Atika Primaciálneho paláca a jej sochárska výzdoba sa dočkali obnovy
8.3.2019
Prípravné práce zamerané na reštaurovanie historických sôch, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, sa začali 6. marca. Postup prác je rozdelený na 4 etapy:
- etapa – konsolidovanie a lokálna stabilizácia najviac degradovaných častí,
- etapa – demontáž všetkých uvoľnených častí kameňa,
- etapa – celkové očistenie povrchov sochárskej výzdoby,
- etapa – dotvorenie poškodených a chýbajúcich častí plastickej výzdoby a profilácie architektúry, domodelovanie, štrukturálne scelenie, farebné zjednotenie a zakonzervovanie.
Spôsob a rozsah prác určil reštaurátorský výskum z roku 2016. V roku 2018 boli vysúťažené práce a následne (5.11.2018) uzatvorená zmluva na obnovu a reštaurovanie atiky Primaciálneho paláca a jej sochárskej výzdoby v trvaní 30 mesiacov a v hodnote 539 796,20€. Od Nadácie VÚB získalo mesto grant na reštaurovanie sochárskej výzdoby vo výške 50 000€, z čoho bude časť nákladov na obnovu refinancovaná.
Ide o náročnú opravu, ktorej predmetom je reštaurovanie súsošia kombináciou konzervačnej a rekonštrukčnej metódy. Cieľom je fyzická záchrana originálu a maximálne možné zachovanie autentickej hmotnej a pamiatkovej podstaty.
Alegorické sochy v atikovej časti priečelia sú súčasťou výzdoby Primaciálneho paláca. Vznikli v čase výstavby paláca v rokoch 1779-80 a ich autormi boli sochári J. Kogler a F. Prokop. K výzdobe atiky patria aj štyri dekoratívne vázy, vytvorené J.A. Messerschmidtom a veľký erb kardinála Batthyanyiho so železným kardinálskym klobúkom.
Sochársku výzdobu a architektonické prvky na Primaciálnom paláci tvoria:
- Atiková balustráda
- Vázy
- Prvé súsošie – Alegória štúdia a vzdelania
- Druhá socha – Alegória múdrosti
- Tretia socha – Alegória skromnosti
- Štvrtá socha – Alegória mlčanlivosti
- Piata socha – Alegória čistoty srdca
- Šieste súsošie – Alegória Víťaznej cirkvi
- Erb prímasa – arcibiskupský erb.
Sochy boli v 20. storočí viackrát reštaurované. Prvá obnova sa realizovala po roku 1903, keď mesto získalo budovu do svojho majetku. Ďalšia obnova sa uskutočnila počas prvej republiky, tá však nemala charakter reštaurovania. V roku 1969 výzdobu atiky obnovil sochár Jozef Pospíšil a posledné reštaurovanie sa konalo v rokoch 1989-90. Od poslednej obnovy ubehlo už takmer 30 rokov a tento čas zanechal viditeľné stopy nielen na kamennej hmote sôch, ale aj na ich tiahlovom ukotvení.
Záchranné opatrenia si vyžiadal predovšetkým značne narušený technický stav. Cieľom je aj obnova tohto kvalitného výtvarného a architektonicko-sochárskeho diela, ktoré významne dotvára mestské prostredie.
