Ľudia magistrátu: Marián Dritomský

Môžete priblížiť svoje pracovné skúsenosti a úlohy na magistráte?

Začal som pracovať v mestskom požiarnom zbore, ešte keď patril pod hlavné mesto, bol som požiarnik a neskôr som pôsobil vo veliteľských funkciách. Ako zásahový hasič som pracoval v podstate na všetkých staniciach v Bratislave. Následne som pôsobil na Prezídiu Hasičského a záchranného zboru a potom v sekcii krízového riadenia Ministerstva vnútra SR.

Ako hasič som bol v službe 24 hodín. V každej miestnosti je poplachové svetlo, a keď zasvieti, máme 60 sekúnd na to, aby bolo naše auto na ceste. Spustíme sa dole po tyči, skočíme do auta a na mieste musíme okamžite reagovať. Teraz mám viac času, ale kým ako veliteľ hasičského auta riešim jeden problém, na magistráte mám na starosti záležitosti s väčším dosahom.

Na útvare krízového riadenia sa zaoberáme prípravou mesta na zvládnutie rôznych krízových situácií, pretože akúkoľvek udalosť zvládneme tým lepšie, čím lepšie sa ňu pripravíme v čase, kým ešte nenastala. Zvyšujeme aj odolnosť mesta a mestských podnikov, aby zvládli určité typy situácií. Samozrejme, keď nejaký problém príde, ihneď ho riešime.

Akým krízovým situáciám mesto čelilo?

Naposledy to boli zosuvy pôdy, ku ktorým z času na čas dôjde. Na území Bratislavy je niekoľko aktívnych zosuvov, niektoré sú stabilizované, iné ešte nie. Ťažkosti spôsobujú aj povodne, či už bleskové z výdatných zrážok, alebo pri zdvihnutej hladine Dunaja. Napríklad mestská časť Devín zostala naposledy odrezaná od sveta. Relatívne nedávno ľudia z tretích krajín vo veľkých počtoch prechádzali cez Slovensko. Bratislava je ako hlavné mesto komunikačným uzlom a mnohí sa zdržiavali práve tu. Okrem toho zabezpečujeme hromadné podujatia, spolupracujeme so záchrannými zložkami, s mestskou políciou a mestskými podnikmi.

Môžete povedať príklad dobrej praxe, keď kvalitná príprava prispela k zvládnutiu situácie?

Komunálny podnik Bratislavy (KPB) postupne pridáva techniku, ktorá je využiteľná viacúčelovo. Jeho zamestnanci sa zapojili aj do cvičenia organizovaného Slovenským vodohospodárskym podnikom. Vyskúšali si stavanie protipovodňových bariér a neskôr, keď povodeň naozaj prišla, boli ich ruky a technika veľmi nápomocné. KPB si zaobstaral aj čerpadlá, aby mohol na často zatápaných miestach odčerpávať vodu. Nainštalované sú takisto snímače, ktoré sledujú stav vody a vďaka ktorým pracovníci podniku prichádzajú už v predstihu, aby ju začali odčerpávať čo najskôr. Znižujú tým riziko zatopenia niektorých ulíc.

Nedávne skúsenosti z Európy ukázali, že jedným z možných krízových scenárov je takzvaný blackout, čiže rozsiahly výpadok elektriny. Pred rokom bol v Španielsku a Portugalsku, ale aj v Prahe a ďalších častiach Česka. Môžete opísať jeho potenciálne následky pre Bratislavu?

Pamätám sa, že pred 20 až 25 rokmi došlo k rozsiahlemu výpadku elektriny v časti mesta. Bol večer bežného pracovného dňa a ako hasiči sme vtedy chodili po mnohých adresách, na ktorých sme vyslobodzovali ľudí z výťahov. Mesto zostalo tmavé: zhaslo pouličné osvetlenie, nesvietili budovy, nepremávali električky ani trolejbusy a svietili jedine reflektory áut. Trvalo to však relatívne krátko, asi len v desiatkach minút.

Príčiny blackoutu môžu byť rôzne a následky závisia od toho, kedy nastane a ako dlho trvá. Ak by sa to, povedzme, stalo v noci, až ráno by sme zistili, že nefunguje žiadne elektrické zariadenie. Neuvarili by sme si kávu alebo čaj, nezapli by sme mikrovlnku ani televízor... Zastavili by sa električky i trolejbusy, nemuseli by sme sa už ani dostať do obchodu, lebo by sa napríklad neotvorili elektricky otvárané dvere. Nešli by eskalátory, pri pokladni by sa nedalo platiť kartou a nedali by sa vybrať peniaze z bankomatu. Niekde by sme nenatankovali, na väčšine čerpacích staníc sú čerpadlá poháňané elektrinou a nie všetky sú vybavené náhradným zdrojom.

Aké opatrenia mesto prijíma?

Takúto krízovú situácie zvládneme najlepšie, keď sa na ňu pripravíme dopredu. Keď nastane, už nebude čas na prípravu. S mestskými podnikmi sme spravili analýzu vplyvov takejto situácie a spoločne zvyšujeme ich odolnosť. Cieľom je, aby boli čo najdlhšie zabezpečené dodávky vody, aby čo najdlhšie jazdili autobusy MHD, aby mestská polícia fungovala bez obmedzení a podobne. Spolupracujeme aj s mestskými časťami, ktoré vykonávajú rovnaké opatrenia, aby sme boli navzájom v spojení. Chystáme spoločný systém komunikácie, ktorý bude využiteľný aj pri výpadku elektrickej energie. Dôležitými informačnými bodmi v takom prípade budú práve miestne úrady.

Zároveň ako mesto a krajina budeme tým odolnejší, čím budú odolnejšie najmenšie jednotky, teda domácnosti. Pracujeme preto aj na praktickej príručke pre verejnosť, v ktorej budú zhrnuté základné rady a odporúčania, aby každý mohol zvýšiť svoju osobnú odolnosť. Veľkým vzorom nám je Viedeň, kde sú takéto kampane dlhodobé, stali sa súčasťou bežného života oveľa skôr, než sa začala vojna na Ukrajine.

Poradíte, čo môže urobiť každý z nás?

Je potrebné mať doma zásoby, napríklad ako pred Veľkou nocou, keď neboli obchody otvorené každý deň. Každý s tým ráta a toto je podobné, akurát treba mať poruke trvanlivé potraviny, ktoré na úpravu nevyžadujú elektrinu. Čo sa týka chladničiek a mrazničiek, pokiaľ ich nebudeme otvárať, vydržia dlho aj bez elektriny. Ak ich však otvárať budeme, premiešajú sa s teplým vzduchom a vydržia o to kratšie.

Ide aj o zásobu vody – keď nebude elektrina, po určitom čase dôjde k obmedzeniam v zásobovaní vodou. Je dobré mať uzatvárateľné nádoby na náhradné zásobovanie vodou cisternami. Ďalej sú to lieky, ak nejaké užívame, hygienické a ďalšie predmety bežnej dennej spotreby. Musíme myslieť aj na všetky zvieratá, ktoré doma chováme, aby sme im na určitý čas zabezpečili granuly či podstielku.

Určite je vhodné disponovať náhradným zdrojom energie, aby sme mohli zistiť, čo sa deje. Ak by naozaj elektrina nešla na väčšom území a dlhší čas, Slovenský rozhlas má zo zákona povinnosť poskytovať informácie aj v krízovej situácii. Je na to vybavený náhradnými dodávkami elektrickej energie, vysielače budú fungovať a prvý okruh Rádio Slovensko bude podávať správy. Tým, že bežné rádio sa nebude dať zapnúť, treba mať prijímač s náhradným zdrojom, ktorým môže byť batéria, kľuka či solárny panel. Napríklad autá majú veľký akumulátor, rozhlas si môžeme pustiť vo vozidle. Odporúčame aj nabitú powerbanku, aby sme si mohli nabiť mobilný telefón a svietidlá. Takisto malé solárne panely, kempingové či turistické, majú výkon na nabitie menších zariadení.

Čo máte rád na práci pre mesto a na Bratislave?

Je to zaujímavá, zmysluplná a pestrá práca. Každý deň je v nej odlišný. Musíme hľadať spôsoby, ako niečo urobiť – nemôžeme z roboty odísť s tým, že niečo sa nedá. Zakaždým musíme nájsť spôsob, ako to spraviť. Keď je nejaký problém, bezpodmienečne ho musíme dokázať vyriešiť.

Bratislava je pekné mesto, rozvíja sa. Vnímam, že sa sem chodia pozerať mnohí cudzinci, a som rád, že sa páči aj iným ľuďom.

Pripravil: Andrej Bezák