Kultúrne dedičstvo

Odolnosť historických území voči hrozbám klimatickej zmeny

10.5.2022

Najdiskutovanejšou témou dvojdňového virtuálneho stretnutia v gescii Útvaru hlavnej architektky ako odborného garanta projektu s názvom Horizont 2020 ARCH boli pamiatková rezervácia a hrad Devín. Cieľom projektu je vytvoriť nástroje, ktoré pomôžu mestám zvýšiť odolnosť kultúrneho dedičstva voči dôsledkom zmeny klímy, akými sú rôzne formy extrémneho počasia, ale aj iné prírodné alebo čiastočne ľudskou činnosťou zapríčinené hrozby.

Hlavná architektka Ingrid Konrad vidí prínos stretnutia najmä v priblížení problémov – zvýšenej vlhkosti priestorov pod terénom súčasného historického mesta, spôsobených jednak zmenou hladín podzemných vôd, a jednak intenzívnejšími zrážkami. Bratislava potrebuje vzhľadom na scenáre vývoja zmeny klímy konkrétne opatrenia, ktoré je nevyhnutné ukotviť v rôznych oblastiach plánovania mesta a zapracovať ich do adaptačnej politiky, ako aj do postupov na ochranu kultúrnych pamiatok. „Odborníci z Nemecka, Talianska a Španielska, s ktorými spolupracovalo mesto aj v minulosti, vytvárajú pod hlavičkou projektu ARCH nástroje, ktoré by mali mestám uľahčiť prácu v oblasti ochrany kultúrnych pamiatok za týchto sťažených podmienok, ktoré so sebou zmena klímy prináša. Bratislava ich bude v projekte testovať s podporou Mestského ústavu ochrany pamiatok a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, s ktorou nás viaže dlhodobá spolupráca,“ spresňuje hlavná architektka.

Stretnutí sa zúčastnili okrem zahraničných odborníkov aj slovenskí odborní riešitelia projektu a takisto aj ďalšie odborníčky a odborníci z Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy, Metropolitného inštitútu Bratislavy, Slovenského národného múzea, Slovenského hydrometeorologického ústavu a Slovenskej akadémie vied. V diskusii rezonovalo hľadanie vhodných nástrojov na ochranu hmotného kultúrneho dedičstva v mestskej štruktúre v podmienkach zmeny klímy. „Veľmi kľúčové bude tieto nástroje dobre nastaviť a najmä prispôsobiť reálnym potrebám užívateľov, ktorými sú mestá, ich mestské časti a partnerské organizácie ako múzeá, galérie a ďalšie inštitúcie, ktoré s ohľadom na meniacu sa klímu budú musieť vyvíjať väčšiu snahu ochrániť kultúrne dedičstvo a jeho prezentáciu,“ dodáva Eva Streberová z Útvaru hlavnej architektky, odborná manažérka projektu.

Tohoročný máj je v Bratislave mimoriadne štedrý na zrážky. Na niektorých monitorovacích staniciach na západnom Slovensku prekračuje hranice dlhodobého normálu. V dôsledku zmeny klímy v posledných rokoch zažívame skôr suché jarné a následne aj veľmi teplé letné počasie. Aj preto je tohtoročný vlhký záver jari vítaný. Z pohľadu ochrany kultúrnych pamiatok môžu však intenzívne a dlhotrvajúce zrážky znamenať problém. Veľmi citlivými sú najmä pamiatky, ktoré sú prezentované “in situ”, teda v mieste ich nálezu - na Bratislavskom hrade, či v podzemí historického jadra mesta. Práve toto bolo pred viac ako dvetisíc rokmi súčasťou keltského osídlenia mestského typu tzv. oppida s mnohými remeselnými dielňami na spracovanie kovov, výrobu keramiky alebo produkciu mincí, ktorých historická stopa sa nachádza v podzemných priestoroch Starého Mesta.

Projekt má celý názov „Podpora reziliencie (odolnosti) historických území voči hrozbám klimatickej zmeny a iným prírodným hrozbám“ a podporený bol grantom z programu Horizont 2020 Európskej únie do roku 2022. Okrem mesta Bratislava sú do projektu zapojené aj ďalšie tri mestá – Valencia (Španielsko), Camerino (Taliansko) a Hamburg (Nemecko), ktoré riešia problémy s ochranou kultúrneho dedičstva spôsobené zrážkami, suchom a zemetraseniami.

Zdieľať