Transparentné mesto

Bratislava zverejnila mapu energetickej spotreby svojich budov

5.4.2022

Návštevníci nášho webu sa prehľadnou formou na mape Bratislavy dozvedia, aké energie daná budova využíva, aké sú jej priemerné náklady na tieto energie ročne, prípadne či budova prešla nejakou významnejšou rekonštrukciou,“ hovorí primátor hlavného mesta Matúš Vallo.

Portál opendata.bratislava.sk obsahuje dáta o efektívnom spôsobe míňania energie mestskými organizáciami.

Ako vyplýva zo zverejnených údajov, najvyššie účty za energie, v priemere okolo 800-tisíc eur ročne, prichádzajú na Zimný štadión Ondreja Nepelu. Prevádzka krytej plavárne na Pasienkoch si ročne vyžiada zhruba 330-tisíc eur, kúrenie a elektrina pre bratislavskú ZOO vyjdú na zhruba štvrť milióna eur za rok. Šesťciferné sumy na vodu, plyn či elektrinu si vyžiadajú ročne aj kancelárske budovy samosprávy. Najnižšie náklady, ide o niekoľko stoviek či tisícok eur ročne, majú napríklad múzeá hodín či umeleckých remesiel, ale aj múzeum zbraní v Michalskej veži či antická Gerulata v Rusovciach.

Aktuálne magistrát zverejnil kompletné údaje z rokov 2013 až 2017, ďalšie budú postupne pribúdať. Grafy zobrazujú aj vývoj v čase, kde môžeme sledovať mierny pokles spotreby už v minulých rokoch. Takýto trend by sme chceli zachovať aj do budúcna.

V priebehu roku 2019 sme vďaka spolupráci a grantu Európskej investičnej banky vypracovali viac ako sto auditov mestských budov, ktoré identifikujú potrebné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti každej z nich. Audity sú podkladom pre vypracovanie súťažných podmienok na verejné obstarávania, ktoré sú potrebné pri realizácii odporúčaných opatrení. Pripravujeme napríklad montáž fotovoltaických panelov, zatepľovanie budov či budovanie zelených striech. Žiadne iné mesto doteraz takto podrobne nezmapovalo energetickú efektívnosť svojich budov.

V súčasnej dobe sa dáta za spotrebu budov zbierajú manuálne. Radnica pracuje na tom, aby boli tieto údaje k dispozícii online. Mesto tak bude vedieť efektívnejšie plánovať prípadné opravy či rekonštrukcie. A následne aj odmerať dopad týchto zmien. „Tieto údaje si nechceme nechávať len pre seba. Plánujeme ich zverejňovať aj vo forme otvorených údajov. Teda tak, aby s nimi laická aj odborná verejnosť mohla pracovať,“ povedal vedúci oddelenia energetického manažmentu Roman Chovanec.

Zdieľať