Na Primaciálnom námestí pribudne pamätná tabuľa k 100. výročiu vzniku ČSR


Autorom pamätnej tabule, ktorú nechalo vyhotoviť hlavné mesto z iniciatívy primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, je akademický sochár Vlado Višváder. Ide o mramorovú tabuľu s bronzovými reliéfmi podobizní M. R. Štefánika a T. G. Masaryka ako zakladateľov 1. ČSR, na ktorej je vyfrézovaný text a zasadená aj bronzová ozdoba v podobe lipovej ratolesti ako symbolu slovanstva. Ako uvádza jej autor, takáto pamätná tabuľa, na ktorej sú vedľa seba zobrazení obaja zakladatelia ČSR, je jediná svojho druhu nielen na Slovensku.

 „100. výročie založenia Československej republiky, ktorá prispela k rozšíreniu a prehĺbeniu vzťahov medzi našimi národmi, je veľkou udalosťou. Na Slovensku stále pretrváva pozitívny vzťah k bývalému spoločnému štátu a spoločnej histórii. Som rád, že odhalením pamätnej tabule zároveň vzdáme úctu tým, ktorí sa pričinili o vznik nového štátu na slobodnom a demokratickom princípe,“ hovorí Ivo Nesrovnal, primátor Bratislavy.

V minulosti bola na Starej radnici pamätná tabuľa venovaná návštevám prvého československého prezidenta T. G. Masaryka v Bratislave, ktorá bola po 2. svetovej vojne odstránená a zničená následkom víťazného komunistického prevratu, ktorý zásadným spôsobom ovplyvnil vývoj dejín našich krajín a znamenal koniec demokracie a slobody.

G. Masaryk - tvorca teórie "čechoslovakizmu" a jednotného československého národa, ktorý považoval Čechov a Slovákov za jeden národ. Spolu s Edvardom Benešom a M.R. Štefánikom založili v Paríži Národnú radu československú v roku 1916, na čele ktorej stál Masaryk. Bratislavu navštívil 20.9.1921 a 13.10.1930. Za prvého československého prezidenta bol vyhlásený 14.11.1918 revolučným Národným zhromaždením ČSR v Prahe. Vo funkcii prvého prezidenta pôsobil do 14. decembra 1935.

R. Štefánik - spoluzakladateľ Československa a najväčší slovenský štátnik. Bol rodák z Košarísk, svetobežník, jeden z prvých Slovákov, ktorý viackrát vystúpil na horu Mont Blanc, okrem iného astronóm, bádateľ, inovátor a vynálezca, napr. pánskych trakov či viazanky. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal počas prvej svetovej vojny najväčšiu zásluhu na formovaní československého zahraničného odboja. V roku 1912 sa stal francúzskym občanom a za svoju činnosť bol vymenovaný za rytiera Čestnej légie. Za nevyjasnených okolností zahynul 4. mája 1919 pri páde lietadla v blízkosti Ivanky pri Dunaji.

Po samotnom akte odhalenia tabule za sprievodu fanfár bude nasledovať položenie vencov na uctenie si pamiatky velikánom československých dejín, ktorí položili základy národnej hrdosti a spolupatričnosti a zaslúžili sa o podporu demokratických princípov v spoločnosti.

Súvisiaci obsah

Komentáre