Archív mesta Bratislavy

Archív je odborné pracovisko, ktoré preberá, eviduje, ochraňuje a sprístupňuje archívne dokumenty, teda záznamy, ktoré majú trvalú dokumentárnu hodnotu pre poznanie dejín Slovenska a Slovákov.
Jeho činnosť sa riadi zákonom č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach v znení neskorších predpisov a vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach, v znení najnovších predpisov.
Archív mesta Bratislavy je verejný archív, ktorý zriaďuje Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy. Je súčasťou organizačnej štruktúry magistrátu ako referát v oddelení kultúry, ktoré je podriadené priamo riaditeľovi magistrátu. Kontrolným a metodickým orgánom je odbor archívov a registratúr Ministerstva vnútra SR.

Archív mesta Bratislavy (AMB) má v starostlivosti spolu viac ako 350 archívnych fondov a zbierok. Najrozsiahlejším a pre vedecké bádanie najvzácnejším je fond Mesto Bratislava. Jeho najstarším dokumentom je listina Bela IV. z roku 1245. Stredoveký listinný a listový materiál obsahuje spolu 6584 jednotlivín.
Medzi nimi vyniká listina Ondreja III. z 2. 12. 1291 o udelení mestských výsad pre mesto. Doslova umeleckým dielom po výtvarnej stránke je Žigmundova erbová listina z r. 1436. Novoveký listinný a listový materiál vedený v AMB od roku 1551 až do 20. storočia obsahuje viac ako 20000 kusov. Mestské knihy sú vedľa listinného materiálu najcennejším a najpodrobnejším prameňom pre poznanie mestského života od stredoveku až do dnešných čias. Patria k nim knihy nariadení nadriadených vrchností, knihy administratívne, knihy hospodárske a knihy súdne. Magistrátne protokoly tvoria unikátny rad zápisníc, ktoré zaznamenávajú priebeh zasadnutí mestskej rady z r. 1402 - 1945. Stredoveký obraz mesta dopĺňa najstaršia hospodárska kniha na Slovensku z r. 1364 - 1538. Jedinečným zdrojom informácií o hospodárskych dejinách mesta je súbor 530 komorných kníh z r. 1434 – 1850. Na obchodné styky Bratislavy v období ich rozkvetu poukazujú tridsiatkové registre z r. 1457 - 58 a 1496. Temnú stránku života mesta zachytávajú knihy trestného súdnictva (1435 – 1836), majetkové a sociálne pomery mešťanov zase pozemkové knihy (1439 - 1850), protokoly testamentov (1427 - 1875) a pod. Spisy bratislavského magistrátu ako najmladšia, zato najpočetnejšia diplomatická kategória, obsahuje spisy došlé od nadriadených vrchností, spisy administratívne, spisy hospodárske a finančné, spisy súdne, spisy snemové a stoličné a iné.

Z hľadiska výskumu k hospodárskym dejinám mesta si pozornosť zasluhujú aj fondy bratislavských cechov a cechov bratislavského Podhradia. Najstarším známym cechom,  založeným roku 1349, bolo Bratstvo Božieho tela. Ku koncu existencie cechov v pol. 19. storočia bolo v meste 92 a na Podhradí 50 cechov. Na fondy cechov nadväzuje fond Grémia bratislavského obchodníctva (1699 – 1949) s bohatou personálnou databázou.
K fondom, mapujúcim kultúrny a spoločenský život v meste, patria spolky, medzi ktorými vyniká Cirkevný hudobný spolok.  Popri iných dokumentoch obsahuje hlavne rozsiahlu zbierku hudobných diel významných autorov, akými boli Beethoven, F. Liszt, J. L. Bella. Z osobných fondov, obsahujúcich hudobné pamiatky, je najbohatší fond Jána Batku. Nemenej zaujímavými sú fondy viac ako  60 bratislavských osobností a rodín, medzi ktorými boli obchodníci, diplomati, filantropi, či umelci a ktorí sa nezmazateľne zapísali do pamäte mesta. Z ďalších možno vyzdvihnúť osobné fondy slovenských národných dejateľov, akými boli M. M. Hodža, či J. M. Hurban.

Z historického, genealogického, či výtvarného hľadiska sú významné nobilitáriá – zbierka erbových a zemianskych listín, heraldická a genealogická zbierka (1434 - 1901).
Veľmi hodnotný materiál obsahuje Zbierka máp a plánov (1552 - 1998). V súčasnosti obsahuje viac ako 1800 inventárnych jednotiek. Plány zobrazujú zväčša historické objekty mesta, či návrhy na ich výstavbu. Početné sú doklady o toku Dunaja na území Bratislavy i mimo nej. Významnú skupinu zbierky tvoria mapy svetové, európskych krajín, či vojenské mapy.
K ďalším zaujímavým dokumentom patrí zbierka plagátov a drobnej tlače, ako aj iný dokumentačný materiál. Takými sú kroniky, či rozsiahla zbierka periodickej tlače, na čele s novinami Pressburger Zeitung, ktoré začali vychádzať v Bratislave roku 1764. Tieto noviny patria ku prvej sérii zdigitalizovaných dokumentov nášho archívu, v súčasnosti už dostupných na internete.

Z fondov 20. storočia najvýznamnejšie miesto zaujímajú fondy Mestského notárskeho úradu, Investingu, Útvaru hlavného architekta a hlavne Národného výboru mesta Bratislavy, ktorý je najväčším novovekým fondom AMB. Len spisový materiál z rokov 1945 - 1968 je uložený v 3509 archívnych škatuliach. Tieto archívne fondy sú v súčasnosti aj najviac využívané bádateľmi hlavne v súvislosti s privatizáciou, súdnymi rehabilitáciami, reštitúciami, stavebnými, či majetkovoprávnymi konaniami.
Veľkou skupinou fondov sú materské, základné i stredné školy a iné školské a vzdelávacie zariadenia ako aj fond Mestskej správy školských a kultúrnych zariadení. Využívané sú hlavne z dôvodu poskytovania údajov o ukončení vzdelania a o zamestnaní, prípadne pre potreby dôchodkového zabezpečenia.
AMB má povinnosť preberať od pôvodcov a ich právnych nástupcov po vyraďovacom konaní nové registratúry, ktoré pretransformuje na nové fondy. Na takéto spracovanie čakajú fondy Národného výboru mesta Bratislavy, obvodných národných výborov, škôl a ďalších inštitúcií. Po spracovaní budú dostupné verejnosti rovnako, ako sú dostupné aj naše historické archívne.

Archív mesta Bratislavy zdigitalizoval už existujúce archívne pomôcky, ktoré boli bádateľom dostupné len vo fyzickej podobe. Do digitálnej podoby sú prevedené základné archívne pomôcky k nosným archívnym fondom, ako je Magistrát mesta Bratislavy, Národný výbor, Útvar hlavného architekta, vybrané spolky, cechy, osobné fondy a zbierka máp a plánov. Inventáre sú dostupné v elektronickej podobe vhodnej na čítanie a vyhľadávanie

na TEJTO STRÁNKE.

Prístup k archívnym dokumentom, či už za úradným alebo vedeckým účelom, je možný jedine na základe žiadosti. Prístup je umožnený každému v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. v znení najnovších predpisov. Žiadosť je možné si podať viacerými spôsobmi:

• osobne v podateľni Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy na Primaciálnom námestí,
• osobne v Archíve mesta Bratislavy na Markovej 1,
• poštou na adresu Archív mesta Bratislavy, Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava,
• e-mailom na archiv@bratislava.sk.

V žiadosti treba uviesť riadne meno žiadateľa, kontaktné údaje (v prípade potreby aj doplňujúce údaje ako dátum narodenia, bydlisko a pod.), aké dokumenty si žiadateľ požaduje predložiť a za akým účelom – napríklad:

• Jozef Novák, nar. 01.01.1950, žiada o potvrdenie doby štúdia na Základnej škole XY za účelom poskytnutia sociálneho zabezpečenia (dôchodok);
• Mária Nováková z inštitúcie XY žiada o štúdium dokumentov z osobného fondu J. N. Batku za účelom prípravy vedeckej publikácie o histórii hudobnej vedy na Slovensku (veda a výskum);
• Ján Kováč, majiteľ nehnuteľnosti/zástupca nájomcov bytov/z bytového družstva XY, žiada o poskytnutie projektovej dokumentácie k nehnuteľnosti na parcelnom čísle ?? za účelom rekonštrukcie/správneho konania/úradným účelom (správna agenda); a pod.

Samotný prístup k dokumentom má viacero spôsobov:

• v podobe prezenčného štúdia v bádateľni archívu na Markovej 1 podľa vopred dohodnutého termínu v úradných hodinách
• v podobe poskytnutia kópie archívneho dokumentu, odpisu, výpisu či potvrdenia z archívneho dokumentu, po úhrade správneho poplatku podľa platného cenníka
• prístup k archívnym dokumentom sa môže diať aj v podobe výstavy, ktorú usporiada archív, prípadne požičiava  za účelom výstavy tematicky vybraté archívne dokumenty inej inštitúcii na verejne dostupnom mieste.

Archív a jeho odborní pracovníci spolupracujú s vedeckými a kultúrno-osvetovými inštitúciami sídliacimi na území mesta, i mimo neho. Úzku spoluprácu archív rozvíja predovšetkým s Múzeom mesta Bratislavy a to nielen pri príprave výstav a konferencií, ale aj pravidelným prispievaním do vedeckej ročenky Bratislava. Medzi ďalších stabilných partnerov patrí Spoločnosť slovenských archivárov, Historický ústav SAV, Univerzita Komenského v Bratislave a i.
Pracovníci archívu sa venujú aj vlastnej publikačnej činnosti, zaoberajú sa problematikou dejín správy, mestských elít či naopak skupinami ľudí stojacimi na okraji spoločnosti, dejinami archívnictva a ďalšími témami, ktoré súvisia s históriou mesta, alebo dejinami vlastného odboru. Naši archivári sú členmi viacerých odborných komisií a rád, napríklad výboru Spoločnosti slovenských archivárov, Názvoslovnej komisie hlavného mesta SR Bratislavy, grantového programu ARS BRATISLAVENSIS, redakčných rád Fóra archivárov a ročenky MMB Bratislava.
Archív každoročne organizuje deň otvorených dverí, v rámci ktorého si návštevníci môžu prezrieť aktuálnu výstavu archívnych dokumentov a vypočuť si prednášky archivárov a prizvaných odborníkov. Téma dňa otvorených dverí je každý rok iná a úzko súvisí s dejinami mesta. Okrem toho archivári organizujú aj samostatné prednášky pre základné a stredné školy. Študenti a žiaci tak majú možnosť dozvedieť sa viac o význame archívnych dokumentov pre spoločnosť, stredovekých dejinách, heraldike, alebo o iných témach, ktoré sa určia po dohode s pedagógmi.

Archív mesta Bratislavy, patriaci k najstarším mestským pamäťovým inštitúciám, v minulosti svojou akvizičnou činnosťou zachránil množstvo archívnych dokumentov, vzácnych rukopisov a tlačí, ako aj fotografií, ktoré majú nielen regionálny, ale aj celoslovenský či dokonca európsky význam.
Aj z tohto dôvodu sa Archív mesta Bratislavy obracia na obyvateľov mesta, ako aj ostatnú verejnosť so záujmom o nadobudnutie dokumentov do fondov archívu s cieľom zachovať tieto pramene o dejinách mesta Bratislavy a živote jeho obyvateľov pre budúcnosť a umožniť tak ich využitie pri neskoršom bádaní. Vďaka týmto typom dokumentov môže byť obraz o minulosti Bratislavy a živote bežných ľudí omnoho plastickejší. História rôznych skupín ľudí, ale aj jednotlivcov (tých najvýznamnejších, alebo aj celkom obyčajných) je v archíve uchovávaná večne a teda predstavuje takpovediac večný život zachovaný v písomnostiach, fotografiách a ďalších archívnych dokumentoch.

Zaujímajú nás nasledovné originálne dokumenty:

Kompletné osobné fondy jednotlivcov (s celou zachovanou dokumentáciou, korešpondenciou, dokladmi o vzdelaní, vyznamenaniami, fotografiami a pod.)
Rukopisné memoáre, pamäte, denníky, alebo iné záznamy (aj o súkromných záležitostiach)
Kroniky prípadne iné rukopisné práce podobného charakteru, ktoré si viedli školy, kluby ROH, pionierske krúžky, dobrovoľné organizácie Národného frontu (Zväz čs.-sov. priateľstva a pod.), chovateľské združenia, záhradkárske združenia, podniky a iné inštitúcie
Výskumné správy, koncepcie, štúdie a kvalifikačné práce z oblasti histórie, architektúry, dejín umenia, sociológie so vzťahom k Bratislave (príp. aj okoliu)
Diplomy (školské, univerzitné, za záujmovú činnosť a pod.)
Plagáty, letáky a informačné brožúry z rôznych akcií v meste, tiež z volieb do mestských a župných samospráv po roku 1990
Fotografie (negatívy, diapozitívy) - predovšetkým zábery ulíc, budov, zábery z búrania starej zástavby, výstavby sídlisk, bežných životných situácii (rôzne oslavy verejného i súkromného charakteru). Pre poznanie súvislostí a lokalít je dôležité vedieť identifikovať situácie na fotografiách, preto nás zaujíma aj rozhovor s Vami
Publikácie o Bratislave: z oblasti dejín, etnológie, architektúry a sociológie, fotografické práce, turistickí sprievodcovia po meste, drobné tlače (aj z činnosti rôznych podnikov a inštitúcii), školské správy, tlačené mapy a plány
Knihy o slovenských a všeobecných dejinách, etnológii, pomocných vedách historických, architektúre, sociológii, encyklopédie a príručky (aj práce vydané v zahraničí, predovšetkým práce vydané po roku 1990)

V prípade vášho záujmu vás prosíme, aby ste kontaktovali pracovníkov archívu telefonicky na čísle 02 5935 6817, mailom archiv@bratislava.sk alebo osobne návštevou v sídle archívu na Markovej ulici č. 1 v Bratislave – Petržalke a dohodli si bližšiu konzultáciu.