Finančný mechanizmus EHP a Nórska 2014-2021

Granty EHP a Nórska predstavujú príspevok Islandu, Lichtenštajnska a Nórska k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe.

Majú dva hlavné ciele: znižovanie ekonomických a spoločenských rozdielov v Európe a posilňovanie vzájomných vzťahov medzi prispievateľskými krajinami a 15 krajinami EÚ v strednej a východnej Európe a v Pobaltí.

Tri prispievateľské štáty úzko spolupracujú s EÚ prostredníctvom Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP). Ako donori postupne v rokoch 1994 až 2014 poskytli prostredníctvom grantových schém 3,3 miliardy EUR. Granty EHP a Nórske granty na obdobie 2014 – 2021 dosahujú 2,8 miliardy EUR. Prioritami tohto obdobia sú:

#1 Inovácie, výskum, vzdelávanie a konkurencieschopnosť

#2 Sociálna inklúzia, zamestnanosť mladých a odstraňovanie chudoby

#3 Životné prostredie, energia, zmena klímy a nízko uhlíkové hospodárstvo

#4 Kultúra, občianska spoločnosť, dobré spravovanie a základné práva

#5 Spravodlivosť a vnútorné záležitosti

Oprávnenosť čerpať tieto granty odráža kritériá stanovené pre Kohézny fond EÚ, ktorý je určený pre členské štáty s hrubým národným produktom (HNP) na obyvateľa nižším než 90% priemeru EÚ.

Granty EHP a Nórska pozostávajú z dvoch finančných mechanizmov. Granty EHP sú financované spoločne Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom, ktorých príspevky sa odvíjajú od ich HDP. Nórske granty sú financované výlučne Nórskom.

Všetky projekty sú vo výške 15% spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.


Projekt "Klimaticky odolná Bratislava - Pilotné projekty zamerané na dekarbonizáciu, energetickú účinnosť budov a udržateľné hospodárenie s dažďovou vodou v mestskom prostredí“ získal grant z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska v sume 1 170 600 € prostredníctvom Grantov EHP a Nórskych grantov. Projekt bol spolufinancovaný v sume 206 576 € z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Ciele projektu sú:

  • Vypracovanie Akčného plánu na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu do roku 2030;
  • zníženie skleníkových plynov najmenej o 1 785 t CO2 ekv.;
  • komplexná obnova 4 verejných budov v súvislosti s energetickou účinnosťou;
  • 2 doplnkové environmentálne čiastkové projekty k investičným projektom;
  • realizácia pilotného projektu na riešenie problému záplavových povodní;
  • implementácia 25 oprávnených opatrení na zmiernenie a adaptáciu (sivé/ energetická účinnosť - 9, modré a zelené - 11, soft - 5);
  • rozvoj partnerstva;
  • organizovanie aktivít, ktoré spájajú rôzne cieľové skupiny;
  • povinná a dobrovoľná publicita darcu a finančného mechanizmu EHP;
  • zvyšovanie informovanosti miestneho obyvateľstva, miestnych samospráv a ich zamestnancov o zmene klímy;
  • mediálna prezentácia s regionálnym a celonárodným dosahom.

Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Grantov EHP a Nórska na Slovensku, navštívte stránku www.eeagrants.sk alebo www.norwaygrants.sk.

Pre viac informácií navštívte oficiálnu stránku projektu http://bratislavazelenajsa.sk/



Národná kultúrna pamiatka hrad Devín - sprístupnenie horného hradu verejnosti

ENGLISH VERSION HERE

Projekt "NKP hrad Devín - sprístupnenie horného hradu verejnosti" v rámci programu Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora diverzity v kultúre a umení financovaný z finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska.

Hlavné mesto SR Bratislava získalo na projekt „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ prostriedky z Finančného mechanizmu EHP na opätovné sprístupnenie horného hradu, ktorý bol pre verejnosť uzavretý od jesene 2008.

V rámci projektu „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ realizovaného v období 11/2014 - 4/2017 v rámci programu Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a podpora diverzity v kultúre a umení spolufinancovanom z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (FM EHP) a štátneho rozpočtu SR boli realizované rekonštrukčné práce pre sprístupnenie horného hradu verejnosti.

Projekt, schválený v celkovom finančnom objeme 517 376 €, spolufinancovaný grantom FM EHP vo výške max. 439 770 € s finančnou spoluúčasťou hlavného mesta SR Bratislavy na spolufinancovanie projektu vo výške 77 606 € bol zameraný na sprístupnenie horného hradu, obnovu komunikačného systému zo stredného hradu na citadelu horného hradu, stavebné úpravy na strednej a hornej terase a obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.

Celková suma zúčtovaných oprávnených výdavkov realizovaného projektu realizovaného v období 11/2014 - 4/2017 prestavuje sumu 510 631,16 € vrátane 434 036,71 € oprávnených výdavkov projektového grantu a 76 595 € povinného 15%-ného spolufinancovania hlavného mesta SR Bratislavy. Čerpanie dosiahlo projektového grantu 98,7%.

Pôvodne odhadované náklady projektu podľa projektovej zmluvy na grant r. 2014 predstavovali sumu 399 729 € so spolufinancovaním grantom vo výške 339 770 € a finančnou spoluúčasťou hlavného mesta SR Bratislavy vo výške 59 959 €, grant bol v 3/2017 navýšený o čiastku 100 000 €, čím sa celkové oprávnené výdavky projektu stanovili na max. 517 376 € pri navýšení spolufinancovania 15% výdavkov, t.j. do výšky 77 606 €. Navýšenie projektového grantu o 100 000 € bolo určené na realizáciu expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala a vyčistenie úpätia hradného brala od náletových drevín, realizované v 1. štvrťroku 2017.

Charakteristika projektu:

  • zameraný na sprístupnenie horného hradu, obnovu komunikačného systému zo stredného hradu na horný hrad, stavebné úpravy na strednej a hornej terase a obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.
  • podporený grantom Európskeho hospodárskeho priestoru v rámci programu SK05 Ochrana a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva
  • rozpočet v celkovom finančnom objeme 517 376 € so spolufinancovaním grantom Finančného mechanizmu EHP (tzv. Nórskych grantov) a zo štátneho rozpočtu SR vo výške 85 % nákladov (439 770 € ) a spolufinancovaním Hlavného mesta SR Bratislavy min. vo výške
  • 15 % nákladov, bol využitý v celkovej výške zúčtovaných oprávnených výdavkov realizovaného projektu realizovaného v období 11/2014 - 4/2017 v sume 510 631,16 € vrátane 434 036,71 € oprávnených výdavkov projektového grantu (85%) a
    76 595 € 15%-ného spolufinancovania hlavného mesta SR Bratislavy.

Navyše, hlavné mesto v júni 2016 navýšilo vlastné prostriedky rozpočtu mesta v sume takmer 230 tis. € na financovanie tzv. 2. etapy projektu „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“, z vlastného rozpočtu mesta boli financované náklady na povinnú publicitu projektu a financovanie neoprávnených aktivít projektu (zameranie, projektová dokumentácia, autorský dohľad prác), projektová dokumentácia 2. etapy, náklady na práce r. 2017 - statické zabezpečenie narušených murív a objektov, pochôdzne osvetlenie horného hradu, odborný autorský dohľad a pod.

Tzv. 2. etapa projektu, realizovaná v období r. 2016 – 12/2017, má za cieľ zabezpečiť realizáciu nevyhnutných prác a aktivít, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom projekte rekonštrukčných prác z r. 2014, resp. ktorých havarijný stav je nutné riešiť bezodkladne vzhľadom na ochranu národnej kultúrnej pamiatky ako aj bezpečnosť návštevníkov areálu NKP.

Práce / aktivity realizované v rámci projektu v období 11/2014 – 4/2017:

  • vyčistenie hradného brala a architektúr horného hradu od náletových drevín a skalnej sute s použitím horolezeckej techniky a osadenie monitorovacieho systému na zisťovanie pohybu nestabilných častí hradnej skaly (realizácia 10 – 12/2015) a vyčistenie úpätia hradného brala od náletových drevín (realizácia 3-4/2017)
  • rekonštrukčné práce spočívajúce v pamiatkovej obnove hradobných konštrukcií časti areálu národnej kultúrnej pamiatky (realizácia 2– 6/2016)
  • obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala (realizácia 2. polrok 2016 – 4/2017)

Práce na vyčistenie hradného brala a osadenie monitorovacieho systému na zisťovanie pohybu nestabilných častí hradnej skaly boli realizované v období októbra – decembra 2015. Vyčistenie hradného brala a architektúr horného hradu od náletových drevín a skalnej sute s použitím horolezeckej techniky bolo realizované s použitím horolezeckej techniky v období októbra - novembra 2015, následne v decembri 2015 bolo realizované osadenie monitorovacieho systému na zisťovanie pohybu nestabilných častí hradnej skaly. V marci – apríli 2017 realizované vyčistenie úpätia hradného brala od náletových drevín.
Obnova hornej časti hradu - rekonštrukčné práce spočívajúce v pamiatkovej obnove hradobných konštrukcií dotknutej časti areálu národnej kultúrnej pamiatky, bola realizovaná vzhľadom na ročné obdobie, od februára 2016 do júna 2016 a bola zameraná na sprístupnenie horného hradu, obnovu komunikačného systému zo stredného hradu na horný hrad, stavebné úpravy na strednej a hornej terase. Predmetom rekonštrukčných prác boli objekty horného hradu, stredná terasa horného hradu, horná terasa horného hradu, horný hrad – citadela a podzemné priestory, realizácia elektroinštalácie a doplnenie prístupového oceľového schodiska na strednej terase a na spodnej časti hornej terasy.
Obnovenie expozície v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala realizované následne, od druhej polovice r. 2016 do 4/2017.

Realizácia projektu : 11/2014 podpis zmluvy, VO, práce: od 10/2015 – 04/2017
Termín ukončenia projektu - 30.4.2017

Slávnostné otvorenie horného hradu NKP Hrad Devín - 5.5.2017.
Od 6.5.2017 môžu návštevníci navštíviť horný hrad a muzeálnu expozíciu v podzemných jaskynných priestoroch hradného brala.

Prijímateľ grantu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava
Partneri projektu:

  • Múzeum mesta Bratislavy
  • Generálny investor Bratislavy
  • Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied
  • Filozofická fakulta Univerzity Komenského, Katedra archeológie
  • Geologický ústav Slovenskej akadémie vied
  • Mestský ústav ochrany pamiatok
  • Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta, Katedra inžinierskej geológie

Link na webstránku grantov EHP a Nórska v Slovenskej republike: http://www.eeagrants.sk/
informácie o projekte „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ 

  • Zverejnená PROJEKTOVÁ ZMLUVA na realizáciu projektu „NKP hrad Devín – sprístupnenie horného hradu verejnosti“ v rámci programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva“: http://www.crz.gov.sk/index.php?ID=1599248&l=sk

Uzavretie horného hradu a archeologický výskum 2008 – 2010

Uzavretie horného hradu (september 2008) bolo spôsobené vznikom trhliny v hradbovom múre nad kamenným prístupovým schodiskom. Trhlina v múre bola niekoľko mesiacov monitorovaná a odborná komisia konštatovala, že dochádza k zmenám, ktoré by mohli viesť k nekontrolovanej deštrukcii hradby. Nakoľko tadiaľ vedie jediná prístupová cesta, komisia rozhodla z dôvodu bezpečnosti návštevníkov horný hrad uzavrieť.

Za poškodeným múrom sa nachádzala zatrávnená terasa, z ktorej bolo nevyhnutné vyťažiť zeminu až na skalné podložie, kvôli odľahčeniu tlaku na múr. Nakoľko na strednej terase nebol v minulosti realizovaný archeologický výskum, bolo nutné k nemu pristúpiť. Výskum trval v rokoch 2008 – 2009 a odkryl tu viacero, dovtedy neznámych historických murív zo 14. – 17. storočia, ktoré sú verejnosti prezentované.

Rekonštrukcia horného hradu v roku 2010 si vyžiadala aj odstránenie dlažby na hornej terase, pod ktorou sa našli ďalšie historické objekty z 13. – 17. storočia. Archeologický výskum horného hradu bol ukončený v apríli 2010.

V rámci rekonštrukčných prác sa v exteriéri horného hradu demontovali všetky drevené prvky, ktoré boli v havarijnom stave, rozobrané boli aj pochôdzne plochy a deinštalovaná bola aj expozícia, kde bola odstránená nevyhovujúca zničená drevená podlaha, schodiská, madlá, zábradlia, vitríny a elektroinštalácia. Z plánovaných rekonštrukčných prác sa podarilo do apríla 2010 zrealizovať opravu poškodeného muriva hradby, archeologický výskum a výmenu dreveného mosta cez šijovú priekopu za kovový.

Na jar 2010 boli z dôvodu nedostatku financií pozastavené všetky rekonštrukčné práce.

Obnova horného hradu NKP hrad Devín v období 2014 – 2017

Hlavné mesto SR Bratislava získalo v roku 2014 na obnovu NKP hrad Devín finančné prostriedky z programu „Zachovanie a revitalizácia kultúrneho a prírodného dedičstva a Podpora rozmanitosti v kultúre a umení v rámci európskeho kultúrneho dedičstva“, financovaného z Finančného mechanizmu EHP. 

Cieľom projektu bol sprístupniť verejnosti hornú časť hradu Devín s expozíciou v jaskynných priestoroch, ktoré boli uzavreté od roku 2008.
Stavebným prácam predchádzalo očistenie hradnej skaly a architektúr na hornom hrade od náletovej zelene. Na skalnom brale bolo inštalovaných viacero trhlinomerov, ktoré automaticky zaznamenávajú zmeny stability skalných blokov.

V jaskynných priestoroch skalného brala je od 1. 5. 2017 inštalovaná expozícia o vývoji hradu Devín v stredoveku, ktorá bude doplnená o geologickú históriu brala. Nálezy z obdobia stredoveku budú doplnené o unikátnu prezentáciu zvyškov mora z obdobia treťohôr (16 miliónov rokov), ktoré sa tu zachovali v podobe morského piesku s príslušnou faunou a tiež pozorovateľnými vplyvmi pôsobenia morskej hladiny v devínskom skalnom brale.
Novou archeologickou i geologickou expozíciou, technickým vylepšením osvetlenia a ventiláciou jaskynných priestorov vznikne atraktívny a poučný expozičný priestor, ktorého návšteva spolu s výhľadom z horného hradu do širokého okolia poskytne návštevníkom nezabudnuteľný zážitok.

História a zaujímavosti horného hradu

Kamenný stredoveký hrad bol postavený na skalnom brale najneskôr v druhej polovici 13. storočia. Nie je však vylúčené, že to bolo krátko po zničení a vypálení hradu v roku 1233. Najstaršou stavbou na hornom hrade bola valcová veža, v ktorej strede sa nachádzal vstup do jaskynných priestorov v skalnom brale. Krasové jaskyne a pukliny tu vznikli pred 16 miliónmi rokov, kedy boli zaplavené treťohorným morom. Pravdepodobne pri výstavbe horného hradu v 13. storočí boli objavené a umelo osekané do väčších priestorov, ktoré mohli slúžiť ako útočisko a skladovacie priestory. Jaskynné priestory boli opäť objavené v roku 1990.

Hrad Devín bol kráľovským pohraničným hradom, ktorý bol prepožičiavaný významným uhorským šľachtickým rodom (Garayovci, páni zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci, Pálfyovci). V roku 1529 na hrad zaútočili Turci, ktorí postupovali k Viedni. Hrad nedobyli, ale vypálili mestečko Devín aj s kostolom. Horný hrad bol v 15. – 17. storočí viackrát prestavaný a rozšírený.
V roku 1809 hrad Devín podmínovali vojaci Napoleonovej armády a vyhodili ho do povetria. Do Dunaja sa zrútili celé bloky muriva a horný hrad bol zničený takmer na skalu. Hrad Devín už v tom čase nemal vojenskú posádku ani žiadny vojenský význam a dôvody jeho zničenia (rovnako ako neďalekého hradu Pajštún) zostávajú neznáme.
V roku 1896 sa v Uhorsku konali veľkolepé oslavy tisíceho výročia príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny. Ich súčasťou bola aj výstavba siedmich pomníkov. Jeden z nich bol postavený na Devíne. Pri jeho výstavbe boli opäť zničené ďalšie časti horného hradu. Devínsky pomník mal mohutný osemhranný podstavec s nápisom 896 – 1896, na ktorom stál stĺp so sochou staromaďarského bojovníka. Opieral sa o štít s reliéfom uhorského štátneho znaku a v pravej ruke držal voľne spustenú šabľu. Tento 22 metrov vysoký monument slávnostne odhalili 18. októbra 1896. Po vzniku prvej Československej republiky bol pomník ako symbol „uhorského jarma“ zničený – 12. januára 1921 presne napoludnie ho vyhodila do povetria skupina slovenských legionárov.
Poslední majitelia – Pálffyovci 25. mája 1932 predali Devínsky hrad Československej republike za symbolických 1 000 korún.

Hrad Devín navštívi ročne viac ako 100 000 návštevníkov z domova i zahraničia. V roku 2016 zaznamenal hrad Devín rekordnú návštevnosť 175 000 návštevníkov.



Projekt „Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy - pilotná aplikácia opatrení v oblasti zadržiavania zrážok v urbanizovanom prostredí“

Projekt „Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy - pilotná aplikácia opatrení v oblasti zadržiavania zrážok v urbanizovanom prostredí“ s celkovou oprávnenou sumou výdavkov vo výške 2 368 059,70 € financovaný z grantu Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru, Nórska a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a rozpočtu hlavného mesta SR Bratislavy, MČ Bratislava-Nové Mesto a MČ Bratislava-Petržalka.

V projekte, realizovanom v období 8/2014 - 30.4.2017, bolo zapojených 9 partnerov projektu:

  • prijímateľ Hlavné mesto SR Bratislava, partneri MČ Bratislava-Nové Mesto, MĆ Petržalka a COWI (partner z Nórska) -partneri projektu s finančnou účasťou (MČ Bratislava-Staré Mesto bola pôvodne partnerom projektu, avšak v r. 2015 odstúpila od realizácie)
  • Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), Mestské lesy, Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave - partneri bez finančnej účasti.

Cieľom projektu bolo zvýšenie pripravenosti mesta Bratislavy na negatívne dopady zmeny klímy a tak sa zabezpečiť primeranú kvalitu obytného a prírodného prostredia, ochranu zdravia, majetku a podmienky pre kvalitný život pre obyvateľov mesta. Cieľom bolo zvýšiť povedomie odborníkov a širokej verejnosti v Bratislave o klimatických zmenách a demonštrovať postupy pre implementáciu/realizáciu adaptačných opatrení, ktoré:

  • prispejú k revitalizácii verejných priestorov
  • zvýšia odolnosť verejných priestorov voči dopadom zmeny klímy - extrémne zrážky, teploty a sucho
  • budú zamerané na zvýšenie podielu zelených plôch a plôch pre vsakovanie dažďovej vody použitím priepustných povrchov, spádovania a zachytávania zrážkovej vody a pod.
  • zvýšia povedomie odbornej a širokej verejnosti o problematike adaptácie pri realizácii vhodných opatrení a to aj pilotnými projektami - príklady dobrej praxe realizované partnermi projektu

Čiastkové projekty Hlavného mesta SR Bratislava:

  • Hlavné a Františkánske námestie: výsadba 10 stromov a obnova stromovej vegetácie (realizácia: 2 – 4/2016, v 5 – 9 /2016 dokončovacie práce a ochranné stromové mreže)
  • Parčík Svoradova ul.: revitalizácia existujúcej zelene a sprístupneniu priestoru verejnosti na krátkodobú rekreáciu. Vytvorenie nového multifunkčného verejného priestoru na rozlohe takmer 1 000 m2. Projekt vychádzal z návrhov obyvateľov získaných na základe participačného procesu. Realizácia ukážkových riešení na zachytávanie zrážkovej vody, priepustných povrchov, doplnenie lavičiek a ďalšieho vybavenia. (realizácia 2/2017 – 4/2017)
  • Revitalizácia stromoradia v cestnej zeleni na Námestí slobody (Banskobystrická ul.) a čiastočná obnova zelene Námestí slobody: realizácia: 03/2017 – 4/2017. Revitalizácia existujúceho stromoradia v cestnej zeleni Pôvodne plánovaná realizácia čiastočnej obnovy námestia Námestia slobody vrátane výsadby zelene, obnovy spevnených plôch so zasakovacími prvkami, realizáciou vodozádržných opatrení sa nemohla realizovať z projektového grantu kvôli obmedzeniu výkonu stavebných prác vzhľadom na opatrenia súvisiace s predsedníctvom SR v Rade EÚ. V rámci nórskych grantov sa zrealizoval iba časť projektu – obnova aleje na Námestí slobody (realizácia: plán 2/2017 – 4/2017)
  • Realizácia extenzívnych vegetačných striech na existujúcich strechách objektu Domova seniorov Archa: realizácia zelenej „vegetačnej“ strechy domova seniorov (realizácia: 3/2017 – 4/2017)
  • Rekonštrukcia vodohospodárskych objektov Protipožiarne nádrže ma Železnej Studienke č. 3 a č. 4: rekonštrukcia nápustných a výpustných zariadení pri 2 rybníkoch na Železnej studničke (realizácia: 10/2016 – 4/2017)
  • Výsadba stromoradia a krov v stredovom páse križovatky Dolnozemská – Kutlíkova (realizácia: jeseň 2015)

Výstupy a zrealizované aktivity:

  • Spracovaný Akčný plán adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy: schválený mestským zastupiteľstvom 26.4.2017
  • Zrealizované adaptačné opatrenia v oblastiach a lokalitách 
  • Informačná kampaň a networking prostredníctvom informovania verejnosti cez web stránku, poradenstvo pre verejnosť a malá grantová schéma, konferencie, študijné návštevy.

Čiastkové projekty ostatných partnerov s finančnou účasťou:

  • MČ Bratislava-Nové Mesto:
  • Voľnočasový priestor „Jama“ - bývalý areál cyklistického štadióna: Vybudovanie novej plochy zelene pre obyvateľov Bratislavy ako priestoru krátkodobej rekreácie s modelovým zachytávaním zrážkovej vody a inými modelovými prvkami hospodárenia so zrážkovou vodou, výsadba zelene, vytvorenie priestoru pre športové a rekreačné aktivity obyvateľov mesta (realizácia: 10/2016 – 4/2017 so spolufinancovaním z grantu, následne s financovaním MČ)
  • Gaštanica: realizácia verejného priestranstva Gaštanice – Jeséniova ul.: obnova verejného priestoru s cieľom ozdravenia a zachovania jestvujúcej vegetácie gaštanice, jej ošetrenie a realizácia novej výsadby, ktorá zabráni odplavovaniu a erózii pôdy, modelové zachytávanie zrážkovej vody (zasakovacie pásy) a pod. (realizácia: 10/2016 – 4/2017)
  • MČ Bratislava- Petržalka:
  • Obnova Námestie hraničiarov s cieľom zvýšenia podielu zelene na úkor spevnených plôch, realizácia vodozádržných opatrení, využitie zrážkovej vody, spádovanie z chodníkov do zelene, výber vhodnejších druhov drevín a ostatnej vegetácie vzhľadom k očakávaným dopadom zmeny klímy (realizácia 9 /2014 – 5/2015)

Odborný garant projektu za hlavné mesto SR Bratislava: Útvar hlavnej architektky, architekt@bratislava.sk