmení.

Do cestnej dane za zdaňovacie obdobie roka 2011 nezasiahla ani legislatíva, ale ani zmena tlačív. Avšak po niekoľkých rokoch pristúpili vyššie územné celky (VÚC) k pomerne citeľnému zvyšovaniu sadzieb dane z motorových vozidiel.

Zvyšovali šiesti

Náklady podnikateľov na cestnú daň zvýšilo s platnosťou od minulého roka až šesť žúp. Najviac to pocítia dopravcovia. Tí podľa vyjadrenia Pavla Jančoviča zo združenia Česmad nemajú marže také veľké, aby to na druhej strane nemuseli kompenzovať rastom cien za poskytované služby a tovary, v krajnom prípade aj ukončením podnikania.

Dôvod zvyšovania dane? Župy, ktoré tak urobili, argumentujú nutnosťou vyrovnať sa cenovej úrovni ostatných krajov. Podľa očakávaní aj jedným dychom dodávajú, že nutne potrebujú vyriešiť nedostatok peňazí v rozpočte na opravu ciest druhej a tretej triedy najmä po minuloročných povodniach či získať zdroje na dotáciu autobusových spojov a škôl.

Len pri najpoužívanejších osobných vozidlách (od 1 500 do 2 000 cm3) stúpla daň v Banskobystrickom, Bratislavskom, Košickom, Nitrianskom, Trnavskom a Žilinskom kraji v priemere o desať percent. Najväčšie zdraženie pocítia firmy v Bratislavskom kraji, a to až o pätnásť percent.

K zvyšovaniu minuloročných sadzieb (platných na rok 2011) sa nepridali len Trenčiansky a Prešovský VÚC. Avšak už aj tieto kraje prehodnotili svoje rozhodnutia a vlani v decembri schválili ich krajskí poslanci vyššie sadzby dane platné na rok 2012 v priemere o deväť percent. Nepridá sa k nim napríklad Bratislavský kraj, ktorý chce stabilizovať sadzby na najbližšie dva roky.

Na druhej strane, kraje prichádzajú s náplasťou v podobe lacnejších sadzieb za používanie ekologickejších kamiónov v cestnej premávke. Tá však podľa dopravcov nie je motivujúca. Rozdiely medzi krajmi sú nepatrné, ani nie jedno percento, a finančne nezaujímavé. Vymyká sa len ponuka Banskobystrického kraja - tá až o dvadsať percent daňovo zvýhodňuje ekologickejšie kamióny.

Oznamujte do 30 dní

Kúpili ste do firmy nové auto alebo ste, naopak, nejaké vyradili z vozového parku? V takých prípadoch treba zmeny, pri ktorých dochádza k vzniku alebo zániku daňovej povinnosti, oznámiť daňovému úradu najneskôr do tridsať dní. "Zamestnávatelia sú z tejto povinnosti vylúčení," dodáva Peter Málach, účtovník a konateľ Málach Consulting. Stačí, ak podajú daňové priznanie.

Podľa zákona vzniká povinnosť prihlásiť sa k dani z motorového vozidla až nasledujúci deň po tom, ako bolo vozidlo zaradené do podnikania. Naopak, zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom sa prestalo používať. Aj v tejto oblasti nastanú od roku 2013 menšie zmeny. Firemné auto sa bude zdaňovať už hneď odo dňa použitia na podnikanie. Nie až nasledujúci deň, ako je to v súčasnosti.

Pomerná časť dane

Plnenie oznamovacej povinnosti je podstatné pri výpočte výslednej dane. Osobitne vtedy, ak sa vozidlo začalo používať na podnikanie počas kalendárneho roka. Vtedy firma neplatí celú ročnú daň, ale len pomernú časť z nej. Pomerná časť sa vypočítava na mesačnej báze. Z ročnej sadzby dane si musí podnikateľ vypočítať jednu dvanástinu dane a tú potom vynásobí počtom mesiacov, počas ktorých sa auto používalo na podnikateľské účely.

Aj zamestnávateľ musí vypočítavať pomernú časť, a to vtedy, ak zamestnanec použil vlastné auto na výkon svojej práce, hoci len jedenkrát v mesiaci. "Od roku 2013 sa bude pomerná časť dane počítať podľa počtu dní využívania vozidla v podnikaní, čo môže znamenať nižšie daňové zaťaženie pre podnikateľov," potvrdzuje asistent daňového poradcu Zoltán Szalay.

Preddavky

Zavedením preddavkového spôsobu platenia dane sa samosprávne kraje dostávajú k peniazom priebežne počas celého roka. Podnikateľ si musí totiž vypočítať - podľa predpokladanej výšky dane -, či musí platiť preddavky na daň z motorových vozidiel a ako často. Stačí, ak si počet áut vynásobí zodpovedajúcou ročnou sadzbou dane pre to-ktoré vozidlo.

Ak takto vypočítaná predpokladaná daň presiahne 8 292 eur, stávajú sa mesačnými platiteľmi preddavkov. Štvrťročné platby očakávajú daňové úrady od tých firiem, ktorých daň presiahne 660 eur, ale nie 8 292 eur. Podnikatelia, ktorí za svoje autá nemusia platiť cestnú daň vyššiu ako 660 eur alebo len začali podnikať, zaplatia daň raz ročne, najneskôr v januári.

Čo sa chystá

Zásadnejšie zmeny v dani z motorových vozidiel môžu podnikatelia očakávať až o rok. Od 1. decembra tohto roku totiž vstúpi do platnosti novela zákona o dani, miestnych daniach a poplatkoch, ktorá prináša zmeny aj v tejto dani za obdobie roka 2013.

Mení napríklad podmienky vzniku a zániku daňovej povinnosti, zdaňované bude iba vozidlo evidované v SR, pomerná daň sa už bude vypočítavať na dennej báze a rozširuje sa kategória takzvaných ekologických kamiónov, ktoré môžu získať zľavy na dani.

Ešte predtým, pravdepodobne po predčasných voľbách, sa možno bude musieť nová vláda zaoberať ďalšou novelou zákona o miestnych daniach. Jej autormi sú samosprávne kraje, ktoré volajú nielen po spravodlivejšom rozdelení príjmov z cestnej dane, ale aj po zavedení jej centrálneho výberu. Ak by sa zmenila legislatíva, viac peňazí by dostali župy s väčšou dĺžkou ciest a nie s väčším počtom evidovaných vozidiel.

----

Na čo si treba dať pozor

Platenie po novom

Podstatná zmena, ktorú podnikatelia pocítia už teraz v januári, je zmena spôsobu platenia cestnej dane. Tým, že došlo k reorganizácii daňovej správy a postupnej elektronizácii daňových služieb, treba v tomto roku venovať zvýšenú pozornosť nielen tomu, na ktorý daňový úrad podať priznanie, ale najmä, ako správne uhradiť daň.

V týchto dňoch by už mali mať všetci podnikatelia nové čísla účtov, ktoré im doporučenou zásielkou zasielalo Daňové riaditeľstvo SR. Lenže to nie je všetko. Daňovníci sa budú musieť naučiť správne zostaviť kompletné číslo účtu v Štátnej pokladnici, na ktoré už musia po prvýkrát zaplatiť daň po novom. Pred jedinečné desaťmiestne číslo účtu budú musieť zvoliť správne predčíslie účtu - podľa typu dane, ktorú vyberá konkrétny daňový úrad. A aby toho nebolo dosť, musia si presne aj "zložiť" variabilný symbol, aby bola platba pridelená k správnemu obdobiu.

V prípade, že účtovníčka firmy nesprávne "skonštruuje" podklady na platbu, nový systém by ju mal na to hneď upozorniť, pričom platba sa nezrealizuje. Môže sa tak ľahko stať, že sa podnikateľ nechtiac stane dlžníkom a správca dane mu vyrubí 15-percentný úrok z omeškania.

"Ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie k dani z motorových vozidiel v stanovenej lehote, správca dane mu môže uložiť pokutu od 33,19 až do 16 596,95 eura," upozorňuje hovorkyňa Finančného riaditeľstva SR Gabriela Dianová.

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

36. OBNOVA MOSTOV

(25.01.2012; Rozhlasová stanica Regina; Mozaika regiónu; 14.40; 10 min.; JANČIGOVÁ Ľudmila)

Janka BLEYOVÁ , moderátorka:

"V mnohých obciach na Slovensku si po dlhých rokoch vydýchnu. Po rekonštrukcii ciest prvej triedy pripravilo ministerstvo dopravy projekt obnovy mostov. A viac povie Ľudmila JANČIGOVÁ."

Ľ. JANČIGOVÁ, redaktorka:

"Po zrekonštruovaní historicky najväčšieho rozsahu ciest prvej triedy v lete pripravilo ministerstvo dopravy ďalší projekt. Ide o rekonštrukciu mostov. Počas obnovy by malo byť kompletne opravených 45 mostných objektov v zlom, až nevyhovujúcom stave. Projekt otvoril minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján FIGEĽ a generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest Pavel PAVLÁSEK na západnom Slovensku. Konkrétne na moste v Červeníku v hlohovskom okrese."

P. PAVLÁSEK:

"V Slovenskej republike na cestách prvých tried neprebiehala obnova, modernizácia, rekonštrukcia mostov taká komplexná, ktorá by riešila stav mostov, ktorý je na cestách prvých tried relatívne zlý. V takomto krátkom období, ako je rok 2011-2012, je celkový počet mostov viac ako 40. V jednom období sa v histórii Slovenska možno posledných 50 rokov takéto číslo, ani takáto aktivita na cestách prvých tried nekonala."

Ľ. JANČIGOVÁ:

"Obnova 45 mostov na celom Slovensku je súčasťou rozsiahleho programu obnovy ciest prvej triedy, v rámci ktorého bolo vlani kompletne obnovených vyše 100 kilometrov a v tomto roku to má byť až 570 kilometrov ciest. Napriek pozitívnym číslam nie všetky mosty prejdú rozsiahlou obnovou i keď by to potrebovali viaceré."

P. PAVLÁSEK:

"Celkový stav mostov a určovanie mostov, alebo poradia mostov na opravu, rekonštrukciu, prestavbu, modernizáciu, je veľmi veľký. Ako príklad by som uviedol napríklad v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji je zhruba 23 mostov, ktoré sú z hľadiska stavebno-technického stavu v triede 5, 6, niektoré 4 a to sú vážne v zlom stave, vo veľmi zlom stave a v havarijnom stave. To znamená, to sú vybrané mosty, že ani sa nedá povedať, ktorý, lebo ich je veľmi veľa. Mohol by som menovať napríklad most Kútniky, most Červeník a tak ďalej. Tie mosty sú už dávno pripravené, respektíve v takom stave, aby boli výrazne modernizované, rekonštruované, aby vydržali ďalších, povedzme 20, 30 rokov. Pretože 50 rokov sa mnohé mosty vážne neopravovali a degradovali."

Ľ. JANČIGOVÁ:

"V prvej etape obnovia mosty na celom Slovensku za vyše 7 miliónov eur. Investície do poškodených mostových telies na západnom Slovensku sa vyšplhajú približne do výšky 500-tisíc eur."

P. PAVLÁSEK:

"V prvej etape, ak by sme akciu nazvali tak, ako je nazvaná v rámci žiadosti o nenávratné finančné prostriedky, je to modernizácia a rekonštrukcia mostov. Obsahuje 16 mostov, ktoré sú už v stave realizácie, čiže sú podpísané zmluvy so zhotoviteľmi. Konkrétne tých 16 mostov je na celom území. Na západnom Slovensku sú to 2 mosty - jeden je v Kútnikoch, druhý v Červeníku, ale nechcem ich všetky menovať, lebo by to dlho trvalo. Tých 16 mostov bolo vysúťažených a vysúťažili sme ich podľa krajov. Spolu 16."

-----

J. BLEYOVÁ:

"A my pokračujeme v téme obnovy mostov na cestách prvej triedy. Povieme si aj o tom, ktorých miest sa dlhoočakávané zmeny v kvalite dopravy dotknú najviac. Pokračuje Ľudmila JANČIGOVÁ."

Ľ. JANČIGOVÁ, redaktorka:

"16 mostov v prvej etape a zvyšných 29 v druhej čaká Slovenskú správu ciest. Pokračuje generálny riaditeľ Pavel PAVLÁSEK."

P. PAVLÁSEK:

"Pripravujeme vypísanie súťaže na ďalších 29 mostov. Teraz to vyzeralo tak, že ich budeme dávať po etapách, ale vzhľadom na to, že sme urýchlili projektovú prípravu, tak je celkom možné, že súťaž bude vypísaná naraz na 29 mostov po jednotlivých krajoch. Predpokladám, že v najbližších dvoch týždňoch."

Ľ. JANČIGOVÁ:

"Na západnom Slovensku bude vidieť i počuť stavebný ruch najmä v okolí Nitry, Nových Zámkov, Levíc a Skalice. Nepočítame ale mosty, ktoré boli vybrané do prvej etapy v Kútnikoch a Červeníku."

P. PAVLÁSEK:

"Budeme súťažiť po krajoch, to znamená, že nie sú tam žiadne obmedzenia, ani sa nepredpokladá, že by vyhral jeden. Zo štatistiky alebo zo skúseností nám to vychádza, čiže je to bez obmedzenia a môžu sa uchádzať o mosty aj malé a stredné firmy. Nakoniec, pokiaľ zoberieme nejaký most, ktorého stavebné náklady, ak by sme pozreli niektoré z mostov, tak sú to rádove 100-tisícové náklady, ktoré nie sú pre malú, strednú firmu limitom a pre veľké firmy skôr očakávame naozaj, že sa tam budú zapájať aj malé a stredné firmy. Záleží to od toho, kto ponúkne lepšie podmienky, pretože súťažíme podľa predloženého projektu. Čiže máme spravenú projektovú dokumentáciu a na základe projektu tak idú do súťaže s cenou a tá cena je, myslím si, objektívne stanovená a tú stanovuje, alebo overuje komisia, ktorá je výberová komisia a na základe najlepšej ponuky, ak je to ponuka korektná, to znamená, ak neobsahuje také položky, ktoré sú zjavne podcenené, tak vtedy ich musí ten predkladateľ vysvetliť a ak ich nedokáže vysvetliť, samozrejme, musí byť zo súťaže vyradený. Čiže nechceme ísť do rizika, aby boli ceny stanovené neprimerane nízke."

Ľ. JANČIGOVÁ:

"Vo verejných súťažiach sa očakáva, že aktívni budú najmä malí podnikatelia."

P. PAVLÁSEK:

"Aj tým, že teraz z pôvodných 40 mostov sme sa dostali na číslo 45, vychádza to z toho, že sú alokované určité finančné prostriedky. Keďže ide o eurofondové stavby, tak 85% z tých finančných prostriedkov poskytuje Európska komisia alebo Európska únia a zvyšných 15% ide zo štátneho rozpočtu. To znamená, staviame v podstate za európske peniaze. Na základe súťaže, ktorá prebiehala a vysúťažili sme prvých 16 mostov, sme pripravili do ďalšej etapy, alebo do ďalších etáp o 5 mostov viac. Čiže z pôvodných 40 sme to zvýšili na 45 a je to na základe dobre pripravených projektov a na základe dobrých súťaží verejného obstarávania."

Ľ. JANČIGOVÁ:

"Priemerná dĺžka obnovy jedného mosta je podľa generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest Pavla PAVLÁSKA, určená na 16 mesiacov. Víťazné spoločnosti však deklarovali snahu väčšinu z mostov dokončiť do jedného roka. Pokiaľ pôjde všetko hladko. Opravovať sa budú mosty na základe každoročných prehliadok. Ďalej mosty poškodené podmytím a zosuvmi pôdy a mosty poškodené vplyvom ťažkej dopravy."

J. BLEYOVÁ:

"Informácie súvisiace s obnovou mostov na cestách prvej triedy nám s odborníkmi sprostredkovala Ľudmila JANČIGOVÁ."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

37. NOVINKY DŇA

(25.01.2012; Rozhlasová stanica Patria; Rádionoviny - Radiožurnal - po rusínsky; 18.00; 5 min.; ZELINKOVÁ Silvia)

S. ZELINKOVÁ, moderátorka:

"Košická a mukačevská gréckokatolícka eparchia plánujú spoluprácu pre projekty mladých v náboženskej oblasti. Eparchie budú spolupracovať v oblasti pastorácie mládeže, v charitatívnej pomoci a duchovných aktivitách. Jedným z cieľov je uľahčiť vzájomnú väzbu duchovných a veriacich cez hranicu. Vladyka Milan CHAUTUR už po biskupskom vysvätení vladyku Milana ŠÁŠIKA uvoľnil z košickej eparchie duchovných pre plnenie povinností na Ukrajine . Vladyka Milan ŠÁŠIK udelil medailu blahoslaveného Teodora ROMŽU vladykovi Milanovi CHAUTUROVI za všestranný prínos pre mukačevskú eparchiu.

Mesto Svidník už odpad vyváža na svoju skládku do Šemetkoviec. Slávnostné otvorenie bolo naplánované na dnes. Rozpočtový náklad na skládku je vo výške 775 893 eur. S realizáciou sa začalo v júli 2008, skončilo sa vlani v marci. Skládka funguje od 16. januára toho roka. Pre Noviny košického rádia Patria primátor Svidníka to uviedol Ján HOLODŇÁK. Rozhovor s ním natočila Štefánia LEVKANIČOVÁ. Ján HOLODŇÁK: "Strašná vec, ktorá nás roky trápila, nedarilo sa nám, to bola skládka tuhého odpadu, nakoľko skládka už bola vybudovaná, len boli tie majetkovo- právne určité nedorozumenia, lebo zhora prišlo rozhodnutie, kde sa nám potvrdilo, že môžeme skládku prevádzkovať, takže mesto Svidník už odpad vyváža na svoju skládku do Šemetkoviec a myslím si, že je to dobrá správa pre občanov mesta Svidník a regiónu, lebo táto skládka bude mať životnosť 15 - 20 rokov a poprípade ešte dlhšie obdobie."

Vo Veľkej sále košickej historickej radnice na Hlavnej ulici bude v nedeľu 29. januára benefičný koncert, na ktorom slávnostne rozdelia peniaze z predaja primátorského punču. Počas vianočných sviatkov sa predalo 1 890 litrov punču, vďaka čomu sa podarilo vyzbierať viac než 13 100 eur. Je to o 2 000 eur viac, ako sa vyzbieralo minulý rok. Peniaze z predaja budú rozdelené medzi organizácie pomáhajúce zdravotne hendikepovaným, ťažko chorým alebo seniorom.

Do novembra minulého roka sa do obce Osturňa dalo dostať len od Spišských Hanušoviec. Zmenilo sa to vďaka iniciatíve urbárskeho pozemkového spoločenstva v Osturni, ktoré i vďaka eurofondom opravilo protipožiarnu a účelovú cestu pre traktory a lesné stroje. Vznikli tak asfaltové cesty, ktorými ľahko prejde osobné auto. Cesta by štát stála okolo 760 000 eur a oprava 565 000 eur. Obchodní partneri, turisti a domáci sa tešia, lebo sa ľahko dostanú nielen do Ždiaru, ale aj do Poľska . Opravili aj cestu do poľskej obce Lapszanka, ktorá skrátila cestovanie do Nového Targu.

Celoživotná práca známeho etnografa Jána LAZORÍKA z Krivian neostane bez využitia. Jeho zbierky o kultúrnych tradíciách našich predkov budú slúžiť ako metodické materiály pre vedúcich folklórnych kolektívov. Desať zväzkov kníh bude pripravených pre prácu vedúcich folkloristov regiónu hornej Torysy. Jeho celoživotné dielo v desať dielnej publikácii financujú cez projekt ZMOS hornej Torysy v Lipanoch. V knihách je 40-ročná aktivita folklórnej skupiny z Krivian, ktorú LAZORÍK založil a dlho viedol. Zaujímavé sú aj dobové fotografie.

Popradský modelársky deň sa za prvé dva ročníky stal jedným z najväčších stretnutí modelárov s verejnosťou na Slovensku. Zúčastnilo sa ho 150 vystavovateľov - modelárov a výstavu navštívilo vyše 3 500 návštevníkov. Hlavným obsahom Popradského modelárskeho dňa 2012 budú ukážky unikátnych rádiom ovládaných modelov áut, tankov, lietadiel, lodí a ponoriek. K dispozícii bude aj modelová autodráha."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

38. OBČANIA SA VIAC POZERAJÚ NA PRSTY STAROSTOM

(24.01.2012; Televízna stanica STV 2; Regionálny denník; 17.30; por. 2/11; BUKOVSKÝ Tomáš, ĎURAČOVÁ Lucia)

Jana MAJESKÁ, moderátorka:

"Pod mnohými starostami sa trasie stolička. Kým v roku 2010 odvolávali šéfov obcí iba sporadicky, vlani sa s referendami doslova roztrhlo vrece. Politológovia tvrdia, je to pozitívny signál. Ľudia sa k tomu čo a ako robí príslušná samospráva nestavajú ľahostajne."

Tomáš BUKOVSKÝ, redaktor:

"Starostovia sú pod čoraz väčším drobnohľadom ľudí. Súvisí to s tým, že občania sa začali viac zaujímať o veci verejné."

Miroslav KUSÝ, politológ:

"Sám o sebe ten faktor občianskej aktivity a iniciatívy je veľmi pozitívny a treba ho privítať ako princíp."

T. BUKOVSKÝ:

"Občianska iniciatíva sa vo väčšine prípadov u nás končí referendom za odvolanie hlavného predstaviteľa obce."

Milan MUŠKA, podpredseda ZMOS-u:

"Otázkou je, že aké sú dôvody, či sú to skutočne dôvody vecné alebo praktické, pragmatické alebo sú to dôvody politické alebo osobné."

T. BUKOVSKÝ:

"Príklad z praxe. V obci Dojč pri Senici koncom minulého roka odvolávali starostku. Podľa poslancov zanedbávala pracovné povinnosti a porušovala zákony."

Katarína JANKOVIČOVÁ, starostka obce Dojč (telefonát):

"Vidím to skôr ako osobnú pomstu neúspešných kandidátov, ktorí sa dostali do poslaneckých kresiel obecného zastupiteľstva."

T. BUKOVSKÝ:

"Podobne je na tom starosta Ovčiarska v Žilinskom kraji. Ten bude 11. februára čeliť referendu za jeho odvolanie. ."

Štefan DEBNÁR, starosta Ovčiarska:

"Je to reakcia petičného výboru, teda skupiny bývalých poslancov na moje vyjadrenia, keď som prehlásil, že obec je v zlom stave, v neporiadku a treba najskôr dať do poriadku staré záležitosti."

T. BUKOVSKÝ:

"Realita ukazuje, že vo väčšine prípadov je referendum neúspešné."

M. MUŠKA:

"Je to dôkaz toho, že sa naozaj jednalo iba o nejaký osobný záujem malej skupinky ľudí, ale využili demokratický nástoj ktorý majú k dispozícii."

T. BUKOVSKÝ:

"Iným príkladom je Slovenská Nová Ves pri Trnave. Tam prišiel starosta o svoj post už po troch mesiacoch po nástupe do funkcie."

Ivan RONČÁK, Transparency International Slovensko (telefonát):

"Niekedy sa ukáže po krátkom čase, že zvolený kandidát nie je vhodný na výkon funkcie starostu, prejavuje sa to napríklad tým, že dochádza k nerešpektovaniu práv poslancov."

M. KUSÝ:

"Samozrejme, že sa to môže zneužiť táto občianska iniciatíva. Je to už na samotných občanoch, aby sa dokázali dohovoriť tak, aby to bolo v prospech veci."

T. BUKOVSKÝ:

"S odvolanými starostami sa vlani doslova roztrhlo vrece najmä v Trnavskom kraji. O kreslo tam prišli štyria."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

39. Steny popraskali pri výstavbe!

(26.01.2012; Nový Čas; s. 8; jt, vv)

Statik potvrdil obavy obyvateľov bytoviek na Fedinovej ulici

BRATISLAVA - Obyvatelia bytovky na Fedinovej ulici sa už dlhšie sťažujú na popraskané steny. Vinu kladú firme BSS s r. o., ktorá hneď za stenou ich domu stavia novú budovu. Jednej rodine z bytovky dal teraz za pravdu aj znalec z odboru stavebníctva. Podľa pani Viery sa v predbežnom znaleckom posudku konštatuje, že poruchy boli spôsobené pri betonáži priľahlej steny Polyfunkčného objektu.

Znalecký posudok si dalo vypracovať bytové družstvo Petržalka pred dvoma týždňami. Expert okrem iného dostal za úlohu v jednom z poškodených bytov na Fedinovej ulici popísať stav trhlín a vyjadriť sa, či sú nebezpečné. "Vlastníci bytu po príchode z práce zistili, že v ich byte vznikli nové trhliny a zväčšili sa niektoré pôvodné. Podľa ich vyjadrenia mali v uvedenom dni betónovať prvky Polyfunkčného domu," napísal podľa pani Viery znalec vo svojom posudku. Najviac bola poškodená kuchyňa, kde sa nachádzala trhlina dlhá až 3,5 metra. Znalec trhliny preskúmal a vypracoval predbežný znalecký posudok. "Poruchy boli spôsobené pri betonáži priľahlej steny Polyfunkčného objektu," napísal v závere posudku, ktorý má majiteľka bytu k dispozícii. Tvrdí, že panel treba čo najskôr opraviť. Poruchy plynového a vodovodného potrubia našťastie expert nezistil. "Rovnako ako všetci obyvatelia čakáme na vyjadrenie stavebného úradu a investora, ktorý by mal škody odstrániť," doplnila pani Viera.

So susedou súhlasia aj ďalší obyvatelia. "Budeme potrebovať posudok aj pre ostatné byty," hovorí Marek (35), ktorý sa tiež sťažuje na popraskané steny v dome. Stále čaká na vyjadrenie zhotoviteľa stavby, ako si predstavuje odstránenie škôd. "Je normálne, že si chceme ochrániť naše bývanie, veď vo väčšine prípadov je to naša celoživotná investícia," argumentuje Marek.

Do veci sa zaangažoval aj stavebný úrad. "Koná tak, ako mu to umožňuje zákon a pozastavil stavbu na tej strane, kde vznikli problémy," uviedla hovorkyňa Petržalky Mária Grebeňová-Laczová. Spoločnosť BSS tvrdí, že poškodenie steny v priľahlom bytovom dome bolo zistené len v jednom byte, čo konštatoval aj súdny znalec. Pripúšťa, že poškodenie mohlo vzniknúť aj stavebnými prácami. "Naša spoločnosť vykonala obhliadku v niektorých bytoch v začiatkoch výstavby, kde sme sa s majiteľmi bytov dohodli, že praskliny a trhliny v omietkach na stenách na ich požiadanie odstránime," povedal konateľ Jozef Mjartan. Vzniknuté škody chcú odstrániť hneď, ako budú vykonané obhliadky a vypracované súdnoznalecké posudky.

Text k obr.:

Obyvatelia paneláka na Fedinovej ulici čakajú na vyjadrenie investora, ktorý by podľa ich slov mal škody odstrániť.

Manželom Pavlovi a Viere začali v kuchyni praskať steny. Podľa znalca boli poruchy spôsobené pri betonáži priľahlej steny Polyfunkčného objektu.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

40. Multifunkčný komplex Centrál otvorí brány už v máji

(25.01.2012; www.aktualne.sk; Domov, 16.20, s. -; TASR)

Bratislava - Výstavba bratislavského multifunkčného projektu Centrál prebieha podľa plánu. Jeho administratívna časť sa otvorí v máji tohto roku. TASR o tom informovala Silvia Kušnírová z PR agentúry Dynamic Relations 2000.

"Nákupné centrum sa širokej verejnosti otvorí v priebehu októbra," doplnila. Developérom Centrálu v blízkosti Trnavského mýta je spoločnosť Immocap Group. Tá sa na mieste bývalých Kúpeľov Centrál rozhodla postaviť multifunkčný komplex so 4-podlažným nákupným centrom s rozlohou 36.000 m2 pre viac ako 140 obchodov. Jeho prenájom a správu zabezpečí nemecká spoločnosť ECE, ktorá prevádzkuje 137 shopping centier, prevažne v Európe.

"Nákupné centrum má developér obsadené na viac ako 80 percent," podotkla Kušnírová. Medzi nájomníkmi centra sa predstavia viaceré značky, ktoré doposiaľ na Slovensku nie sú etablované. Súčasťou projektu sú takisto kancelárske priestory štandardu A s celkovou prenajímateľnou plochou 19.000 m2.

Administratívna časť pozostáva z dvoch budov, pričom jedna z nich je dominantou celého komplexu. Vo viac ako 82 metrov vysokej budove bude sídliť mobilný operátor Orange Slovensko. Podľa Kušnírovej sú kancelárske priestory obsadené na 85 percent.

Jednou z hlavných častí Centrálu mala byť aj rezidenčná časť s bytmi. S jej realizáciou však zatiaľ Immocap Group vyčkáva. "Výstavba bytovej časti projektu je predbežne presunutá do ďalšej fázy výstavby, s ktorou developér začne v prípade priaznivého vývoja na trhu," vysvetlila Kušnírová.

V priebehu októbra 2012 plánuje developér otvoriť hotelovú časť, ktorú tvorí 4-hviezdičkový hotel s kapacitou 222 izieb. Prevádzkovať ho bude nemecká sieť Lindner Hotels & Resorts. Jeho súčasťou budú konferenčné miestnosti, ako aj tzv. skybar na 15. poschodí budovy.

Multifunkčnosť projektu dotvorí relaxačno-športové centrum na ploche 2000 m2, ktorého súčasťou bude aj 25 metrov dlhý verejný plavecký bazén. "Immocap Group tým nadväzuje na tradíciu bývalých Kúpeľov Centrál, pričom ďalším prvkom projektu bude zelený park pre verejnosť rozprestierajúci sa na ploche 6000 m2 na streche nákupného centra," dodala Kušnírová.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

41. V závere roka pribudli v Bratislave nové kancelárie

(25.01.2012; www.webnoviny.sk; Ekonomika, s. -; SITA)

Celkovo sa v roku 2011 uzatvorili na bratislavskom trhu kancelárií transakcie s výmerou takmer 99 tis. metrov štvorcových.

BRATISLAVA 25. januára (WEBNOVINY) - Ku koncu minulého roka dosiahla celková ponuka kancelárskych priestorov v Bratislave približne 1,446 mil. metrov štvorcových.

Ako vyplýva z informácií Bratislava Research Forum (BRF), ktoré tvoria realitné a poradenské spoločnosti Cushman & Wakefield, CBRE, Colliers International a Jones Lang LaSalle, v závere roka pribudlo 6,9 tis. metrov štvorcových nových kancelárskych plôch. Spoločnosť Vara Group totiž dokončila prvú fázu multifunkčného centra Trinity s administratívnou plochou 3 371 štvorcových metrov na Plynárenskej ulici v Bratislave. Firma Microstep zase v závere roka skolaudovala vlastnú budovu na Vajnorskej ulici, z ktorej 3,5 tis. metrov štvorcových ponúka na komerčný prenájom.

"Miera neobsadenosti sa z pôvodných 10,8 % v treťom kvartáli minulého roku zvýšila o 0,4 %. Mierny nárast je spôsobený najmä prírastkom nových kancelárskych budov, ktoré neboli pri kolaudácii plne prenajaté," konštatuje v správe BRF. Objem transakcií dosiahol vo štvrtom kvartáli uplynulého roku výmeru 32,2 tis. metrov štvorcových. Medziročne ide o pokles o takmer 40 %, no medzikvartálne stúpol o 52 %. Takmer polovicu transakcií tvorili renegociácie, nové nájomné zmluvy mali 51-percentný podiel. V závere roka dominovali na trhu transakcie spoločností z odvetvia IT v objeme 20 tis. metrov štvorcových a profesionálnych služieb s rozlohou 2 407 metrov štvorcových.

Celkovo sa v roku 2011 uzatvorili na bratislavskom trhu kancelárií transakcie s výmerou takmer 99 tis. metrov štvorcových, čo v medziročnom porovnaní znamená pokles o 35,5 %. Nové zmluvy predstavovali 61,2 % z celkového objemu a renegociácie tvorili 38,8 %. Trhu vlani dominoval IT segment, ktorý si celkovo prenajal kancelárske priestory o rozlohe približne 45 tis. metrov štvorcových.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

42. Hotely si polepšili, no Slovensko nespasili

(26.01.2012; Hospodárske noviny; s. 12; Vašuta Tomáš)

Počet prenocovaní stúpal, napriek tomu zaostávame.

Bratislava - Slovenské hotely doplácajú na to, že na turistických mapách sme takmer neviditeľní. Napriek tomu, že domácich aj zahraničných hostí prišlo viac ako po minulé roky, štatistiky Eurostatu nás v počte nocľahov zaraďujú na spodné miesta v Európe.

"Dlhodobým problémom je stále veľmi slabá propagácia Slovenska, nezáujem politikov o odvetvie cestovného ruchu a vysoké daňové zaťaženie," rozmýšľa o dôvodoch aktuálneho stavu Peter Hain, generálny manažér hotela Albrecht.

Vyššia rýchlosť

Prišlo k nám viac hostí, zhodujú sa hotelieri po celom Slovensku. Po pôstnych rokoch 2010 a 2011 sa cestovný ruch vlani opäť nadýchol. Dokazujú to aj aktuálne čísla Eurostatu, ktorý zaznamenal takmer šesťpercentný nárast nocľahov v našich hoteloch. Aj keď je údaj v porovnaní s okolitými krajinami priemerný, naši hotelieri nadšení nie sú.

"Ak aj do Bratislavy príde viac turistov či obchodných cestujúcich, dochádza tak k rozptylu, vzhľadom na čoraz väčší počet ubytovacích kapacít v rámci mesta," vysvetľuje paradox nárastu Hain. Problém nárastu počtu lôžok sa pritom týka celého Slovenska. "Za posledných päť rokov pribudlo 800 ubytovacích zariadení a počet lôžok sa oproti roku 2000 strojnásobil," vypočítava riaditeľka hotela Sandor Daniela Miháliková a poukazuje na druhú stranu mince. "Počet návštevníkov Slovenska len horko-ťažko dobieha počet návštevníkov spred krízových rokov," podotýka.

Susedia ďaleko vpredu

Kým návštevnosť stúpala, tržby zostávali na rovnakej úrovni. "Hostia v našom hoteli míňajú menej. Viac ich stojí doprava či skipas, a tým pádom ostane menej na míňanie v hoteli," prezrádza Tomáš Huber, riaditeľ hotela Átrium v Novom Smokovci.

Oproti minulosti sa na trhu objavili aj nové atrakcie, ktoré hotelierom nie vždy pomáhajú. "Trh ničia tzv. zľavové portály, ktoré síce ponúkajú klientom zľavy od 50 percent, no len málo z nich si detailne pozrie, čo všetko má v ponuke zahrnuté," upozorňuje Huber. Podľa jeho slov sú tieto ponuky často umelo nafúknuté, aby mali naoko vyššiu zľavu.

Konkurenčné tlaky silnejú, turistov však oveľa viac neprichádza. Pri pohľade na celkový počet prenocovaní je Slovensko so siedmimi miliónmi na najnižšom poschodí. "Jednoznačne chýba lepšia prezentácia Slovenska, aby turisti vedeli krajinu s niečím konkrétnym stotožniť," vysvetľuje Pavol Kašuba, konateľ poradensko-konzultačnej spoločnosti Atlific.

Odkázaní na domácich

Kým v zahraničí sa hotely spoliehajú najmä na cudzokrajných zákazníkov, u nás je situácia opačná. "Za posledné mesiace prevažnú väčšinu klientov tvoria Slováci," povedala pre HN Zuzana Trnovská, manažérka liptovského hotela Sojka.

Rovnaké slova počuť aj z Tatier. "Zo zahraničných návštevníkov sú našimi najčastejšími klientmi Poliaci, Česi a po rusky hovoriaci klienti," dodáva Katarína Šarafínová, marketingová riaditeľka spoločnosti Tatry mountain resorts, ktorá prevádzkuje vyše desiatky hotelov pod Tatrami.

***

Počet nocľahov v roku 2011 (v mil.)

Rakúsko - 81,8

Poľsko - 29,2.

Česko - 28,5

Maďarsko - 16,1

Slovensko - 7,0

Text k obr.:

Štokholm - Najväčšiemu výrobcovi bezdrôtových zariadení na svete, švédskej spoločnosti Ericsson, poklesol v štvrtom štvrťroku 2011 zisk o dve tretiny na 130,8 milióna eur. Na príčine je podľa výkonného šéfa Jansa Vestberga spomaľovanie globálnej ekonomiky. Ako však priznal, lepšie to nevyzerá ani pre nasledujúce kvartály.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

43. Z bezdomovca spisovateľ

(26.01.2012; Nový Čas; s. 11; ači, foto bum)

BRATISLAVA - Aj vďaka svojej knižnej prvotine sa chce odraziť od dna! Vysokoškolsky vzdelaný Bratislavčan Peter Sorát (37) skončil na ulici po tom, ako prepadol gamblerstvu. Prišiel o rodinu, strechu nad hlavou, státisíce korún i samého seba. Po desiatich rokoch žobrania a predávania pouličného časopisu mu však svitá na lepšie časy. V podchode ho objavil Daniel Hevier a aj vďaka nemu už 1. februára vyjde Petrova kniha Pouličný diviak.

Život Petra Soráta sa ešte pred pár rokmi nelíšil od životov iných. Vyštudoval vysokú školu a začal pracovať v nadnárodnej spoločnosti. Všetko sa však zmenilo, keď prepadol závislosti od rulety, s ktorou sa točil dlhých 5 rokov. "Postupne som do nej vrážal viac peňazí. Keď som vyhral 50-tisíc, málilo sa mi!" spomína Bratislavčan. Nepomohlo ani odhováranie rodiny. So ženou sa rozviedol, ocitol sa na ulici a v roku 2003 sa psychicky zrútil. "Prespával som v čakárni na hlavnej stanici, v lete na lavičkách. Žobraním som si zarobil na základné potreby. Stretol som ľudí s podobným osudom, ktorí mi pomohli," spomína.

Neskôr začal predávať pouličný časopis Nota Bene, jeho miestom sa stal podchod v Petržalke. Tam stretol Daniela Heviera. Známy slovenský spisovateľ mu pomohol s vydaním knižky Pouličný diviak, ktorá zaznamenáva Petrov príbeh a zážitky z drsného života na ulici.

"Peter je veľmi dobrým rozprávačom a pozorovateľom, dá sa od neho veľa naučiť," hovorí Hevier, ktorý sa stal aj garantom projektu. Knižka sa bude od 1. februára predávať na pultoch za 7 €. Príbeh Petra Soráta by však mohol mať šťastný koniec. S predávaním Nota Bene už onedlho končí, pre časopis bude písať a splní si tak sen byť reportérom.

***

Pouličný diviak

Kniha zachytáva autorovo rozprávanie zo života na ulici, jeho zážitky a spomienky. Peter Sorát odkrýva aj každodenné trápenie bezdomoveckého života. Jej vydanie podporili mnohí slovenskí spisovatelia aj inštitúcie. Je to prvý takýto projekt svojho druhu na Slovensku.

Texty k obr.:

Peter Sorát s neodmysliteľným Nota Bene a rukopisom svojej knihy.

Časopis si od pozitívne mysliaceho Petra kúpil aj Peter Vlkovič.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

44. Vyšlo nové číslo časopisu kod

(26.01.2012; Pravda; č. 21, s. 40; kul)

Januárové číslo mesačníka kod - konkrétneho divadla, ktorý je jediným divadelným časopisom svojho druhu na Slovensku, ponúkne napríklad rozhovor s hudobným skladateľom Petrom Zagarom o skladaní hudby do inscenácií, ale aj a o tom, ako vnímajú hudbu sami diváci. Prináša tiež recenzie na inscenačné novinky z Bábkového divadla Košice, bratislavského Divadla Aréna a Činohry Štátneho divadla v Košiciach. Medzinárodné dianie približujú reportáže z divadelných festivalov Astorka 2011 v Bratislave, Pražského divadelného festivalu nemeckého jazyka či festivalu Demoludy v poľskom Olsztyne.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

45. Ocenili osobnosti Slovenska

(26.01.2012; Trend; č. 3, s. 74; md)

Ako odmeniť človeka, ktorý svojou prácou robí náš život plnším, krajším, hodnotnejším? Odpoveďou je aj ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2011, ktoré je uznaním za mimoriadne ľudské výkony v deviatich kategóriách - hudba, šport, divadlo a audiovizuálne umenie, medicína a veda, publicistika a literatúra, hospodárstvo, výtvarné umenie, architektúra, filantropia a mimoriadna cena. Jubilejný 15. ročník prezentácie osobností Slovenska má svojich víťazov. Prestížne ocenenia im odovzdali počas slávnostného galavečera v bratislavskej Inchebe. Nad tohtoročným podujatím už po druhý raz prevzala záštitu Iveta Radičová, predsedníčka vlády SR. V kategórii hospodárstvo si odniesol cenu Michal Ľach, generálny riaditeľ Chemosvitu (na obrázku mu cenu odovzdáva Martin Kohút, gen. riaditeľ Nessu), ktorý bol na cenu nominovaný za náročnú investíciu so zásadným vplyvom na životné prostredie v podtatranskom regióne.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

46. RTVS: Dvojka odvysiela priamy prenos otvorenia obnovenej Reduty

(25.01.2012; www.prservis.sk; s. -; SITA)

BRATISLAVA 25. januára - Bezpečný prístav pre náročného diváka, programová služba Rozhlasu a televízie Slovenska Dvojka, sleduje aj najdôležitejšie udalosti v oblasti kultúry. Aktuálne prináša priamy prenos zo slávnostného koncertu Slovenskej filharmónie pri príležitosti otvorenia obnovenej Koncertnej siene v bratislavskej Redute.

Po troch rokoch trvania rekonštrukcie bratislavskej Reduty si budú môcť diváci pozrieť koncert vo štvrtok 26. januára o 20:00 hod. na Dvojke. Pri príležitosti slávnostného otvorenia Koncertnej siene Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor a sólisti Simona Houda -Šaturová, Terézia Kružliaková, Ľudovít Ludha a Peter Mikuláš uvedú Symfóniu č. 9 d mol op. 125 Ludwiga van Beethovena pod taktovkou šéfdirigenta Slovenskej filharmónie Emmanuela Villauma.

Budova Reduty slúži verejnosti od roku 1919. Po takmer 90-tich rokoch nepretržitej prevádzky prešla bratislavská dominanta obsiahlou rekonštrukciou interiérových aj exteriérov priestorov, aby ďalšie desaťročia slúžila svojim návštevníkom.

Mgr. Richard Šümeghy

Hovorca Rozhlasu a televízie Slovenska

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

47. KSK: Expozícia EHMK a Terra Incognita zožali na veľtrhu cestovného ruchu úspech

(25.01.2012; www.prestavka.sk; s. -; TASR)

Košice 25. januára (TASR) - Európske hlavné mesto kultúry (EHMK) 2013 a program Terra Incognita - Krajina nespoznaná boli hlavným motívom expozície Košického samosprávneho kraja (KSK) na 18. ročníku medzinárodného veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour v Bratislave. Po piatykrát sa v expozícii Košického samosprávneho kraja spoločne prezentovali regióny Gemer, Dolný Zemplín, Spiš -Mikroregión Slovenský raj, Košice - EHMK 2013 a klaster Turizmus Košice.

Návštevníkov expozície vítal gróf Andrássy s manželkou a ďalšou rodinou. Vážených hostí gróf osobne pasoval za veľkomožných, s právom používať oslovenie pán veľkomožný. Titul a dekrét dostali aj prezident SR Ivan Gašparovič, predseda parlamentu Pavol Hrušovský i podpredseda vlády a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Figeľ. Rod Andrássyovcov mal v minulosti predovšetkým na Gemeri, ale aj v ďalších častiach kraja, veľmi významné postavenie. Andrássyovci boli zanietení cestovatelia a zberatelia zaujímavých artefaktov z celého sveta.

"Výstavná expozícia KSK patrila k jednej z najkrajších na veľtrhu. Veľký záujem odbornej ale i laickej verejnosti bol o turistické atrakcie a historické pamiatky v našich štyroch historických regiónoch. Podľa reakcií návštevníkov je najkrajšia a najzaujímavejšia Gotická cesta, ktorá prechádza Spišom a Gemerom. Na špici záujmu turistov sa právom drží Národný park Slovenský raj," uviedla Alena Didyková z Odboru kultúry a cestovného ruchu KSK. Doplnila, že top atrakciami sú určite jaskyne zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Z dvanástich sprístupnených slovenských jaskýň sa ich v Košickom kraji nachádza päť - Domica, Gombasecká, Ochtinská aragonitová, Jasovská a Dobšinská ľadová jaskyňa.

"Realizačný tím ľudí zo všetkých regiónov, ktorý už pravidelne zabezpečuje expozíciu, treba vyzdvihnúť a veľmi pochváliť. Boli neskutoční. Už je to zohratá partia a bolo to aj vidieť. Úprimne a od srdca pripravujú a propagujú svoje turistické destinácie. Gastronomické pochúťky, produkty vín z Tokajskej a Sobranskej oblasti prezentovali na špičkovej úrovni," dodala Didyková.

Na cestovateľskom veľtrhu ITF Slovakiatour sa v bratislavskej Incheba Expo od 19. do 22. januára predstavilo 405 vystavovateľov z 21 krajín na ploche 17.500 metrov štvorcových. Súbežne s ním sa konali špecializované výstavy Wellness a fitness a Poľovníctvo a Oddych. Gastronomický veľtrh Danubius Gastro priniesol ponuku 321 vystavovateľov z 9 krajín. Zároveň prebiehali výstavy Exposhop, Gastropack a Exporeklama. Zaujímavé podujatia návštevníkov obohatili o dovolenkové tipy, hodnotné informácie, ochutnávky špecialít, programy i zážitky. Bohatý štvordňový program si nenechalo ujsť 72.764 ľudí zo všetkých kútov Slovenska i susedných krajín.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

48. VÝSTAVA O OKU A OČNOM LEKÁRSTVE

(25.01.2012; Rozhlasová stanica Slovensko; Dobrý deň, Slovensko; 10.50; 3 min.; MICHALIČOVÁ Viera)

Hana RAPANTOVÁ, moderátorka:

"Očné lekárstvo patrí k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim odborom medicíny. Sci-fi sa do slova a do písmena mení na skutočnosť. Presvedčila sa o tom Viera MICHALIČOVÁ na výstave Oko v nákupnom centre na brehu Dunaja v Bratislave a niektoré zaujímavé informácie zaznamenala aj pre vás."

Viera MICHALIČOVÁ, redaktorka:

"Súčasťou výstavy a zároveň exponátom, ktorý návštevník uvidí okamžite je nadrozmerný 3D model oka. Návštevníci môžu vojsť do vnútra tohto 3D oka pozorovať ako to v jeho útrobách funguje. No a hravou formou si môžu vyskúšať aj implantáciu umelej vnútroočnej šošovky ako pri operácii sivého zákalu. Poďme sa však pozrieť trošku do histórie očného lekárstva, pretože aj tá je súčasťou tejto výstavky. Júlia MEKYŇOVÁ nám povie odkedy sa začína písať história očného lekárstva."

Júlia MEKYŇOVÁ:

"Veľmi ťažko povedať, či o histórii očného lekárstva môžeme hovoriť už v dobe kamennej, ale isté je, že prvé pokusy o liečbe očných ochorení už boli zhruba v roku 60 000 pred našim letopočtom. Tam už dokonca je taká zaujímavosť, že človek vlastne v tejto dobe kamennej používal prvé slnečné okuliare. Boli vyvinuté tak veľmi primitívne z kúskov kože, kde sa urobil taký malinký otvor a chránilo ho to proti slnečnému žiareniu. Už naši prapredkovia, títo kamenní, trpeli sivým zákalom, mali rôzne očné zápaly a problémy s rohovkou. Veľmi zaujímavá začína byť očná medicína v staroveku. Dá sa to tak zosumarizovať jedným slovom, že to bola katastrofa. Väčšina receptov, ktoré boli pripravované buď z ľudského alebo zvieracieho moču, výtrusov, prípadne z rôznych bylín, drahých kameňov. Často oku nepomohla, práve naopak, ho poškodila. Zaujímavé je, že práve už napríklad v starovekom Egypte bežne operovali sivý zákal."

V. MICHALIČOVÁ:

"Myslím, že o histórii očného lekárstva by ste ešte vedeli dlho rozprávať. My na to ale nemáme časový priestor, ale poslucháči, ktorí nás počúvajú a rozhodnú sa ísť navštíviť vašu výstavu, tak si toto všetko môžu prezrieť a prečítať. My sa teraz strihom, ak to tak môžem povedať, prenesme do súčasnosti, čo všetko dnes očné lekárstvo dokáže. Doktor Radovan PIOVARČI je pri mojom mikrofóne. Čo považujete teda v súčasnosti za to NAJ, o čom kedysi lekári asi len snívali?"

Radovan PIOVARČI:

"Obrovský skok nastal v biotechnológiách, a to sú kmeňové bunky, ktoré vieme transplantovať z jedného oka na druhé napríklad alebo z jedného človeka na druhého, keď dochádza k poškodeniu rohovky a predtým to bolo možné riešiť len transplantáciou rohovky alebo došlo k oslepnutiu. Ďalšie sú to kmeňové bunky, ktoré sú živnou vrstvou sietnice. Že to sú budúce pigmentové bunky, ktoré v súčasnosti sa už implantujú do oka, ktoré je poškodené vekom podmienenou degeneráciou makuly a sú viaceré pracoviská vo svete - v Japonsku, Spojených štátoch a Nemecku, ktoré už v súčasnosti vedia vybrať časť buniek, namnožiť ich a opäť vložiť na iné miesto v oblasti oka - sietnice a tým vlastne navrátiť to videnie poškodené, ktoré by sa už inak nikdy nemohlo vrátiť naspäť."

V. MICHALIČOVÁ:

"Súčasťou tejto výstavy je aj meranie dioptrií a vnútroočného tlaku."

Anketa:

"Ty si polož hlavu a opri si takto čelo, dobre? Pozeraj za balónik do diaľky. Dobre."

V. MICHALIČOVÁ:

"Pani doktorky Adriany SMORÁDKOVEJ sa opýtam aké merania budete robiť?"

Adriana SMORÁDKOVÁ:

"Dnes robíme merania vnútroočného tlaku, merania hrúbky rohovky a merania dioptrií. Na základe toho potom lekár sa porozpráva s pacientom a porozpráva sa aj o nejakých ochoreniach a o čo má záujem."

V. MICHALIČOVÁ:

"O oku a o očnom lekárstve by sa toho dalo porozprávať ešte veľmi veľa, a tak na záver informácia o tom, kam sa ešte nadrozmerné 3D oko presunie, aby ho mohli okrem Bratislavčanov vidieť aj návštevníci v iných našich mestách. Opäť Júlia MEKYŇOVÁ."

J. MEKYŇOVÁ:

"Po Bratislave, kedy výstava končí 31. januára sa presúva do Trnavy, kde bude v prvej polovičke februára. Po nej sa presunie do Nitry, kde bude v druhej polovičke februára a v druhej polovičke apríla si môžu návštevníci pozrieť v Košiciach."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

49. MLIEČNE AUTOMATY SA PREMIESTŇUJÚ NA MIESTA, KDE JE O NE ZÁUJEM

(25.01.2012; Rozhlasová stanica Regina; Správy; 15.00; por. 3/4; KATUŠKA Michal)

Michal KATUŠKA, redaktor:

"Čerstvé mlieko priamo z farmy pohodlne a za pár minút. To pred dvoma rokmi sľuboval príchod takzvaných mliečnych automatov, s ktorými sa v hlavnom meste doslova roztrhlo vrece. Očarenie však opadlo a dnes už záujem Bratislavčanov o takýto moderný spôsob predaja mlieka nie je taký ako na začiatku. Na niektorých miestach, kde bol na mlieko dlhý rad, už dnes nie je po automate ani stopy. Hovorca ministerstva pôdohospodárstva Juraj KADÁŠ."

J. KADÁŠ:

"Ich počet do konca roku 2010 výrazne narástol. V decembri 2010 bol počet takýchto automatov až 185. Mliečne automaty nezanikajú, skôr sa premiestňujú na miesta, kde je o surové kravské mlieko väčší záujem. V Bratislave sú v súčasnosti 4 mliečne automaty. V roku 2010 bol umiestnený mliečny automat aj pri nemocnici na Kramároch alebo na trhovisku MILETIČOVA, ktoré však boli následne premiestnené na iné miesta v dôsledku zníženia odberu surového kravského mlieka z týchto automatov."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

50. V BRATISLAVE BUDE POCHOD PROTI GORILÁM

(25.01.2012; Rozhlasová stanica Viva; Správy; 17.00; por. 1/4; ŠKRHA Miroslav)

M. ŠKRHA, moderátor:

"Kauza Gorila začína dvíhať ľudí zo stoličiek. Už viac než 2 500 užívateľov Facebooku potvrdilo účasť na demonštrácii, ktorá sa začne v piatok o pätnástej na bratislavskom Námestí SNP. Jedna z organizátoriek protestu Lucia GALLOVÁ."

L. GALLOVÁ:

"My sme sa tak spontánne stretli viacerí na takej jednej skupine na Facebooku. Tá myšlienka bola taká, vlastne poukázať na to, tým politikom a vlastne tým ľuďom, ktorí v tej kauze Gorila vystupujú, že už máme toho všetkého dosť, a že sa vieme nejakým spôsobom zjednotiť, že nie sme nejakí hlupáci."

M. ŠKRHA:

"Avizovaná piatková demonštrácia má aj konkrétne požiadavky. Napríklad, aby boli okamžite zbavení mlčanlivosti tí, ktorí kauzu pomôžu vyriešiť, aby odstúpili aktéri Gorily z politických funkcií, a aby vinníci boli zbavení imunity a potrestaní. Organizátori protestu žiadajú aj presun predčasných volieb na september, aby sa mohli kandidátne listiny očistiť od ľudí podozrivých od závažnej trestnej činnosti."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

51. PRACUJE ČORAZ VIAC CUDZINCOV

(25.01.2012; Televízna stanica Markíza; Televízne noviny; 19.00; por. 3/25; IGAZ Rado)

Moderátor:

"Berú cudzinci pracovné miesta Slovákom? Počet ľudí spoza hraníc, ktorí si u nás našli zamestnanie rapídne stúpa. Hoci máme vyše 13-percentnú nezamestnanosť, len za posledný rok cudzincov pribudli tisíce."

R. IGAZ, redaktor:

"O takmer 18 percent vzrástol za posledný rok počet cudzincov, ktorí si u nás našli prácu. Momentálne ich je už vyše 22-tisíc."

A. HAJDÚCHOVÁ, hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny:

"Tá najväčšia skupina boli občania Rumunska, potom nasledovali občania susedných krajín Česko, Maďarsko, Poľsko."

R. IGAZ:

"Iba v minulom roku si prácu na Slovensku našlo 1 600 Rumunov, čo je medziročný nárast o 64 percent."

A. HAJDÚCHOVÁ:

"Pokiaľ ide o tých občanov Rumunska, išlo najmä o vodičov, pracovníkov obsluhy strojov a potom o pomocných zamestnancov v oblasti dopravy, stavebníctva či priemyslu."

R. IGAZ:

"Na Slovensku máme podľa štatistík pomerne vysokú nezamestnanosť. Otázka potom je ako je možné, že u nás pracuje stále viac a viac cudzincov. Odpoveď je podľa odborníkov jasná. Cudzinci u nás iba vypĺňajú prázdne miesta na pracovnom trhu."

I. MOLNÁROVÁ, riaditeľka agentúry Profesia:

"Máme skúsenosti práve z firiem, že zo sto uchádzačov zamestnajú jedného, lebo naozaj buď nie sú ochotní vôbec prísť na ten pohovor, alebo nemajú požadovanú prax, alebo sa im nepáči tá práca, ktorú im úrad práce ponúka."

R. IGAZ:

"Cudzinci by mali pracovať vo väčšom počte napríklad v Samsungu v Galante či v trnavskej automobilke. Presné počty nám však firmy neposkytli. Bratislavská automobilka má 7-tisíc zamestnancov, cudzincov je medzi nimi málo."

V. MACHALÍK, hovorca Volkswagen:

"Približne 80 Nemcov a dvaja Česi. Ide predovšetkým o pozície špecialistov a manažérov."

R. IGAZ:

"V počte cudzincov na Slovensku kraľuje Bratislava. V hlavnom meste pracuje každý tretí cudzinec. Najmä do Bratislavy prichádzajú v posledných rokoch cudzinci aj na vyššie pracovné pozície. Príkladom je aj James SHEPPERD z Washingtonu. Prišiel pred štyrmi rokmi vyslovene kvôli kariére. Dnes pracuje v nadnárodnej firme ako producent medzinárodných biznis konferencií."

J. SHEPPERD:

"Prišiel som, lebo Slovensko je pre mňa veľkou výzvou pre dynamiku jeho ekonomického rozvoja v poslednom desaťročí. Napriek kríze v Európe, ktorá ho brzdí, tu chcem pracovať aj ďalej."

STORIN

[na začiatok informácie] [späť na obsah]

52. Štedrá smotánka

(24.01.2012; Šarm; č. 5, s. 64-65; DVOŘÁKOVÁ Barbora)

"Sestričky nás stále strašili módnou políciou," smejú sa lekári z Detského kardiocentra. Z účasti na Plese v opere vraj mali trochu stres, no za takmer dvestotisíc eur, ktoré vďaka nemu získali pre svojich pacientov, im to stálo za to.

Ľudia, ktorí si pravdepodobne nikdy nezantacujú na Plese v opere, sa delia na dve skupiny. Jedni by sa tiež radi zaskveli v luxusnej róbe na parkete historickej budovy SND, a keď im to nie je súdené, aspoň so záujmom sledujú všetky reportáže, fotky, vyjadrenia módnej polície, ktorej celebrite to tohto roku vyšlo a ktorá šliapla vedľa. Tých druhých by tam, naopak, nikto nedostal ani párom volov. Ples považujú za snobstvo a vyhodené peniaze. A to, našťastie, nie sme takí radikálni ako vo Viedni, kde počas Opernballu dochádza dokonca ku konfliktom medzi demonštrantmi a políciou. U nás sa nad plesajúcou smotánkou pohoršujeme skôr pred televízorom. No ak ste si zafrflali aj vy, tento rok ste minimálne vo vyhodených peniazoch nemali pravdu!

Lakomci zostali doma

Napriek pompéznemu luxusu mal totiž dvanásty Ples v opere nový rozmer. Každý pár, ktorý sa na ňom zúčastnil, musel zaplatiť päťsto eur, ktoré sa zbierali pre Detské kardiocentrum na bratislavských Kramároch. Je verejné tajomstvo, že získať od tancujúcej smotánky peniaze na dobrú vec sa pokúšali organizátori už v minulých ročníkoch. Kým však bolo darcovstvo dobrovoľné, s vyzbieranou sumou sa príliš chváliť nedalo. Tento rok preto išli na to z inej stránky a päťsto eur bolo podmienkou účasti. Spočiatku boli obavy, či vďaka tomu nebude tanečná sála poloprázdna, no tie sa rozplynuli ešte pred koncom roka, keď bolo jasné, že bude vypredané! A nielen to, peniaze dokonca poslali aj takí, ktorí na ples z rozličných dôvodov nemohli ísť.

Strach z polície

Bratislavský Ples v opere má svoje stálice aj nováčikov. Tento rok to boli lekári z Detského kardiocentra. S úsmevom priznávajú, že doteraz najčastejšie chodili na ples medikov a z účasti na najprestížnejšej spoločenskej udalosti roka mali trochu obavy. "Spočiatku sme to brali tak, že sem ideme hlavne kvôli našim pacientom, a šatami sme sa príliš neznervózňovali. No keď sme videli, ako to prežívajú naše sestričky, vznikla medzi nami menšia panika," smeje sa MUDr. Viera Illíková. Z plesovej atmosféry však napokon boli veľmi milo prekvapení. No najväčšmi ich prekvapila vyzbieraná suma, ktorú sa dozvedeli až minulý týždeň.

Nádej na život

Samozrejme, každý si mohol ľahko vyrátať, že ak 293 prítomných párov zaplatí 500 eur, dostane kardiocentrum 146 500 eur. Ako sa však ukázalo, dobrovoľní darcovia dali ďalších 49 432 eur a 3 630 ešte pribudlo z dražby špeciálnej kolekcie šiat. Dokopy teda chorým deťom putovalo 199 562 eur.

Dilemu, na čo peniaze použiť, lekári riešiť nemuseli: "Najväčšmi potrebujeme špeciálny pľúcny ventilátor, moderný dýchací prístroj, ktorý nahrádza dýchanie deťom všetkých vekových kategórií," vysvetľuje primárka Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Ľubica Kováčikova. Na "intenzívke", samozrejme, takýto prístroj majú, lenže nestačí, keďže neraz sa tu stretne aj sedem-osem novorodencov s ťažkou srdcovou chybou a u takýchto malých detí možno použiť len dýchací prístroj najvyššej úrovne. "Navyše, keď sa ich stav zlepší, je dôležité čo najrýchlejšie ich odpojiť od pľúcneho ventilátora a o tom takisto rozhoduje kvalita prístroja."

Príklady tiahnú

Vyzbieraná suma však vystačí nielen na ventilátor, a tak si vďaka plesu môže kardiocentrum zakúpiť aj mobilný echo prístroj na ultrazvukové vyšetrenie srdca. No a ukazuje sa, že príklady tiahnú, pretože sa objavili aj ďalší darcovia. Jedna spoločnosť zakúpila pre kardiocentrum polohovateľné ležadlo v hodnote dvadsaťtisíc eur.

Texty k obr.:

Emília Vášáryová, ktorú vykrúca jej manžel Milan Čorba, je členkou čestného výboru Plesu v opere, preto ju jeho prepojenie na charitu mimoriadne potešilo.

Detská kardiologická špička a jej sprievod na Plese v opere...

...a s vyzbieranou sumou, ktorej výška ich milo prekvapila.

[na začiatok informácie] [späť na obsah]