Archív mesta Bratislavy

Archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty, teda záznamy, ktoré majú trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie dejín Slovenska a Slovákov.
Jeho činnosť sa riadi zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov a vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach, v znení najnovších predpisov.
Archív mesta Bratislavy je verejný archív, ktorý zriaďuje Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Je súčasťou organizačnej štruktúry magistrátu ako referát v oddelení kultúry, ktoré je podriadené priamo riaditeľovi magistrátu. Kontrolným a metodickým orgánom je odbor archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR.

Archív mesta Bratislavy (AMB) má v starostlivosti spolu viac ako 350 archívnych fondov a zbierok. Najrozsiahlejším a pre vedecké bádanie najvzácnejším je fond Mesto Bratislava. Jeho najstarším dokumentom je listina Bela IV. z roku 1245. Stredoveký listinný a listový materiál obsahuje spolu 6584 jednotlivín.
Medzi nimi vyniká listina Ondreja III. z 2. 12. 1291 o udelení mestských výsad pre mesto. Doslova umeleckým dielom po výtvarnej stránke je Žigmundova erbová listina z r. 1436. Novoveký listinný a listový materiál vedený v AMB od roku 1551 až do 20. storočia obsahuje viac ako 20000 kusov. Mestské knihy sú vedľa listinného materiálu najcennejším a najpodrobnejším prameňom pre poznanie mestského života od stredoveku až do dnešných čias. Patria k nim knihy nariadení nadriadených vrchností, knihy administratívne, knihy hospodárske a knihy súdne. Magistrátne protokoly tvoria unikátny rad zápisníc, ktoré zaznamenávajú priebeh zasadnutí mestskej rady z r. 1402 - 1945. Stredoveký obraz mesta dopĺňa najstaršia hospodárska kniha na Slovensku z r. 1364 - 1538. Jedinečným zdrojom informácií o hospodárskych dejinách mesta je súbor 530 komorných kníh z r. 1434 – 1850. Na obchodné styky Bratislavy v období ich rozkvetu poukazujú tridsiatkové registre z r. 1457 - 58 a 1496. Temnú stránku života mesta zachytávajú knihy trestného súdnictva (1435 – 1836), majetkové a sociálne pomery mešťanov zase pozemkové knihy (1439 - 1850), protokoly testamentov (1427 - 1875) a pod. Spisy bratislavského magistrátu ako najmladšia, zato najpočetnejšia diplomatická kategória, obsahuje spisy došlé od nadriadených vrchností, spisy administratívne, spisy hospodárske a finančné, spisy súdne, spisy snemové a stoličné a iné.

Z hľadiska výskumu k hospodárskym dejinám mesta si pozornosť zasluhujú aj fondy bratislavských cechov a cechov bratislavského Podhradia. Najstarším známym cechom,  založeným roku 1349, bolo Bratstvo Božieho tela. Ku koncu existencie cechov v pol. 19. storočia bolo v meste 92 a na Podhradí 50 cechov. Na fondy cechov nadväzuje fond Grémia bratislavského obchodníctva (1699 – 1949) s bohatou personálnou databázou.
K fondom, mapujúcim kultúrny a spoločenský život v meste, patria spolky, medzi ktorými vyniká Cirkevný hudobný spolok.  Popri iných dokumentoch obsahuje hlavne rozsiahlu zbierku hudobných diel významných autorov, akými boli Beethoven, F. Liszt, J. L. Bella. Z osobných fondov, obsahujúcich hudobné pamiatky, je najbohatší fond Jána Batku. Nemenej zaujímavými sú fondy viac ako  60 bratislavských osobností a rodín, medzi ktorými boli obchodníci, diplomati, filantropi, či umelci a ktorí sa nezmazateľne zapísali do pamäte mesta. Z ďalších možno vyzdvihnúť osobné fondy slovenských národných dejateľov, akými boli M. M. Hodža, či J. M. Hurban.

Z historického, genealogického, či výtvarného hľadiska sú významné nobilitáriá – zbierka erbových a zemianskych listín, heraldická a genealogická zbierka (1434 - 1901).
Veľmi hodnotný materiál obsahuje Zbierka máp a plánov (1552 - 1998). V súčasnosti obsahuje viac ako 1800 inventárnych jednotiek. Plány zobrazujú zväčša historické objekty mesta, či návrhy na ich výstavbu. Početné sú doklady o toku Dunaja na území Bratislavy i mimo nej. Významnú skupinu zbierky tvoria mapy svetové, európskych krajín, či vojenské mapy.
K ďalším zaujímavým dokumentom patrí zbierka plagátov a drobnej tlače, ako aj iný dokumentačný materiál. Takými sú kroniky, či rozsiahla zbierka periodickej tlače, na čele s novinami Pressburger Zeitung, ktoré začali vychádzať v Bratislave roku 1764. Tieto noviny patria ku prvej sérii zdigitalizovaných dokumentov nášho archívu, v súčasnosti už dostupných na internete.

Z fondov 20. storočia najvýznamnejšie miesto zaujímajú fondy Mestského notárskeho úradu, Investingu, Útvaru hlavného architekta a hlavne Národného výboru mesta Bratislavy, ktorý je najväčším novovekým fondom AMB. Len spisový materiál z rokov 1945 - 1968 je uložený v 3509 archívnych škatuliach. Tieto archívne fondy sú v súčasnosti aj najviac využívané bádateľmi hlavne v súvislosti s privatizáciou, súdnymi rehabilitáciami, reštitúciami, stavebnými, či majetkovoprávnymi konaniami.
Veľkou skupinou fondov sú materské, základné i stredné školy a iné školské a vzdelávacie zariadenia ako aj fond Mestskej správy školských a kultúrnych zariadení. Využívané sú hlavne z dôvodu poskytovania údajov o ukončení vzdelania a o zamestnaní, prípadne pre potreby dôchodkového zabezpečenia.
AMB má povinnosť preberať od pôvodcov a ich právnych nástupcov po vyraďovacom konaní nové registratúry, ktoré pretransformuje na nové fondy. Na takéto spracovanie čakajú fondy Národného výboru mesta Bratislavy, obvodných národných výborov, škôl a ďalších inštitúcií. Po spracovaní budú dostupné verejnosti rovnako, ako sú dostupné aj naše historické archívne.

Archív mesta Bratislavy opatruje a sprístupňuje dokumenty týkajúce sa najmä mesta Bratislavy, jej najvyšších samosprávnych orgánov, politických a kultúrnych osobností. Veľké množstvo archívnych dokumentov najmä spred roku 1918 má však veľký význam v celouhorskom a až stredoeurópskom kontexte. V archívnych fondoch sú obsiahnuté dokumenty z obdobia stredoveku až po súčasnosť (rámcovo možno vymedziť  od 12. storočia do roku 1990).
Sú to predovšetkým záznamy pochádzajúce z činnosti mestskej samosprávy – listiny (vydané mestom alebo pre mesto, týkajúce sa bratislavských mešťanov a pod.), zápisnice zo zasadnutí mestskej rady/magistrátu/národného výboru, mestské účty. Ďalej sú to dokumenty súvisiace s podvojnými aktivitami mesta – mestský špitál, lazaret, fara a i. z toho staršieho obdobia, či Mestská správa školských zariadení, Technické služby mesta Bratislavy a i. z toho novšieho.
Časť dokumentov (stredoveké listiny, magistrátne protokoly, komorné knihy, knihy mešťanov a i.) sú dostupné online na www.monasterium.net a www.crossborderarchives.eu . Online sú dostupné a noviny Pressburger Zeitung na www.difmoe.eu
Bádateľsky veľmi atraktívnym zdrojom informácií k výskumu spoločenských a hospodárskych dejín sú archívne fondy cechov a spolkov pôsobiacich v meste.
Množstvo poznatkov k histórii mesta a jeho obyvateľov sa dá získať aj z osobných fondov bohatých predovšetkým na korešpondenciu, ale aj iný dokumentačný materiál (fotografie, odborné a vedecké články, rukopisy a pod.)
Z tých novodobých archívnych fondov sú z praktických dôvodov najvyhľadávanejšími fondy základných škôl v meste a fondy obsahujúce stavebnú agendu - projektovú dokumentáciu, stavebné či kolaudačné rozhodnutia (Útvar hlavného architekta, Investing, odbory výstavby a územného plánovania národných výborov).
V Archíve mesta Bratislavy sa nenachádzajú štátne ani cirkevné matriky. Tie sú uložené v Štátnom archíve v Bratislave alebo dostupné online na www.familysearch.org

Prístup k archívnym dokumentom, či už za úradným alebo vedeckým účelom, je možný jedine na základe žiadosti. Prístup je umožnený každému v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. v znení najnovších predpisov. Žiadosť je možné si podať viacerými spôsobmi:

• osobne v podateľni Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy na Primaciálnom námestí,
• osobne v Archíve mesta Bratislavy na Markovej 1,
• poštou na adresu Archív mesta Bratislavy, Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava,
• e-mailom na archiv@bratislava.sk.

V žiadosti treba uviesť riadne meno žiadateľa, kontaktné údaje (v prípade potreby aj doplňujúce údaje ako dátum narodenia, bydlisko a pod.), aké dokumenty si žiadateľ požaduje predložiť a za akým účelom – napríklad:

• Jozef Novák, nar. 01.01.1950, žiada o potvrdenie doby štúdia na Základnej škole XY za účelom poskytnutia sociálneho zabezpečenia (dôchodok);
• Mária Nováková z inštitúcie XY žiada o štúdium dokumentov z osobného fondu J. N. Batku za účelom prípravy vedeckej publikácie o histórii hudobnej vedy na Slovensku (veda a výskum);
• Ján Kováč, majiteľ nehnuteľnosti/zástupca nájomcov bytov/z bytového družstva XY, žiada o poskytnutie projektovej dokumentácie k nehnuteľnosti na parcelnom čísle ?? za účelom rekonštrukcie/správneho konania/úradným účelom (správna agenda); a pod.

Samotný prístup k dokumentom má viacero spôsobov:

• v podobe prezenčného štúdia v bádateľni archívu na Markovej 1 podľa vopred dohodnutého termínu v úradných hodinách
• v podobe poskytnutia kópie archívneho dokumentu, odpisu, výpisu či potvrdenia z archívneho dokumentu, po úhrade správneho poplatku podľa platného cenníka
• prístup k archívnym dokumentom sa môže diať aj v podobe výstavy, ktorú usporiada archív, prípadne požičiava  za účelom výstavy tematicky vybraté archívne dokumenty inej inštitúcii na verejne dostupnom mieste.

Archív a jeho odborní pracovníci spolupracujú s vedeckými a kultúrno-osvetovými inštitúciami sídliacimi na území mesta, i mimo neho. Úzku spoluprácu archív rozvíja predovšetkým s Múzeom mesta Bratislavy a to nielen pri príprave výstav a konferencií, ale aj pravidelným prispievaním do vedeckej ročenky Bratislava. Medzi ďalších stabilných partnerov patrí Spoločnosť slovenských archivárov, Historický ústav SAV, Univerzita Komenského v Bratislave a i.
Pracovníci archívu sa venujú aj vlastnej publikačnej činnosti, zaoberajú sa problematikou dejín správy, mestských elít či naopak skupinami ľudí stojacimi na okraji spoločnosti, dejinami archívnictva a ďalšími témami, ktoré súvisia s históriou mesta, alebo dejinami vlastného odboru. Naši archivári sú členmi viacerých odborných komisií a rád, napríklad výboru Spoločnosti slovenských archivárov, Názvoslovnej komisie hlavného mesta SR Bratislavy, grantového programu ARS BRATISLAVENSIS, redakčných rád Fóra archivárov a ročenky MMB Bratislava.
Archív každoročne organizuje deň otvorených dverí, v rámci ktorého si návštevníci môžu prezrieť aktuálnu výstavu archívnych dokumentov a vypočuť si prednášky archivárov a prizvaných odborníkov. Téma dňa otvorených dverí je každý rok iná a úzko súvisí s dejinami mesta. Okrem toho archivári organizujú aj samostatné prednášky pre základné a stredné školy. Študenti a žiaci tak majú možnosť dozvedieť sa viac o význame archívnych dokumentov pre spoločnosť, stredovekých dejinách, heraldike, alebo o iných témach, ktoré sa určia po dohode s pedagógmi.

Archív mesta Bratislavy, patriaci k najstarším mestským pamäťovým inštitúciám, v minulosti svojou akvizičnou činnosťou zachránil množstvo archívnych dokumentov, vzácnych rukopisov a tlačí, ako aj fotografií, ktoré majú nielen regionálny, ale aj celoslovenský či dokonca európsky význam.
Aj z tohto dôvodu sa Archív mesta Bratislavy obracia na obyvateľov mesta, ako aj ostatnú verejnosť so záujmom o nadobudnutie dokumentov do fondov archívu s cieľom zachovať tieto pramene o dejinách mesta Bratislavy a živote jeho obyvateľov pre budúcnosť a umožniť tak ich využitie pri neskoršom bádaní. Vďaka týmto typom dokumentov môže byť obraz o minulosti Bratislavy a živote bežných ľudí omnoho plastickejší. História rôznych skupín ľudí, ale aj jednotlivcov (tých najvýznamnejších, alebo aj celkom obyčajných) je v archíve uchovávaná večne a teda predstavuje takpovediac večný život zachovaný v písomnostiach, fotografiách a ďalších archívnych dokumentoch.

Zaujímajú nás nasledovné originálne dokumenty:

Kompletné osobné fondy jednotlivcov (s celou zachovanou dokumentáciou, korešpondenciou, dokladmi o vzdelaní, vyznamenaniami, fotografiami a pod.)
Rukopisné memoáre, pamäte, denníky, alebo iné záznamy (aj o súkromných záležitostiach)
Kroniky prípadne iné rukopisné práce podobného charakteru, ktoré si viedli školy, kluby ROH, pionierske krúžky, dobrovoľné organizácie Národného frontu (Zväz čs.-sov. priateľstva a pod.), chovateľské združenia, záhradkárske združenia, podniky a iné inštitúcie
Výskumné správy, koncepcie, štúdie a kvalifikačné práce z oblasti histórie, architektúry, dejín umenia, sociológie so vzťahom k Bratislave (príp. aj okoliu)
Diplomy (školské, univerzitné, za záujmovú činnosť a pod.)
Plagáty, letáky a informačné brožúry z rôznych akcií v meste, tiež z volieb do mestských a župných samospráv po roku 1990
Fotografie (negatívy, diapozitívy) - predovšetkým zábery ulíc, budov, zábery z búrania starej zástavby, výstavby sídlisk, bežných životných situácii (rôzne oslavy verejného i súkromného charakteru). Pre poznanie súvislostí a lokalít je dôležité vedieť identifikovať situácie na fotografiách, preto nás zaujíma aj rozhovor s Vami
Publikácie o Bratislave: z oblasti dejín, etnológie, architektúry a sociológie, fotografické práce, turistickí sprievodcovia po meste, drobné tlače (aj z činnosti rôznych podnikov a inštitúcii), školské správy, tlačené mapy a plány
Knihy o slovenských a všeobecných dejinách, etnológii, pomocných vedách historických, architektúre, sociológii, encyklopédie a príručky (aj práce vydané v zahraničí, predovšetkým práce vydané po roku 1990)

V prípade vášho záujmu vás prosíme, aby ste kontaktovali pracovníkov archívu telefonicky na čísle 02 5935 6817, mailom archiv@bratislava.sk alebo osobne návštevou v sídle archívu na Markovej ulici č. 1 v Bratislave – Petržalke a dohodli si bližšiu konzultáciu.