Ľudia magistrátu: Samo Rajt
05. 10. 2026
6 minút čítania
Pracuje ako riaditeľ projektovej kancelárie magistrátu.

Za čo zo svojej pozície zodpovedáte?
Za tím projektových manažérov, ktorí vedú najvýznamnejšie projekty mesta, teda tie, ktoré postupne menia jeho tvár aj kvalitu života v ňom. Mojou úlohou je utvárať podmienky na to, aby mali jasne nastavený cieľ, rozsah, harmonogram, rozpočet a najmä spoluprácu všetkých potrebných odborných útvarov. Projektová kancelária prepája ľudí, rozhodnutia a procesy, ktoré sa pri veľkých mestských projektoch musia stretnúť v správnom čase.
Zároveň s vedením mesta pripravujeme nové projektové zámery, ktoré sú ešte len na začiatku. Snažíme sa problémy zachytiť už vtedy, keď sa dajú vyriešiť na porade, a nie až vtedy, keď sa z nich stane drahá položka v rozpočte.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Väčšinu dňa tvorí séria stretnutí venovaných operatívnej agende, jednotlivým projektom, rozhodnutiam a problémom, ktoré potrebujeme posunúť alebo vyriešiť. Dôležitou súčasťou mojej práce sú však aj osobné stretnutia s kolegami. Snažím sa venovať ľuďom individuálne, pretože pri vedení tímu nestačí poznať iba stav projektov. Dobrý tím nevzniká len správnym rozdelením úloh, ale aj prostredím, v ktorom ľudia vnímajú zmysel svojej práce.
Tým, že som v predchádzajúcom pracovnom živote viedol stavby, rád si popri poradách nájdem čas aj na návštevu našich realizácií. Vidieť projekt priamo v teréne je predsa len niečo iné, ako sledovať ho v harmonograme – a často aj podstatne presnejšie.
Ktoré významné infraštruktúrne projekty v réžii mesta by ste vyzdvihli?
Osobitné miesto má u mňa projekt novej električkovej trate Pribinova – Košická. Keď som prišiel na magistrát ešte ako projektový manažér, bol to jeden z prvých veľkých projektov, ktoré som dostal na starosti, a odvtedy mi prirodzene prirástol k srdcu.
Vnímam ho ako jeden z najdôležitejších infraštruktúrnych projektov Bratislavy. Zaviesť električkovú dopravu do dynamicky sa rozvíjajúcej časti mesta je zásadné nielen z pohľadu mobility a dostupnosti územia. Električka je zároveň výrazný mestotvorný prvok – neurčuje iba to, ako sa ľudia presúvajú, ale ovplyvňuje aj podobu ulíc, rozvoj štvrtí a kvalitu verejného priestoru.
Výsledkom preto nemá byť len nová dopravná trať, ale kvalitný mestský priestor, v ktorom sa ľudia budú chcieť pohybovať a tráviť čas. Práve spojenie modernej verejnej dopravy s príjemným pobytovým prostredím najlepšie ukazuje, ako môže dobrý infraštruktúrny projekt meniť tvár mesta.
Rozbieha sa aj modernizácia električkovej Ružinovskej radiály. Čo všetko zlepší?
Prinesie predovšetkým rýchlejšie a spoľahlivejšie spojenie Ružinova s centrom. Vďaka preferencii električiek sa skráti cestovný čas a verejná doprava bude atraktívnejšou alternatívou k autu.
Projekt však nie je iba o výmene koľajníc. Kompletne sa zmodernizujú 3,4 kilometra trate, 21 nástupísk, desať križovatiek a priecestí, výhybky, svetelná signalizácia aj energetická infraštruktúra. Pribudne päť bezbariérových združených zastávok, ktoré umožnia pohodlný prestup medzi električkami a autobusmi, a 23 nových prístreškov so zelenými strechami.
Medzi Tomášikovou ulicou a zastávkou Chlumeckého bude trať zatrávnená. Zelený zvršok pomáha tlmiť hluk, znižovať prašnosť, zadržiavať vodu a ochladzovať okolie. Súčasťou projektu budú aj úpravy ciest a chodníkov, nové cyklistické prepojenia, zeleň a komplexná rekonštrukcia Krížnej ulice. Výsledkom teda nebude iba modernejšia električka, ale aj kvalitnejší verejný priestor pozdĺž celej trate.
Mesto znížilo cenu za modernizáciu o vyše 28 miliónov eur. Ako ste dosiahli výraznú úsporu verejných financií?
Nešetrili sme tým, že by sme z projektu jednoducho vyškrtli dôležité časti alebo znížili požadovanú kvalitu. Hľadali sme nové technológie, materiály i stavebné postupy. Technické riešenia sme upravili tak, aby boli modernejšie, efektívnejšie a ekonomicky výhodnejšie.
Projektová kancelária intenzívne spolupracovala najmä so sekciami dopravy a výstavby, ako aj s kolegami z verejného obstarávania, ktorí odviedli veľký kus práce. Spoločne sme hľadali najlepší pomer kvality, času a ceny, pričom zostali zachované všetky technické, legislatívne a bezpečnostné požiadavky. Pri verejných financiách nestačí vedieť, čo chceme postaviť – rovnako dôležité je vedieť, ako to urobiť rozumne.
Po kompletnej obnove Dúbravsko-karloveskej radiály, oprave Vajnorskej radiály a výstavbe novej trate v Petržalke ide o modernizáciu tretej zo štyroch radiál za necelých osem rokov. Pri realizácii veľkých projektov musí mesto prekonať rôzne úskalia. Môžete priblížiť ich komplexnosť?
Veľké infraštruktúrne projekty sú komplexné už len tým, že ich realizujeme v meste, ktoré musí počas výstavby ďalej fungovať. V prípade Ružinovskej radiály vedie časť modernizovaného úseku takmer centrom Bratislavy a ďalšia jednou z jej najväčších mestských častí. Musíme preto koordinovať dopravu, inžinierske siete, stavebné práce aj prístup k okolitým nehnuteľnostiam a zároveň čo najviac obmedziť dosah na cestujúcich a obyvateľov.
Skúsenosti z Petržalskej električky ukázali, aké rôznorodé výzvy môžu počas výstavby vzniknúť. Projekt ovplyvnila pandémia, vojna na Ukrajine, rast cien a obmedzená dostupnosť materiálov aj pracovnej sily. Priamo na stavbe sme sa museli vyrovnať s vyššou hladinou podzemnej vody, nálezom viac ako tisíc kusov nevybuchnutej munície či so skládkou nebezpečného odpadu. Každá z týchto situácií si vyžadovala nové technické riešenia, koordináciu odborníkov a pružné rozhodovanie.
Pri Ružinovskej radiále preto využívame skúsenosti z predchádzajúcich stavieb a snažíme sa čo najviac rizík pomenovať už počas prípravy. Nedá sa však predvídať úplne všetko – mesto je živý organizmus a pod zemou dokáže občas pripraviť prekvapenie. Podstatné je reagovať tak, aby nepredvídateľné okolnosti čo najmenej ovplyvnili verejnosť, harmonogram aj rozpočet.
Prezradíte ďalšie projekty, ktoré prispejú k rozvoju Bratislavy?
Zrealizovaný je už napríklad Nábrežný park Staré Lido z petržalskej strany brehu Dunaja dostupný širokej verejnosti. Jedným z pripravovaných projektov je budovanie bulváru a dvoch veľkých parkov na Mlynských nivách. Toto územie začne postupom času meniť svoju podobu, takže je potrebné prispôsobiť sa tejto zmene. Spolupracujeme s Metropolitným inštitútom Bratislavy (MIB) a odbornými útvarmi magistrátu na tvorbe koncepcie územia a následnej príprave a realizácii bulváru Mlynské nivy.
Čo máte rád na Bratislave a na práci pre mesto?
Celý život mám rád prácu, po ktorej zostáva niečo hmatateľné. Aj preto ma teší, keď môžem sledovať, ako sa projekt postupne mení z prvotnej myšlienky a výkresov na reálne miesto alebo stavbu, ktoré slúžia ľuďom. Pri práci pre Bratislavu je tento výsledok navyše viditeľný priamo v meste, ktorým každý deň prechádzame. Je príjemné pozorovať, ako sa postupne mení k lepšiemu, hoci pri veľkých projektoch sa človek musí naučiť aj trpezlivosti. Rozvíjam sa aj vďaka spolupráci s odborníkmi na magistráte.
Práca pre mesto naučí pozerať sa na projekty aj očami verejnosti. Nestačí nájsť technicky správne riešenie. Dôležité je pochopiť rozdielne potreby obyvateľov a hľadať medzi nimi rovnováhu. Práve táto rozmanitosť, možnosť stále sa učiť a vidieť výsledok svojej práce priamo v uliciach Bratislavy ma na nej bavia najviac.
Pripravil: Andrej Bezák
Páčil sa Vám článok?
Autor obsahu
Magistrát
