Pomoc pre ľudí so skúsenosťou s drogami a závislosťou

Závislosť sa môže týkať každého – bez ohľadu na vek, pohlavie, vzdelanie či spoločenské postavenie. Môže vzniknúť postupne, často ako spôsob vyrovnávania sa so stresom, traumou, psychickými ťažkosťami alebo stratou zmyslu. Nejde len o ľudí na okraji spoločnosti – so závislosťou môžu zápasiť rodičia, kolegovia, priatelia, aj tí, od ktorých by sme to najmenej očakávali. Závislosť je ochorenie, nie voľba – a preto si zaslúži odborný prístup, ľudskosť a pochopenie.

Ľudia, ktorí užívajú drogy a alkohol pritom nie sú homogénnou skupinou a nie každý človek, ktorý užíva návykové látky je závislý. Väčšina ľudí, ktorí v nejakom období svojho života majú skúsenosť s drogami, sa dokonca závislými nikdy nestane. Rozoznávame mnoho špecifických podskupín, ktoré majú rozmanité dôvody aj potreby kvôli ktorým pristupujú k užívaniu návykových látok alebo zotrvávajú v závislosti. Jednotlivé podskupiny je možné rozlišovať podľa veku, typu užívanej návykovej látky, ale aj podľa spôsobu a dĺžky užívania. Môžeme sem napríklad zaradiť experimentujúcu mládež, užívateľov drog rizikovým spôsobom (napr. injekčne), pravidelných užívateľov alkoholu, ľudí bez domova so závislosťou, seniorov so závislosťou na liekoch alebo aj abstinujúcich.

Pravidelné užívanie návykových látok môže viesť aj k závislosti, čo je chronické ochorenie, ktoré sa vyvíja v čase a neovplyvňuje len zdravie človeka, ale aj jeho socio-ekonomický stav. Okrem látkových závislostí rozoznávame aj nelátkové závislosti (napr. na digitálnych technológiách, hazardných hrách, ale aj na práci).

Závislosť je primárne chronické ochorenie centier mozgu (ASAM, 2019), ktoré sú zodpovedné za systém odmeňovania, emocionálnu reguláciu, motiváciu, pamäť a ďalšie súvisiace neuronálne obvody. Závislosť je komplexný behaviorálny stav, v ktorom jednotlivec vykazuje fyzickú alebo psychickú potrebu patologicky užívať určitú látku alebo vykonávať určitú činnosť čím sa snaží dosiahnuť požadovanú odmenu a/alebo úľavu.

Tento stav je charakterizovaný najmä nutkaním a nekontrolovateľnou túžbou po určitom stimule (napr. drogy, alkohol, hazard) a ťažkosťou kontrolovať túto túžbu a svoje správanie. Je to stav, v ktorom osoba so závislosťou prejavuje abstinenčné príznaky pri nedostatku požadovaného stimulu (nevoľnosť, potenie, záchvaty, kŕče, úzkosť, podráždenosť, poruchy spánku, neschopnosť prežívať radosť, ...).

Osoby s rizikovým správaním, vrátane tých so závislosťou, čelia často stigme a predsudkom, ktoré ešte viac komplikujú konštruktívne riešenie ich životnej situácie. Pretrvávajúce odmietanie vytvára ďalšie bariéry v rozvoji ich potenciálu a podporuje nezáujem zmeniť sa. Zvnútornené pocity hanby, obavy z represie či odsúdenia, ktoré sú u ľudí užívajúcich drogy často prítomné, prispievajú k ešte väčšej sociálnej izolácii, ktorá ešte viacej zhoršuje prítomné riziká alebo problémy v celej komunite.

Ak máte Vy alebo Vaši blízky skúsenosť so závislosťou, neváhajte vyhľadať pomoc. Môžete sa obrátiť na bezplatné linky pomoci alebo špecializované služby, ktoré poskytujú odbornú pomoc a prijatie.

Ústredným princípom, ktorý by mal byť uplatňovaný v službách pre ľudí so závislosťou a v drogovej politike je prístup zameraný na znižovanie rizík (harm reduction).

Tento prístup je prispieva k lepšej individuálnej starostlivosti, zlepšeniu zdravotného stavu a kvality života, mapovaniu potrieb cieľovej skupiny a rýchlemu reagovaniu na meniace sa trendy v užívaní drog.

Špecifický je tým, že užívanie návykových látok považuje za realitu, ktorá tu v histórii ľudstva vždy bola a naďalej bude bez ohľadu na mieru represívnych opatrení. Snaží sa ponúknuť riešenia, ktoré sú vedecky overené, praktické, bezpečné a rešpektujúce dôstojnosť a slobodu jednotlivcov aj pri rizikovom správaní.

Hlavným cieľom opatrení na znižovanie rizík je minimalizácia negatívnych dopadov užívania drog na zdravie jednotlivca aj komunitu alebo problémy v sociálnej oblasti. Tieto opatrenia efektívne prispievajú k prevencii prenosu infekčných chorôb, zníženiu počtu hospitalizácií a celkovému zlepšeniu verejného zdravia.

Rovnako prispievajú k zníženiu stigmy, čo zvyšuje ochotu ľudí vyhľadať pomoc, čím sa podporuje otvorenejšia komunikácia o problémoch spojených s užívaním drog a uľahčuje prístup k preventívnym a terapeutickým službám. To všetko znižuje náklady na liečbu pokročilých chorobných stavov a prináša menej finančných strát spojených so zníženou produktivitou.

Hlavným predpokladom prístupu znižovania škôd je pragmatické uznanie skutočnosti, že značná časť jednotlivcov, ktorí vykazujú určité rizikové správanie budú v tomto správaní pokračovať, aj napriek vlastnej snahe prestať s ním (kvôli fyziologickým a metabolickým príčinám) alebo vonkajšiemu tlaku (kvôli situačným, finančným alebo individuálnym dôvodom).

S ohľadom na túto skutočnosť ponúka znižovanie rizík strednú cestu medzi bezpodmienečným odstránením rizikového správania (abstinenciou) a jeho pokračovaním so všetkými negatívnymi dôsledkami. Nadviazaním kontaktu a systematickým poskytovaním odbornej pomoci je možné zlepšiť sociálnu a zdravotnú situáciu klientov, zabezpečiť prístup k hygiene ako aj znížiť pohoršenie a obavy verejnosti.

Vytváranie chápavého a rešpektujúceho prostredia je základným predpokladom účinnej pomoci pre ľudí v náročných životných situáciách. Namiesto súdenia či znechutenia je užitočné zamerať sa na podporu riešení, ktoré posilňujú schopnosť jednotlivcov vyhľadať pomoc a zvládať zložité ochorenia, ako je aj závislosť.

Vyjadrenie ústretovosti a záujmu pomáha lepšie porozumieť potrebám zraniteľných ľudí a vnímať širší kontext ich životného príbehu. Podpora inkluzívneho a bezpečného prostredia, v ktorom sa ľudia cítia prijatí a rešpektovaní zohráva zásadnú úlohu pri zvyšovaní motivácie k zmene a pri posilňovaní súdržnosti celej komunity.

Varovné signály rizikového užívania návykových látok a rozvíjajúcej sa závislosti

Zmeny v správaní a emóciách

• Náhle výkyvy nálad, podráždenosť alebo agresivita.
• Uzatváranie sa do seba, vyhýbanie sa kontaktu s rodinou či priateľmi.
• Strata záujmu o koníčky, školu, prácu alebo vyhýbanie sa zodpovednosti.
• Klamanie, zatajovanie činností alebo zmätočné vysvetľovanie.
• Výrazné zmeny v denných návykoch (napr. spánok, jedlo, hygiena).
• Zvýšená úzkosť, depresívne prejavy alebo neprimerané euforické správanie.
• Problémy so sústredením, pamäťou alebo rozhodovaním.
• Prehnaná sebadôvera alebo naopak strata motivácie a apatia.

Telesné a fyzické príznaky

• Časté začervenanie očí, zúžené alebo rozšírené zreničky.
• Zmeny telesnej hmotnosti bez zjavnej príčiny.
• Nezvyčajné pachy na dychu, oblečení alebo v izbe.
• Stopy po vpichoch (najmä na rukách), podliatiny alebo nezahojené rany.
• Zanedbávanie osobnej hygieny a výzoru.

Zmeny v dennom režime a životospráve

• Nepravidelný alebo narušený spánkový režim.
• Vynechávanie školy, práce alebo časté meškanie.
• Neschopnosť dodržať dohody, sľuby alebo základné povinnosti.
• Zvýšená potreba získania peňazí, časté požičiavanie alebo miznutie vecí.

Sociálne a vzťahové signály

• Opakované vyjadrovanie obáv zo strany blízkych osôb.
• Výmena okruhu priateľov, trávenie času s novými osobami.
• Časté konflikty s blízkymi alebo kolegami.
• Izolácia a strata dôvery v bežné vzťahy.
• Vnímanie okolitého sveta ako „nepriateľského“, pocit nepochopenia.

Jednotlivé príznaky nemusia automaticky znamenať prítomnosť závislosti (môžu za nimi byť aj iné dôvody), ale ak sa objavuje viacero z nich opakovane alebo dlhodobo, ide o dostatočný dôvod na znepokojenie a odporúča sa vyhľadať odbornú pomoc. Ak si nie ste istí, ako reagovať, poraďte sa s odborníkmi – včasná podpora môže výrazne ovplyvniť ďalší vývoj situácie.