Zo zasadnutia mestského zastupiteľstva

Na poslednom tohtoročnom riadnom zasadnutí mestského zastupiteľstva poslanci schválili viacero dôležitých návrhov. Medzi nimi budúcoročný rozpočet. Ale tiež úpravu štatútu hlavného mesta, vďaka čomu dostanú mestské časti viac peňazí na škôlky. Rovnako bola schválená úprava dane z nehnuteľnosti. Hlasovanie poslancov prinieslo aj významný posun v dlhoročnej bratislavskej kauze týkajúcej sa prenájmu budovy reštaurácie a amfiteátra na Devíne. Vďaka odsúhlasenej dohode o urovnaní bude môcť mesto pracovať na tom, aby bol tento významný priestor opäť zmysluplne využitý. Počas zastupiteľstva bolo tiež podpísané memorandum o planetáriu v Bratislave. Mestskí poslanci odobrili aj výsledky výberového konania na pozíciu riaditeľky Metropolitného inštitútu Bratislavy.

Rozpočet na roky 2024 – 2026

Schválený rozpočet pre roky 2024 – 2026 má snahu pokračovať v začatých projektoch a napredovať v prioritách mesta napriek zhoršujúcej sa prognóze vývoja verejných financií. Prioritami mesta sú naďalej projekty v oblasti dopravy a verejnej infraštruktúry, verejných priestorov, životného prostredia a kvalitnejšej údržby mesta. Rozpočet myslí aj na oblasť sociálnej spravodlivosti, kultúry a športovej infraštruktúry. V oblasti dopravy rozpočet obsahuje prostriedky na dokončenie výstavby električkovej trate v Petržalke. Rovnako sa v ňom počíta s modernizáciou viacerých trolejbusových tratí, s ďalšou etapou obnovy vozidlového parku Dopravného podniku, výstavbou parkovísk, či rekonštrukciou viacerých cestných komunikácií.

V oblasti životného prostredia a verejných priestorov chce mesto aj naďalej pokračovať so zabezpečením štandardnej údržby zelene, pasportom zelene, prípravou zelených plôch na náhradnú výsadbu a s revitalizáciou verejných priestorov a stromoradí.

V oblasti údržby sa počíta s výdavkami na dovybavenie Komunálneho podniku Bratislavy technickými prostriedkami, vozovým parkom s príslušenstvom, s cieľom pokračovať v skvalitňovaní zimnej a letnej údržby ciest a chodníkov vo vlastnej réžii, a to aj v spolupráci s mestskými časťami.

V oblasti sociálnej spravodlivosti a dostupného bývania bude mesto pokračovať v príprave projektových dokumentácií na ďalšie nájomné bytové domy. Rovnako je cieľom pokračovať v aktívnej práci v oblasti pomoci ľuďom bez domova a vylúčeným komunitám, aj podporou pilotných projektov „housing first“ a aktívnou spoluprácou s tretím sektorom.

Celkový rozpočet hlavného mesta sa predkladá ako vyrovnaný vo výške 601,8 mil. eur. Bežné príjmy sú plánované na úrovni 467 mil. eur, čo pri očakávaných výdavkoch 464 mil. eur tvorí prebytkové saldo bežného rozpočtu 3 mil. eur. Uvedený prebytok spolu s úvermi a kapitálovými príjmami z predaja majetku, z grantov a fondov, bude slúžiť na krytie investičných potrieb mesta.

Úprava dane z nehnuteľností

Predložiť a schváliť návrh rozpočtu s vyrovnaným hospodárením bolo možné vďaka úprave dane z nehnuteľností. Bratislava sa zaradí k mestám a obciam, ktoré v reakcii na drastické znižovanie príjmov boli nútené zvýšiť daň z nehnuteľností či iné miestne poplatky. K uvedenému kroku muselo hlavné mesto pristúpiť napriek tomu, že robilo všetko preto, aby sa s vážnymi výpadkami v rozpočte vysporiadalo šetrením na vlastnej prevádzke, či obmedzovaním rôznych investičných projektov a opráv.

Pri dani z nehnuteľnosti je nárast v priemere o 35 % pre domy a byty a pri poplatkoch za odpad ide o 30 %-ný nárast. Je to nevyhnutný krok, aby si Bratislava dokázala zachovať základné štandardy údržby a služieb, ktoré najviac vplývajú na kvalitu života obyvateľov v meste. Napriek zložitej situácii a potrebe sanovať obrovský výpadok v rozpočte sa však zvyšovanie dane nedotkne jednej z najzraniteľnejších skupín, ktorou sú seniori. Už dnes majú ľudia nad 65 rokov a držitelia preukazu ŤZP úľavu na dani z nehnuteľnosti vo výške až 60 %. Táto úľava sa zvýši na 70 %, čo znamená, že napríklad senior, ktorý dnes platí za byt s rozlohou 100m2 v Starom Meste, teda v najdrahšom daňovom pásme, 40 €, po novom zaplatí 40,50 €.

Zároveň sa najmä vďaka iniciatíve námestníčky primátora, Lenke Antalovej Plavuchovej, podarilo presadiť 50 %-nú úľavu na stavby a nebytové priestory alebo ich časti užívané na šport. Podpora existujúcich športovísk a aj výstavba nových má pozitívny vplyv na rozvoj voľnočasových aktivít v meste a pomáha vytvoriť príjemné miesto pre život obyvateľov hlavného mesta. Športové kluby či iní prevádzkovatelia športových zariadení sú často na hranici ekonomického prežitia, keďže ich hlavný príjem tvoria príspevky členov klubu a nerealizujú žiadne podnikateľské aktivity, ktoré by zabezpečili klubu dodatočný príjem. Tí prevádzkovatelia, ktorí pri prevádzkovaní športoviska majú časti stavieb slúžiace pre podnikanie, budú mať tieto časti stavieb naďalej zdaňované bez úľav. Tým sa mesto zameria na priamu podporu športovísk a zároveň nepríde o príjmy z časti stavieb slúžiacich popri športových areáloch na pridružené podnikanie.

Viac peňazí pre škôlky

Hlavné mesto prerozdelí mestským častiam viac peňazí, ktoré môžu využiť na dofinancovanie škôlok. Schválenou zmenou štatútu hlavného mesta, na ktorej sa dohodlo vedenie magistrátu so starostami a starostkami mestských častí, sa upravuje pôvodný vzorec prerozdeľovania financií ešte z roku 2009, aby lepšie reflektoval dnešnú realitu bratislavských samospráv. Vďaka tejto úprave mestské časti získajú z rovnakého balíka peňazí pre Bratislavu približne 2,3 mil. eur ročne navyše oproti súčasnému rozdeleniu, čím môžu lepšie vykryť dopady inflácie a nárastu cien energií na svoje rozpočty. Mestské časti taktiež získajú jednorazovo cca 3 mil. eur ako kompenzáciu za nové škôlky, otvorené v posledných rokoch, rozdelené podľa počtu nových žiakov. Tieto zdroje pôjdu z rozpočtu magistrátu v roku 2024, a to napriek zložitej ekonomickej situácii.

Amfiteáter pod Devínom bude opäť v rukách mesta

Hlasovanie poslancov prinieslo významný posun v dlhoročnej bratislavskej kauze týkajúcej sa prenájmu budovy reštaurácie a amfiteátra pod hradom Devín, v ktorej sa hlavné mesto už roky súdi s nájomcom. Amfiteáter pod Devínom bol ešte v roku 1990 prenajatý spoločnosti Seafly a.s., a to na dobu určitú 99 rokov. Nájomca sa v nájomnej zmluve zaviazal, že priestory zrekonštruuje a budú využívané ako reštaurácia, manažérska škola a amfiteáter. Je všeobecne známe, ako táto stavba vyzerá. Roky sa tam nič nedeje a tento významný priestor s historickou a kultúrnou hodnotou chátra. Vďaka schválenej dohode o urovnaní a majetkovému vysporiadaniu s nájomcom sa môžu definitívne vyriešiť vzájomné sporné otázky a v čo najkratšom čase ukončiť súdne konanie. Mesto tak bude môcť pracovať na tom, aby bol tento vzácny priestor opäť zmysluplne využitý v prospech Bratislavčanov, Bratislavčaniek ako aj návštevníkov Devína.

Memorandum o planetáriu

Hlavné mesto podpísalo so združeniami Slovenské planetáriá a Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity memorandum o planetáriu v Bratislave. Vznik tohto dokumentu je výsledkom spolupráce vedenia mesta s podporovateľmi planetária a podpis memoranda je zároveň potvrdením záujmu vybudovať v hlavnom meste planetárium, ktoré bude zodpovedať potrebám obyvateľov a návštevníkov Bratislavy zo širšieho regiónu.

Zámerom je začlenenie planetária ako súčasti väčšieho komplexu vedecko-vzdelávacích, popularizačných či iných vzdelávacích inštitúcií. Tak mesto, ako aj združenia Slovenské planetáriá a  Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity, sa memorandom zaviazali aktívne participovať na úkonoch smerujúcich k vzniku planetária v hlavnom meste a propagovať projekt a činnosť planetária.

Zástupcovia združenia Slovenské planetáriá dnes zároveň odovzdali primátorovi hlavného mesta Matúšovi Vallovi certifikát, ktorý pripomína pomenovanie planétky po vzácnom človeku so vzťahom k popularizácii vedy a kultúry v Bratislave, Vladimírovi Dolinayovi.

Nová riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy

Mestskí poslanci dnes schválili výsledok výberového konania na pozíciu riaditeľky Metropolitného inštitútu Bratislavy. Novou hlavou tejto organizácie, ktorá má na starosti architektúru, územné plánovanie, participáciu a strategické plánovanie, sa stala architektka a urbanistka Petra Marko. MIB povedie od polovice januára 2024, keď na pozícii vystrieda aktuálne pôsobiaceho riaditeľa Jána Mazúra.

Petra Marko je architektka a expertka na tvorbu miest s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti verejných priestorov a mestského rozvoja. Dlhodobo pôsobila v Londýne, kde spoluzaložila ateliér mestotvorby a miestotvorby, ktorý sa podieľa na projektoch mestskej regenerácie v Británii, na Slovensku a v Čechách. Má skúsenosť aj s projektovým riadením a procesom developmentu inovatívnych rezidenčných projektov v Londýne. Bola súčasťou panelu mladých profesionálov britskej National Infrastructure Commission, ktorý radí vláde v otázkach dlhodobého rozvoja infraštruktúry a ako členka Westminster Council Design Review Panel posudzuje projekty, ktoré budú formovať centrálny Londýn. Na London School of Architecture viedla výskumné think-tanky k témam inkluzívnych miest a udržateľnej mobility a tiež pôsobila na Fakulte architektúry VŠVU v Bratislave. Je spoluautorkou ocenenej strategickej vízie VeloCity na udržateľný rast rurálnych oblastí a Meanwhile City, príručky o role dočasných intervencií v tvorbe živých miest. Posledné dva roky pôsobí v Bratislave ako konzultantka a facilitátorka v témach zelenej mobility, rozvoja udržateľných štvrtí a aktivácii verejných priestorov. Pravidelne prednáša na medzinárodných fórach a píše pre odborné publikácie. Narodila sa a vyrastala v Bratislave, absolvovala štúdium architektúry vo Viedni a v Štokholme, a postgraduálne štúdium kreatívneho podnikania v Londýne.