Programové obdobie 2014-2020

Hlavné mesto SR Bratislava sa zapojilo do európskeho projektového konceptu CERIecon (Sieť regionálnych inovačných ekosystémov v Strednej Európe).

Pilotnou aktivitou projektu CERIecon je vytvorenie Playparku v Bratislave, rovnako ako aj v ďalších partnerských regiónoch v Rakúsku, Taliansku, Českej republike, Poľsku, Chorvátsku a Nemecku, s ktorými bude bratislavský Playpark intenzívne spolupracovať. Dôležitým faktorom úspechu projektu CERIecon je sieťovanie medzinárodných partnerov, úzka komunikácia, prenos know-how, vzájomných skúseností a v neposlednom rade zohľadnenie regionálnych špecifík a potrieb.

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava považuje podporu podnikania a inovácií za jednu zo svojich kľúčových oblastí podpory. V minulosti mesto podporilo vzdelávací program SMART point Bratislava, ktorý v roku 2017 bude k dispozícii mladým a začínajúcim podnikateľom nachádzajúcim sa na Obchodnej ulici a okolí.

Playpark vytvorí podmienky pre rozvoj podnikania s dôrazom na inovatívnosť a „design thinking“. V rámci Playparku bude k dispozícií koordinátor zodpovedný za efektívny priebeh školení a poradenstva aj profesionálni tréneri.

Do konca roka 2018 prispeje projekt ku zmene spôsobu, akým sú podnikatelia inšpirovaní, školení a podporovaní a to prostredníctvom vyváženého súboru stratégií, akčných plánov, pilotných akcií, školení a nástrojov, cez ktoré sa vytvorí nový typ komplexných regionálnych inovačných ekosystémov v siedmich stredoeurópskych regiónoch. S postupom zloženým z troch logických krokoch projektu (Vývoj – Realizácia – Vylepšenie) je cieľom, aby podnikatelia a malé a stredné podniky vyťažili z tejto iniciatívy čo najviac. Profitovať budú taktiež ich regióny, pretože odteraz budú inteligentné regionálne stratégie skutočne využité k rozvoju nových technológií a brilantné produkty a služby pre ekonomické a sociálne inovácie. Spoločný vývoj všetkých výstupov a nadnárodná sieť systému prepojenia regionálnych ekosystémov s cieľom zlepšiť medzinárodné zručnosti zdôrazňujú nadnárodný charakter projektu. V súčasnosti pravdepodobne nie je žiadna obdobná inovatívna podporná schéma v strednej Európe. To je tiež dôvod, prečo všetko, čo bude v projekte urobené, bude transferovateľné v prospech druhých.

Projekt zapadá do vízie a koncepcie mesta a vychádza z niekoľkých dokumentov, v súlade s ktorými boli vízia a koncepcia sformulované, najmä s ohľadom na PHSR. CERIecon prispeje k napĺňaniu veľkého počtu relevantných stratégií a politík na úrovni EÚ a národnej a regionálnej úrovni, napríklad:

1. Program pre nové zručnosti a pracovné miesta, ktorý zdôrazňuje, že je dôležité vybaviť ľudí správnymi zručnosťami pre pracovné miesta dneška a zajtrajška.
2. Stratégia Európa 2020, ktorá sa zameriava na budúci inteligentný a inkluzívny rast a konkurencieschopnosť.
3. Stratégia OECD Inovácie, ktorá navrhuje inováciou riadený regionálny rast.
4. Podnikateľský akčný plán, ktorý zdôrazňuje potrebu rozhodných krokov k rozvinutiu podnikateľského potenciálu Európy potrebných na odstránenie existujúcich prekážok a reformu podnikateľskej kultúry v Európe.
5. Viedenská stratégia inteligentnej špecializácie, ktorá sa zameriava na vývoj vysoko kvalifikovaných začínajúcich podnikov v oblasti hospodárskej a sociálnej inovácie a potenciál inovačného trojuholníka Viedeň-Bratislava-Brno.
6. Podľa inovačnej únie (iniciatíva EK), musí Európa vytvoriť pracovné príležitosti pre všetkých – najmä mladých – a zabezpečiť, aby malé a stredné podniky boli konkurencieschopné na globálnom trhu. Budúcnosť Európy je viazaná na jej schopnosť inovovať.
7. Projekt tiež prispeje k makroregionálnym stratégiám, ako je napríklad EUSDR – Prioritná os 9 "Investície do ľudí a zručností". Stimulovaním zlepšovania zručností a podnikateľských schopností, CERIecon prispeje k napĺňaniu týchto stratégií a politík a pomôže znovu naštartovať podnikateľského ducha v strednej Európe.

Projekt zapadá do koncepcie a vízie mesta Bratislava, v súvislosti s PHSR a pracovným programom primátora„111 krokov“. Pomôže prefinancovať a rozvíjať aktivity, ktorým sa mesto venuje – analýza potrieb podnikateľov na regionálnej a národnej (aj nadnárodnej) úrovni, rozvíjať školiteľov MSP a rozvíjať samotné MSP na nadnárodnej úrovni.

Trvanie projektu: 36 mesiacov

Obdobie realizácie projektu: jún 2016 – december 2018

Indikatívny rozpočet projektu: 3 112 975,00 €

Rozpočet Mesto Bratislava: 172 780,00 €

  - ERDF (85%): 146 863,00 €

  - Kofinancovanie mesto (15%): 25 917,00 €

• CERIecon

Hlavné mesto SR Bratislava sa zapojilo do projektu Urban Manufacturing, ktorý je realizovaný v rámci programu medziregionálnej spolupráce „Europe, let's cooperate! “ Interreg Europe.

V poslednom období sme boli svedkami vzniku mnohých tvorivých kolaboratívnych priestorov, akými sú coworkingy, Fab Laby, tvorivé dielne, kreatívne štvrte, vedecké parky a inkubátory. Tieto aktivity nemajú dostatočne vybudované prostredie (ekosystém), aby sa zhodnotil ich potenciál a zabezpečila ich udržateľnosť. Sú potrebné nové inovatívne prístupy, ako ich lepšie prepojiť a využiť pre ďalší hospodársky rozvoj. Tento fenomén sa pre potreby projektu nazval „ Mestské fabriky“.

Hlavným cieľom projektu je aby tieto priestory prosperovali. To sa dá dosiahnuť identifikovaním príkladov dobrej praxe , zlepšením súvisiacich nástrojov politík v partnerských mestách/regiónoch a monitorovaním efektu.

Projekt prispeje k výmene skúseností a prenosu príkladov dobrej praxe medzi partnermi za účelom zlepšenia politík v oblasti inovačnej infraštruktúry - tvorivých kolaboratívnych priestorov.

V projekte je 9 partnerov z ôsmich miest/regiónov EÚ.

Partnermi Bratislavy sú : City Univerzity Birmingham, Mestská rada Birmingham, Lisabon, San Sebastian, Zahreb, Vilnius, Kranj a región Lazio.

Prínos pre mesto: Bratislava bude benefitovať z výmeny skúseností a znalostí všetkých partnerov.

Trvanie projektu: 10 semestrov /60 mesiacov v 2 fázach

Obdobie realizácie projektu: Január 2017 – december 2019

Indikatívny rozpočet projektu: 1 831 204 €

Rozpočet Mesto Bratislava: 139 896 €

  - ERDF (85%) 118 911 €

  - Kofinancovanie mesto (15%) 20 984 €

• Urban Manufacturing

Projekt "NKP hrad Devín - sprístupnenie horného hradu verejnosti" v rámci programu Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora diverzity v kultúre a umení financovaný z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska.

Hlavné mesto SR Bratislava získalo na projekt „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ prostriedky z Finančného mechanizmu EHP na opätovné sprístupnenie horného hradu, ktorý bol pre verejnosť uzavretý od jesene 2008.

V rámci projektu „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ realizovaného v období 11/2014 - 4/2017 v rámci programu Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora diverzity v kultúre a umení spolufinancovanom z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (FM EHP) a štátneho rozpočtu SR boli realizované rekonštrukčné práce pre sprístupnenie horného hradu verejnosti.

Projekt, schválený v celkovom finančnom objeme 517 376 €, spolufinancovaný grantom FM EHP vo výške max. 439 770 € s finančnou spoluúčasťou hlavného mesta SR Bratislavy na spolufinancovanie projektu vo výške 77 606 € bol zameraný na sprístupnenie horného hradu, obnovu komunikačného systému zo stredného hradu na citadelu horného hradu, stavebné úpravy na strednej a hornej terase a obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.

Celková suma zúčtovaných oprávnených výdavkov realizovaného projektu realizovaného v období 11/2014 - 4/2017 prestavuje sumu 510 631,16 € vrátane 434 036,71 € oprávnených výdavkov projektového grantu a 76 595 € povinného 15%-ného spolufinancovania hlavného mesta SR Bratislavy. Čerpanie dosiahlo projektového grantu 98,7%.

Pôvodne odhadované náklady projektu podľa projektovej zmluvy na grant r. 2014 predstavovali sumu 399 729 € so spolufinancovaním grantom vo výške 339 770 € a finančnou spoluúčasťou hlavného mesta SR Bratislavy vo výške 59 959 €, grant bol v 3/2017 navýšený o čiastku 100 000 €, čím sa celkové oprávnené výdavky projektu stanovili na max. 517 376 € pri navýšení spolufinancovania 15% výdavkov, t.j. do výšky 77 606 €. Navýšenie projektového grantu o 100 000 € bolo určené na realizáciu expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala a vyčistenie úpätia hradného brala od náletových drevín, realizované v 1. štvrťroku 2017.

Charakteristika projektu:

• zameraný na sprístupnenie horného hradu, obnovu komunikačného systému zo stredného hradu na horný hrad, stavebné úpravy na strednej a hornej terase a obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.
• podporený grantom Európskeho hospodárskeho priestoru v rámci programu SK05 Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva
• rozpočet v celkovom finančnom objeme 517 376 € so spolufinancovaním grantom Finančného mechanizmu EHP (tzv. Nórskych grantov) a zo štátneho rozpočtu SR vo výške 85 % nákladov (439 770 € ) a spolufinancovaním Hlavného mesta SR Bratislavy min. vo výške
• 15 % nákladov, bol využitý v celkovej výške zúčtovaných oprávnených výdavkov realizovaného projektu realizovaného v období 11/2014 - 4/2017 v sume 510 631,16 € vrátane 434 036,71 € oprávnených výdavkov projektového grantu (85%) a
  76 595 € 15%-ného spolufinancovania hlavného mesta SR Bratislavy.

Navyše, hlavné mesto v júni 2016 navýšilo vlastné prostriedky rozpočtu mesta v sume takmer 230 tis. € na financovanie tzv. 2. etapy projektu „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“, z vlastného rozpočtu mesta boli financované náklady na povinnú publicitu projektu a financovanie neoprávnených aktivít projektu (zameranie, projektová dokumentácia, autorský dohľad prác), projektová dokumentácia 2. etapy, náklady na práce r. 2017 - statické zabezpečenie narušených murív a objektov, pochôdzne osvetlenie horného hradu, odborný autorský dohľad a pod.

Tzv. 2. etapa projektu, realizovaná v období r. 2016 – 12/2017, má za cieľ zabezpečiť realizáciu nevyhnutných prác a aktivít, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom projekte rekonštrukčných prác z r. 2014, resp. ktorých havarijný stav je nutné riešiť bezodkladne vzhľadom na ochranu národnej kultúrnej pamiatky ako aj bezpečnosť návštevníkov areálu NKP.

Práce / aktivity realizované v rámci projektu v období 11/2014 – 4/2017:

• vyčistenie hradného brala a architektúr horného hradu od náletových drevín a skalnej sute s použitím horolezeckej techniky a osadenie monitorovacieho systému na zisťovanie pohybu nestabilných častí hradnej skaly (realizácia 10 – 12/2015) a vyčistenie úpätia hradného brala od náletových drevín (realizácia 3-4/2017)
• rekonštrukčné práce spočívajúce v pamiatkovej obnove hradobných konštrukcií časti areálu národnej kultúrnej pamiatky (realizácia 2– 6/2016)
• obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala (realizácia 2. polrok 2016 – 4/2017)

Práce na vyčistenie hradného brala a osadenie monitorovacieho systému na zisťovanie pohybu nestabilných častí hradnej skaly boli realizované v období októbra – decembra 2015. Vyčistenie hradného brala a architektúr horného hradu od náletových drevín a skalnej sute s použitím horolezeckej techniky bolo realizované s použitím horolezeckej techniky v období októbra - novembra 2015, následne v decembri 2015 bolo realizované osadenie monitorovacieho systému na zisťovanie pohybu nestabilných častí hradnej skaly. V marci – apríli 2017 realizované vyčistenie úpätia hradného brala od náletových drevín.
Obnova hornej časti hradu - rekonštrukčné práce spočívajúce v pamiatkovej obnove hradobných konštrukcií dotknutej časti areálu národnej kultúrnej pamiatky, bola realizovaná vzhľadom na ročné obdobie, od februára 2016 do júna 2016 a bola zameraná na sprístupnenie horného hradu, obnovu komunikačného systému zo stredného hradu na horný hrad, stavebné úpravy na strednej a hornej terase. Predmetom rekonštrukčných prác boli objekty horného hradu, stredná terasa horného hradu, horná terasa horného hradu, horný hrad – citadela a podzemné priestory, realizácia elektroinštalácie a doplnenie prístupového oceľového schodiska na strednej terase a na spodnej časti hornej terasy.
Obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala realizované následne, od druhej polovice r. 2016 do 4/2017.

Realizácia projektu : 11/2014 podpis zmluvy, VO, práce: od 10/2015 – 04/2017
Termín ukončenia projektu - 30.4.2017

Slávnostné otvorenie horného hradu NKP Hrad Devín - 5.5.2017.
Od 6.5.2017 môžu návštevníci navštíviť horný hrad a muzeálnu expozíciu v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.

Prijímateľ grantu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
Partneri projektu:

• Múzeum mesta Bratislavy
• Generálny investor Bratislavy
• Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied
• Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Katedra archeológie
• Geologický ústav Slovenskej akadémie vied
• Mestský ústav ochrany pamiatok
• Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra inžinierskej geológie

Link na webstránku grantov EHP a Nórska v Slovenskej republike: http://www.eeagrants.sk/
informácie o projekte „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ 

• Zverejnená PROJEKTOVÁ ZMLUVA na realizáciu projektu „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ v rámci programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva“: http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1599248&l=sk

Uzavretie horného hradu a archeologický výskum 2008 – 2010

Uzavretie horného hradu (september 2008) bolo spôsobené vznikom trhliny v hradbovom múre nad kamenným prístupovým schodiskom. Trhlina v múre bola niekoľko mesiacov monitorovaná a odborná komisia konštatovala, že dochádza k zmenám, ktoré by mohli viesť k nekontrolovanej deštrukcii hradby. Nakoľko tadiaľ vedie jediná prístupová cesta, komisia rozhodla z dôvodu bezpečnosti návštevníkov horný hrad uzavrieť.

Za poškodeným múrom sa nachádzala zatrávnená terasa, z ktorej bolo nevyhnutné vyťažiť zeminu až na skalné podložie, kvôli odľahčeniu tlaku na múr. Nakoľko na strednej terase nebol v minulosti realizovaný archeologický výskum, bolo nutné k nemu pristúpiť. Výskum trval v rokoch 2008 – 2009 a odkryl tu viacero, dovtedy neznámych historických murív zo 14. – 17. storočia, ktoré sú verejnosti prezentované.

Rekonštrukcia horného hradu v roku 2010 si vyžiadala aj odstránenie dlažby na hornej terase, pod ktorou sa našli ďalšie historické objekty z 13. – 17. storočia. Archeologický výskum horného hradu bol ukončený v apríli 2010.

V rámci rekonštrukčných prác sa v exteriéri horného hradu demontovali všetky drevené prvky, ktoré boli v havarijnom stave, rozobrané boli aj pochôdzne plochy a deinštalovaná bola aj expozícia, kde bola odstránená nevyhovujúca zničená drevená podlaha, schodiská, madlá, zábradlia, vitríny a elektroinštalácia. Z plánovaných rekonštrukčných prác sa podarilo do apríla 2010 zrealizovať opravu poškodeného muriva hradby, archeologický výskum a výmenu dreveného mosta cez šijovú priekopu za kovový.

Na jar 2010 boli z dôvodu nedostatku financií pozastavené všetky rekonštrukčné práce.

Obnova horného hradu NKP hrad Devín v období 2014 – 2017

Hlavné mesto SR Bratislava získalo v roku 2014 na obnovu NKP hrad Devín finančné prostriedky z programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva“, financovaného z Finančného mechanizmu EHP. 

Cieľom projektu bol sprístupniť verejnosti hornú časť hradu Devín s expozíciou v jaskynných priestoroch, ktoré boli uzavreté od roku 2008.
Stavebným prácam predchádzalo očistenie hradnej skaly a architektúr na hornom hrade od náletovej zelene. Na skalnom brale bolo inštalovaných viacero trhlinomerov, ktoré automaticky zaznamenávajú zmeny stability skalných blokov.

V jaskynných priestoroch skalného brala je od 1. 5. 2017 inštalovaná expozícia o vývoji hradu Devín v stredoveku, ktorá bude doplnená o geologickú históriu brala. Nálezy z obdobia stredoveku budú doplnené o unikátnu prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr (16 miliónov rokov), ktoré sa tu zachovali v podobe morského piesku s príslušnou faunou a tiež pozorovateľnými vplyvmi pôsobenia morskej hladiny v devínskom skalnom brale.
Novou archeologickou i geologickou expozíciou, technickým vylepšením osvetlenia a ventiláciou jaskynných priestorov vznikne atraktívny a poučný expozičný priestor, ktorého návšteva spolu s výhľadom z horného hradu do širokého okolia poskytne návštevníkom nezabudnuteľný zážitok.

História a zaujímavosti horného hradu

Kamenný stredoveký hrad bol postavený na skalnom brale najneskôr v druhej polovici 13. storočia. Nie je však vylúčené, že to bolo krátko po zničení a vypálení hradu v roku 1233. Najstaršou stavbou na hornom hrade bola valcová veža, v ktorej strede sa nachádzal vstup do jaskynných priestorov v skalnom brale. Krasové jaskyne a pukliny tu vznikli pred 16 miliónmi rokov, kedy boli zaplavené treťohorným morom. Pravdepodobne pri výstavbe horného hradu v 13. storočí boli objavené a umelo osekané do väčších priestorov, ktoré mohli slúžiť ako útočisko a skladovacie priestory. Jaskynné priestory boli opäť objavené v roku 1990.

Hrad Devín bol kráľovským pohraničným hradom, ktorý bol prepožičiavaný významným uhorským šľachtickým rodom (Garayovci, páni zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci, Pálfyovci). V roku 1529 na hrad zaútočili Turci, ktorí postupovali k Viedni. Hrad nedobyli, ale vypálili mestečko Devín aj s kostolom. Horný hrad bol v 15. – 17. storočí viackrát prestavaný a rozšírený.
V roku 1809 hrad Devín podmínovali vojaci Napoleonovej armády a vyhodili ho do povetria. Do Dunaja sa zrútili celé bloky muriva a horný hrad bol zničený takmer na skalu. Hrad Devín už v tom čase nemal vojenskú posádku ani žiadny vojenský význam a dôvody jeho zničenia (rovnako ako neďalekého hradu Pajštún) zostávajú neznáme.
V roku 1896 sa v Uhorsku konali veľkolepé oslavy tisíceho výročia príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Ich súčasťou bola aj výstavba siedmich pomníkov. Jeden z nich bol postavený na Devíne. Pri jeho výstavbe boli opäť zničené ďalšie časti horného hradu. Devínsky pomník mal mohutný osemhranný podstavec s nápisom 896 – 1896, na ktorom stál stĺp so sochou staromaďarského bojovníka. Opieral sa o štít s reliéfom uhorského štátneho znaku a v pravej ruke držal voľne spustenú šabľu. Tento 22 metrov vysoký monument slávnostne odhalili 18. októbra 1896. Po vzniku prvej Československej republiky bol pomník ako symbol „uhorského jarma“ zničený – 12. januára 1921 presne napoludnie ho vyhodila do povetria skupina slovenských legionárov.
Poslední majitelia – Pálffyovci 25. mája 1932 predali Devínsky hrad Československej republike za symbolických 1 000 korún.

Hrad Devín navštívi ročne viac ako 100 000 návštevníkov z domova i zahraničia. V roku 2016 zaznamenal hrad Devín rekordnú návštevnosť 175 000 návštevníkov.

• NATIONAL CULTURAL MONUMENT DEVIN CASTLE - PUBLIC ACCESS TO THE UPPER CASTLE

Projekt „Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy - pilotná aplikácia opatrení v oblasti zadržiavania zrážok v urbanizovanom prostredí“ s celkovou oprávnenou sumou výdavkov vo výške 2 368 059,70 € financovaný z grantu Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórska a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy, MČ Bratislava-Nové Mesto a MČ Bratislava-Petržalka.

V projekte, realizovanom v období 8/2014 - 30.4.2017, bolo zapojených 9 partnerov projektu:

• prijímateľ Hlavné mesto SR Bratislava, partneri MČ Bratislava-Nové Mesto, MĆ Petržalka a COWI (partner z Nórska) -partneri projektu s finančnou účasťou (MČ Bratislava-Staré Mesto bola pôvodne partnerom projektu, avšak v r. 2015 odstúpila od realizácie)
• Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), Mestské lesy, Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave - partneri bez finančnej účasti.

Cieľom projektu bolo zvýšenie pripravenosti mesta Bratislavy na negatívne dopady zmeny klímy a tak sa zabezpečiť primeranú kvalitu obytného a prírodného prostredia, ochranu zdravia, majetku a podmienky pre kvalitný život pre obyvateľov mesta. Cieľom bolo zvýšiť povedomie odborníkov a širokej verejnosti v Bratislave o klimatických zmenách a demonštrovať postupy pre implementáciu/realizáciu adaptačných opatrení, ktoré:

• prispejú k revitalizácii verejných priestorov
• zvýšia odolnosť verejných priestorov voči dopadom zmeny klímy - extrémne zrážky, teploty a sucho
• budú zamerané na zvýšenie podielu zelených plôch a plôch pre vsakovanie dažďovej vody použitím priepustných povrchov, spádovania a zachytávania zrážkovej vody a pod.
• zvýšia povedomie odbornej a širokej verejnosti o problematike adaptácie pri realizácii vhodných opatrení a to aj pilotnými projektami - príklady dobrej praxe realizované partnermi projektu

Výstupy a zrealizované aktivity:

• Spracovaný Akčný plán adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy: schválený mestským zastupiteľstvom 26.4.2017
• Zrealizované adaptačné opatrenia v oblastiach a lokalitách 
• Informačná kampaň a networking prostredníctvom informovania verejnosti cez web stránku, poradenstvo pre verejnosť a malá grantová schéma, konferencie, študijné návštevy.

Čiastkové projekty Hlavného mesta SR Bratislava:

• Hlavné a Františkánske námestie: výsadba 10 stromov a obnova stromovej vegetácie (realizácia: 2 – 4/2016, v 5 – 9 /2016 dokončovacie práce a ochranné stromové mreže)
• Parčík Svoradova ul.: revitalizácia existujúcej zelene a sprístupneniu priestoru verejnosti na krátkodobú rekreáciu. Vytvorenie nového multifunkčného verejného priestoru na rozlohe takmer 1 000 m2. Projekt vychádzal z návrhov obyvateľov získaných na základe participačného procesu. Realizácia ukážkových riešení na zachytávanie zrážkovej vody, priepustných povrchov, doplnenie lavičiek a ďalšieho vybavenia. (realizácia 2/2017 – 4/2017)
• Revitalizácia stromoradia v cestnej zeleni na Námestí slobody (Banskobystrická ul.) a čiastočná obnova zelene Námestí slobody: realizácia: 03/2017 – 4/2017. Revitalizácia existujúceho stromoradia v cestnej zeleni Pôvodne plánovaná realizácia čiastočnej obnovy námestia Námestia slobody vrátane výsadby zelene, obnovy spevnených plôch so zasakovacími prvkami, realizáciou vodozádržných opatrení sa nemohla realizovať z projektového grantu kvôli obmedzeniu výkonu stavebných prác vzhľadom na opatrenia súvisiace s predsedníctvom SR v Rade EÚ. V rámci nórskych grantov sa zrealizoval iba časť projektu – obnova aleje na Námestí slobody (realizácia: plán 2/2017 – 4/2017)
• Realizácia extenzívnych vegetačných striech na existujúcich strechách objektu Domova seniorov Archa: realizácia zelenej „vegetačnej“ strechy domova seniorov (realizácia: 3/2017 – 4/2017)
• Rekonštrukcia vodohospodárskych objektov Protipožiarne nádrže ma Železnej Studienke č. 3 a č. 4: rekonštrukcia nápustných a výpustných zariadení pri 2 rybníkoch na Železnej studničke (realizácia: 10/2016 – 4/2017)
• Výsadba stromoradia a krov v stredovom páse križovatky Dolnozemská – Kutlíkova (realizácia: jeseň 2015)

Čiastkové projekty ostatných partnerov s finančnou účasťou:

• MČ Bratislava-Nové Mesto:
• Voľnočasový priestor „Jama“ - bývalý areál cyklistického štadióna: Vybudovanie novej plochy zelene pre obyvateľov Bratislavy ako priestoru krátkodobej rekreácie s modelovým zachytávaním zrážkovej vody a inými modelovými prvkami hospodárenia so zrážkovou vodou, výsadba zelene, vytvorenie priestoru pre športové a rekreačné aktivity obyvateľov mesta (realizácia: 10/2016 – 4/2017 so spolufinancovaním z grantu, následne s financovaním MČ)
• Gaštanica: realizácia verejného priestranstva Gaštanice – Jeséniova ul.: obnova verejného priestoru s cieľom ozdravenia a zachovania jestvujúcej vegetácie gaštanice, jej ošetrenie a realizácia novej výsadby, ktorá zabráni odplavovaniu a erózii pôdy, modelové zachytávanie zrážkovej vody (zasakovacie pásy) a pod. (realizácia: 10/2016 – 4/2017)
• MČ Bratislava- Petržalka:
• Obnova Námestie hraničiarov s cieľom zvýšenia podielu zelene na úkor spevnených plôch, realizácia vodozádržných opatrení, využitie zrážkovej vody, spádovanie z chodníkov do zelene, výber vhodnejších druhov drevín a ostatnej vegetácie vzhľadom k očakávaným dopadom zmeny klímy (realizácia 9 /2014 – 5/2015)

Odborný garant projektu za hlavné mesto SR Bratislava: Útvar hlavnej architektky, architekt@bratislava.sk

• webstránka projektu: information in English
• Webstránka grantov EHP a Nórska v Slovenskej republike
• informácie o projekte

Hlavné mesto SR Bratislava je partnerom nadnárodného projektu s názvom „URBAN-E“, ktorý je zameraný na podporu rozširovania infraštruktúry elektronabíjacích staníc v Európe. Projekt bol koncom júna 2017 schválený Európskou komisiou na podporu EÚ v rámci  programu Nástroja na prepájanie Európy - Connecting Europe Facility (TEN-T) s dobou realizácie projektu 3/2017 - 12/2020.

Ciele projektu:

Projekt URBAN-E je zameraný na rozvoj nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá v mestách zapojených partnerov projektu - Bratislava, Ľubľana a Záhreb, vyhodnotenie možností zavedenia inovatívnych modelov udržateľnej dopravy založených na elektrických vozidlách (najmä e-car sharing, e-taxi, e-shuttle) a na otestovanie inteligentných riešení v oblasti zelenej mestskej mobility a parkovania (senzory pre miesta rezervované pre nabíjanie elektromobilov, inteligentná rezervácia nabíjania, vyhodnotenie intermodálnych dopravných riešení).

V rámci projektu sa v mestách Bratislava, Ľubľana a Záhreb postaví celkom 167 nabíjacích staníc pre elektromobily z toho 144 ks na striedavý prúd AC (doba nabitia v priebehu niekoľkých hodín) a 23 ks rýchlonabíjacích staníc na jednosmerný prúd DC (doba nabitia cca. 20 minút). Pre mesto Bratislava je z toho naplánovaných 50 ks AC nabíjacích staníc na striedavý prúd (doba nabitia v priebehu niekoľkých hodín) a 5 ks DC staníc - rýchlonabíjacích staníc na jednosmerný prúd (doba nabitia cca. 20 minút), zabezpečí kompletne Západoslovenská energetika.

Nabíjacie stanice budú spĺňať všetky zodpovedajúce štandardy nabíjania (CCS, CHAdeMO, Typ 2) a budú plne interoperabilné v rámci slovenskej aj celoeurópskej siete nabíjacích staníc.

Partneri projektu:

Vedúci partner – koordinátor projektového konzorcia:

• Petrol, Ľubľana, Slovinsko (energetická spoločnosť)

Partneri:

• Západoslovenská energetika, a.s., Slovensko
• GO4, s.r.o., Slovensko (prevádzkovateľ logistických, kuriérskych a cyklokuriérskych služieb)
• GoOpti, Slovinsko (prevádzkovateľ transportných služieb na báze elektrických vozidiel)
• Mesto Ľubľana, Slovinsko
• Petrol, Zagreb, Chorvátsko
• Hlavné mesto SR Bratislava, Slovensko
• Slovinské železnice, Slovinsko
• Mesto Záhreb, Chorvátsko

Realizácia projektu: 3/2017 - 12/2020 

Predpokladané prínosy projektu:

Projekt URBAN-E je príležitosťou pre aktívne zapojenie hlavného mesta Bratislavy do rozhodovacích procesov budovania siete nabíjacích staníc pre elektromobily na svojom území. Zároveň je to unikátna možnosť pre hlavné mesto ako sa aj podieľať na zhodnotení možností zavádzania nových obchodných modelov a riešení v oblasti udržateľnej mobility (najmä e-car sharing a e-taxi). 

V rámci projektu sa vytvorí platforma kľúčových hráčov pre zavádzanie rôznych opatrení udržateľnej dopravy s dôrazom na elektromobilitu, ktorej úlohou bude aj facilitácia výstavby nabíjacej infraštruktúry na území mesta a zavádzania ďalších opatrení pre podporu udržateľnej dopravy.

Hlavné mesto ďalej získa aj nové poznatky z testovania inteligentného riadenia (navádzania) elektromobilov na voľné parkovacie miesta prostredníctvom inteligentných senzorov a z vyhodnotenia možností pre zavedenia inovatívnych intermodálnych dopravných riešení.

 Zapojenie a úlohy hlavného mesta SR Bratislavy do projektu / Hlavné aktivity hlavného mesta SR Bratislavy v projekte:

• Vytvorenie platformy kľúčových hráčov pre zavádzanie udržateľnej dopravy s dôrazom na elektromobilitu (s účasťou zástupcov mestských častí), systémová facilitácia rozvoja elektromobility/nabíjacej infraštruktúry a strategická podpora pri zavádzaní nových inovatívnych nástrojov mestskej mobility (napr. pri vyhodnotení e-carsharing modelu)
• Participácia na vyhodnotení možností zavedenia elektrických taxíkov a carsharing systému na báze elektromobilov
• Participácia na plánovaní siete nabíjacích staníc pre elektromobily a poskytnutie vyhradených parkovacích miest pre elektromobily v bezprostrednej blízkosti nabíjacej stanice (v rámci územnej kompetencie hl. mesta)
• Participácia na vyhodnotení možností a na budovaní integrovaného systému rôznych druhov osobnej dopravy v meste (rozvoj intermodálnych riešení)
• Participácia na diseminácii - šírení a komunikácia výsledkov projektu resp. komunikácia o možnostiach udržateľnej dopravy v meste

 Zapojenie hlavného mesta SR Bratislavy je v role partnera. Účasť odborných pracovníkov Magistrátu pri tvorbe strategických materiálov, pri realizácii aktivít a na odborných workshopoch resp. pracovných stretnutiach prispeje k odbornosti stanovovaných postupov a metód.

Rozpočet projektu:

Celkový rozpočet medzinárodného projektu URBAN-E je v sume 4,473 mil. € odhadovaných oprávnených nákladov, so spolufinancovaním 85% z grantu EÚ v sume max. 3,802 mil. €.

Rozpočet slovenskej časti konzorcia v rámci projektu predstavuje  1 405 000 €, vrátane spolufinancovania vo výške 15%.

Náklady na projektovú prípravu pokrývajú v plnej výške súkromní partneri projektu, nie hlavné mesto Bratislava. Väčšinu nákladov slovenskej časti konzorcia tvoria investičné náklady súvisiace s výstavbou nabíjacej infraštruktúry. Inštaláciu elektronabíjacích staníc v Bratislave zabezpečí Západoslovenská energetika, a.s. ako národný gestor projektu.

Rozpočet projektu pre hlavné mesto SR Bratislava je 95 640 € na obdobie realizácie (3/2017 - 12/2020). Miera financovania: 85% zdroje EÚ, maximálna výška spolufinancovania zo strany hlavného mesta: 15%,  t.j. 14 346 €.

Rozpočet projektu mesta zahŕňa oprávnené výdavky na štúdie, disemináciu projektu, zvyšovanie povedomia o e-mobilite a projektový manažment. Vzhľadom na typ aktivít realizovaných mestom - „soft“ aktivity projektu, rozpočet zahŕňa financovanie riadenie projektu, ľudských zdrojov bez investícií do infraštruktúry.

Odborný garant projektu za hlavné mesto SR Bratislava:

Oddelenie energetického manažmentu, oem@bratislava.sk