Podujatia

Výstava BIATEC, NONNOS o Keltoch na strednom Dunaji vo Frankfurte nad Mohanom

27.5.2022

Po dvoch rokoch prípravy bude Slovensko na výstave po prvýkrát vystavovať archeologické nálezy z územia Bratislavy, Devína a juhozápadného Slovenska v Nemecku. Námet výstavy bol inšpirovaný výstavou Kelti z Bratislavy na Bratislavskom hrade, kde sa nachádza od roku 2016 a predtým ju hosťovalo Archeologické múzeum Umbrie v Perugii. Pôvodná výstava bola ocenená časopisom Pamiatky a múzeá ako Výstava roka 2016. Výstava predstavuje vývoj osídlenia v priestore Bratislavskej brány a okolí od 8. storočia pred Kr. po 1. storočie po Kr. Autori kládli dôraz na keltské osídlenie juhozápadného Slovenska a predovšetkým keltské oppidum v Bratislave, ktoré niekdajší obyvatelia pozdvihli na európsku úroveň. Posledné výskumy na Bratislavskom hrade priniesli prekvapujúce poznatky o intenzívnych obchodných a azda aj politických kontaktoch medzi Keltmi žijúcimi v bratislavskom oppide a predstaviteľmi Rímskej ríše. Kamenné architektúry stavané na rímsky spôsob, vyspelé hrnčiarske či kovospracujúce remeslo, prepracovaný systém mincovníctva; to všetko dokazuje vysokú úroveň osídlenia v oppide. Záver výstavy sleduje zmeny v osídlení v priestore Bratislavskej brány na prelome letopočtov, kedy „na scénu“ prichádzajú Rimania postupujúci z juhu a Germáni prenikajúci zo severu. Dunaj sa v tomto období stal na asi štyri storočia hranicou medzi rímskym a pre Rimanov barbarským svetom. Vzťahy medzi oboma rozdielnymi kultúrnymi svetmi predstavujú, okrem iného, bohaté inventáre hrobov germánskych elít z juhozápadného Slovenska.

Záujem o výstavu prejavil riaditeľ Archeologického múzea vo Frankfurte nad Mohanom Dr. Wolfgang David ešte v roku 2017. Frankfurt je sídlom Európskej centrálnej banky s logom Eura pred fasádou svojej výškovej budovy. Tento námet inšpiroval Dr. Davida prezentovať keltské mince s prvými nápismi v latinke na Slovensku BIATEC a NONNOS objavenými na území Bratislavy.

Keltské mince predstavovali univerzálnu menu rozšírenú na veľkom území Európy už pred vyše dvetisíc rokmi. Biateky boli razené v zlate aj striebre práve na území Bratislavy, ktorá bola svojho času centrálnym oppidom, čiže osídlením mestského charakteru. Do Frankfurtu ide zlatý poklad z bratislavského hradu objavený v roku 2009 spolu s pokladmi strieborných mincí zo Žilinskej ulice a bývalej Tatrabanky na Nám. SNP (dnes sídlo MK SR).

Frankfurtské archeologické múzeum má svoje priestory v bývalom karmelitánskom kostole a kláštore, preto architektka výstavy Ing. arch. Anna Gondova z MÚOP vyvinula obrovské úsilie, aby v tomto sakrálnom priestore vytvorila kulisy pre modernú a nadčasovú výstavu, tak ako sa jej to podarilo na hrade. Na výstave spolupracoval dizajnérsky ateliér Petra Baumanna z VŠVU a grafici Jakub Dušička a Magda Scheryová. Kurátorom výstavy sú PhDr. Margaréta Musilová (MÚOP), PhDr. Peter Bárta (SNM-HM), Mgr. Juraj Kuchárik (SNM-HM), Mgr. Radoslav Čambal (SNM-AM), PhD. a Mgr. Katarína Harmádyová,PhD. (MMB).

Organizátorom výstavy vo Frankfurte je SNM-Historické múzeum a Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave. Do Nemecka išli originálne archeologické zbierkové predmety z týchto dvoch inštitúcií, ako aj zo SNM-Archeologického múzea a  Múzea mesta Bratislavy pod záštitou Slovenského inštitútu v Berlíne a  za finančnej podpory Slovenskej archeologickej spoločnosti pri SAV a Archeologického ústavu SAV v Nitre.

fotka z výstavy
fotka z výstavy
fotka z výstavy
Zdieľať