Bratislava predstavila svoj prvý komplexný klimatický plán

Hlavné mesto má svoj prvý Klimatický plán pre zelenšiu a zdravšiu Bratislavu. Plán, prijatý drvivou väčšinou mestských poslancov, ukazuje cestu na zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % a posilnenie ochrany obyvateľov Bratislavy pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy. Opatrenia sa týkajú tak mesta a mestských spoločností, ako aj obyvateľov a firiem.

Aktivita miest pri riešení klimatickej zmeny je kľúčová, keďže celosvetovo na ich území vzniká až 70 % emisií skleníkových plynov. Mestá majú zároveň priamy a zásadný vplyv na život svojich obyvateľov, ku ktorým majú často bližšie ako národné vlády.

Bratislava sa prijatím klimatického plánu hlási k tejto zodpovednosti. „Najväčšou výzvou, ktorej dnes čelíme, ja zanechať našim deťom planétu, na ktorej budú môcť prežiť bezpečný a zdravý život. Dosiahnutím svojich klimatických cieľov Bratislava malým, ale zodpovedným dielom prispeje k tomto spoločnému úsiliu. Každé riešenie v oblasti klímy zároveň prináša pre Bratislavu nové príležitosti, vďaka ktorým sa v našom meste bude lepšie žiť. Opatrenia plánu prinesú živšie a zelenšie štvrte, zdravšie budovy, čistejšie ovzdušie, dostupnejšiu ekologickú dopravu a čistú energiu vyrobenú priamo v Bratislave,“ uviedol primátor Bratislavy Matúš Vallo.

„Na príprave akčného plánu sa podieľalo množstvo odborníkov magistrátu a mestských organizácií a podnikov, ktoré budú kľúčovými partnermi aj pri realizácii opatrení. Dáta a vstupy pre plánovanie sme získavali od energetických spoločností, vládnych inštitúcií, ako aj neziskových organizácií,“ uviedol hlavný stratég mesta Bratislava Ján Mazúr. „V spolupráci s externým dodávateľom, spoločnosťou Enviros, sme vypracovali komplexnú emisnú inventúru, na základe ktorej sme modelovali prínos jednotlivých opatrení. Metropolitný inštitút Bratislavy zasa pripravil hodnotenie zraniteľnosti jednotlivých území mesta, obyvateľov a infraštruktúry voči letným horúčavám a prívalovým zrážkam, na základe ktorého budeme plánovať adaptačné opatrenia,“ doplnil J. Mazúr.

Cieľ 55 % zníženia emisií do roku 2030 je v súlade s požiadavkami Globálneho dohovoru primátorov a starostov pre energetiku a klímu, ku ktorému Bratislava pristúpila ešte v roku 2012. Vykonaná inventúra skleníkových plynov ukázala, že v Bratislave sa už podarilo emisie skleníkových plynov významne znížiť. Od roku 2005 poklesli o tretinu, a to najmä vďaka úsiliu obyvateľov, ktorí investovali do zatepľovania domov. Ďalšie zníženie emisií o 25 percentuálnych bodov plán navrhuje realizovať prostredníctvom investícií do obnovy všetkých druhov budov na území mesta a masívnej inštalácie obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltaiky. Dôležité budú aj investície do postupnej dekarbonizácie teplárenstva, ktoré tvorí až 40 % emisií skleníkových plynov mesta.

Opatrenia akčného plánu sa budú realizovať v šiestich kľúčových oblastiach:
• Mesto ide príkladom: Správa, prevádzka a služby mesta sú priamo zodpovedné len za 11% z celkových emisií na území mesta, sektor mestského majetku mesta je však kľúčový, keďže mesto chce ísť príkladom ostatným aktérom. Spolu so svojimi organizáciami a mestskými podnikmi sa preto sústredí na urýchlenie obnovy budov, inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie či dokončenie komplexnej obnovy verejného osvetlenia. • Zhodnotenie odpadov: Plán podporuje maximalizáciu využitia nerecyklovateľného odpadu a odpadových vôd ako zdroje energií. Opatrenia zahŕňajú napríklad modernizáciu zariadenia na energetické využite odpadov (ZEVO), výstavbu kompostárne a bioplynovej stanice či overenie možnosti využitia zostatkového tepla z odpadových vôd. • Udržateľná mobilita: Strategickou prioritou v tomto sektore je prostredníctvom kombinácie rozličných opatrení zvyšovať podiel verejnej, pešej a cyklodopravy až na 70 %.
• Pre obyvateľov Bratislavy a zodpovedné firmy bude kľúčové pokračovať v renovácii budov a zapojiť sa do výroby obnoviteľnej energie priamo v meste. Úlohou Bratislavy bude podporovať energetickú transformáciu prostredníctvom motivačných a regulačných opatrení: dôležité bude napríklad územné plánovanie nových štvrtí, ktoré by mali byť dizajnované s ohľadom na potrebu odklonu od fosílnych palív vo výrobe energie a adaptované na zmenené klimatické podmienky. • V oblasti adaptácie na zmenu klímy mesto plánuje pokračovať v rozvoji zelenej a modrej infraštrukúry a v posilňovaní biodiverzity v meste. Zameria sa aj na zvyšovanie ochrany zdravia obyvateľov pri horúčavách či posilnenie krízového riadenia mesta.

Pre prvé roky implementácie boli zároveň vybrané tieto kľúčové opatrenia, ktoré mesto už v súčasnosti realizuje alebo pripravuje:

1. Zavedenie energetického manažmentu na budovách mesta a zníženie spotreby energií na mestských budovách o 35 %,
2. Inštalácia fotovoltaických elektrární na objektoch v majetku mesta, ktoré pokryjú aspoň 20 % ročnej spotreby elektriny,
3. Dokončenie rekonštrukcie a modernizácie verejného osvetlenia so 100 % pokrytím LED technológiou,
4. Vybudovanie a modernizácia 10 km električkových tratí,
5. Vybudovanie 400 nových nabíjacích staníc pre osobné elektrické vozidlá,
6. Zavedenie Programu spolupráce s firmami na znižovaní spotrieb energií,
7. Zmena Koncepcie rozvoja hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy v oblasti tepelnej energetiky s cieľom dlhodobého znižovania emisií skleníkových plynov v teplárenstve,
8. Revitalizácia 15 parkov v rámci programu Živé miesta,
9. Vysadenie 25 000 stromov a krovín,
10. Inštalácia 80 pitných fontánok po meste.

Klimatický plán pripravila a bude koordinovať klimatická kancelária, ktorá bola zriadená v novembri 2023 v rámci Útvaru mestských stratégií a analýz pod vedením Jakuba Mrvu, námestníka primátora pre životné prostredia a klimatickú zmenu. „Zníženie emisií v tak krátkom horizonte si bude vyžadovať veľké úsilie rôznorodých aktérov. Bratislava chce preto aktívne rozvíjať spoluprácu s obyvateľmi, firmami, ako aj vládou SR na plnení ambicióznych cieľov plánu,“ uviedol Jakub Mrva. Dôležité bude aj zapojenie mestských častí, ktoré takisto spravujú veľkú časť verejného majetku.

Partnerom projektu je v súčasnosti mestská časť Petržalka. „Klimatická zmena je dôležitou témou aj pre naše územie a práve z toho dôvodu sme sa zapojili už v čase prípravy SECAP. Do plánu prispievame konkrétnymi projektmi obnovy športovísk a škôl, ktoré sa budú postupne obnovovať a modernizovať. Ich rekonštrukcia je navrhnutá v nízkoenergetickom štandarde. Za pozornosť stojí napríklad ambiciózny projekt realizovaný v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom - vybudovanie Energetickej zóny Pankúchova,“ doplnila Iveta Jančoková, zástupkyňa starostu mestskej časti Bratislava-Petržalka.

Vypracovanie akčného plánu bolo spolufinancované z Finančného mechanizmu EHP a štátneho rozpočtu SR v rámci projektu Klimaticky odolná Bratislava.