Transparentné mesto

Ako žijeme v Bratislave? Pozrite si grafy aplikácie Ľudia Bratislavy

4.4.2022

Po rokoch stagnácie sa počet obyvateľov Bratislavy opäť zvyšuje. V roku 2019 pribudlo v hlavnom meste takmer 5 000 nových obyvateľov, najmä vďaka prílevu ľudí z iných častí Slovenska, ale aj zo zahraničia. Grafy v aplikácii ukazujú napríklad projekciu vývoja populácie v Bratislave a na Slovensku. Rozdiel v populačnej dynamike medzi metropolitným regiónom Bratislavy a zvyškom krajiny sa v najbližších rokoch pravdepodobne prehĺbi, pretože hlavné mesto demograficky odčerpáva ostatné územie, hlavne regióny.

Vizualizácie ukazujú aj vývoj populácie senioriek a seniorov. Napríklad najvyšší podiel žien nad 65 rokov je v bratislavskom Lamači, kde tvoria viac ako šestinu obyvateľstva tejto mestskej časti.

Z prehľadných grafov možno tiež odčítať, že do Bratislavy denne dochádza takmer 140 000 SIM kariet (niektorí ľudia môžu mať aj viac zariadení). Ukazujú to dáta od mobilných operátov. Najviac „pendlerov“ prichádza z Trnavy, Pezinka, Stupavy a Piešťan.

Dáta ukazujú aj kozmopolitnú stránku Bratislavy. Cudzinci a cudzinky predstavujú až 8% populácie a podľa vývoja grafov bude ich podiel do budúcnosti rásť. „Typickým cudzincom v meste je muž v ekonomicky produktívnom veku. Naopak, medzi cudzincami je nízky počet detí a starších ľudí,“ približuje Milota Sidorová, riaditeľka Sekcie mestských štúdií a participácie Metropolitného inštitúty Bratislavy. Najviac cudzincov a cudziniek sa koncentruje v kozmopolitnom Starom Meste, ale tvoria aj klastre v priemyselných areáloch na okrajoch Bratislavy. Zo štátov EÚ u nás najčastejšie žijú Česi, Nemci a Taliani. Z iných častí sveta u nás druhý domov našlo najviac Ukrajincov, Srbov a Rusov.

Vizualizácie zahŕňajú tiež porovnanie zárobkov obyvateľov jednotlivých častí mesta. Najvyššie pracovné príjmy majú obyvatelia Starého Mesta s priemerným mesačným príjmom 990€. Za ním nasledujú obyvatelia Čunova, Lamača a Záhorskej Bystrice. Naopak najmenej zarábajúce pracovné miesta obsadzujú obyvatelia Vrakune, Vajnor a Devína. Priemerný zárobok v Podunajských Biskupiciach dosahuje 603.

Bratislava pozná aj dáta, ktoré sa týkajú zmeny klímy a kde v hlavnom meste sa najviac prejavujú. Ide o horúčavy, nedostatok zrážok, inokedy zase ich nadbytok, ktoré významne menia životné podmienky obyvateľov a obyvateliek nášho mesta. Najviac postihnuté sú a budú oblasti, ktoré sú najmenej adaptované na dôsledky zmeny klímy. Satelitné snímky ukazujú, že extrémne letné horúčavy predstavujú najväčšie riziko v Trnávke, Starom Meste a čiastočne v Petržalke a Novom Meste. Silné horúčavy zhoršujú kvalitu života ľuďom hlavne v husto zastavaných oblastiach bez zelene a vody, preto je dlhodobou úlohou mestských plánovačov tvoriť v meste viac zelených plôch.

Dáta z interaktívnych vizualizácií môžu mestským plánovačom pomôcť ako podklad pri tvorbe politík, strategických dokumentov či pre ďalší výskum. Aj vďaka týmto dátam môže mesto efektívnejšie plánovať svoj rozvoj či skvalitňovať život a služby pre svoje obyvateľky a obyvateľov či už v oblasti dopravy, sociálnych služieb či úpravy verejných priestranstiev. Dáta sú zaujímavé aj pre bežných ľudí, ktorí sa tak môžu dozvedieť viac o svojom meste. Aplikácia Ľudia Bratislavy bola vytvorená ako súčasť publikácie Ako porozumieť mestu a jeho ľuďom. Jej autormi sú pracovníci Sekcie mestských štúdií a participácie Metropolitného inštitúty Bratislavy, Oddelenia dátových a priestorových analýz a externí spolupracovníci.

Zdieľať