Zimný prístav sa otvorí mestu, poznáme víťazný návrh jeho premeny

Súťaž na komplexný návrh rozvoja Zimného prístavu vyhlásili začiatkom roka 2026 väčšinový vlastník územia, štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy v pôsobnosti Ministerstva dopravy SR, a hlavné mesto Bratislava. Organizátorom súťaže bol Metropolitný inštitút Bratislavy.

Parky a promenády otvoria prístav mestskému životu

Víťazný návrh spája bývanie s kultúrou, administratívou, voľným časom a športom. Víťazný tím venoval najviac pozornosti kvalite verejných priestorov.

Porota ocenila presvedčivosť a vyspelosť návrhu, najmä veľkorysé a rozmanité verejné priestory. Ich súčasťou sú prírodný nábrežný park na polostrove, „prístavný park“ pri Sklade č. 17 a „kultúrny park“ na centrálnom polostrove.

Centrálny polostrov má slúžiť kultúre, športu a verejným funkciám. Porota v tomto riešení vidí potenciál vytvoriť miesto s významom presahujúcim Bratislavu.

Premena Zimného prístavu má priniesť veľkú hodnotu pre kvalitu života v meste, a to aj pre ľudí, ktorí v novej štvrti nebudú bývať ani pracovať. Parky, promenády a priestory pre kultúru a šport majú otvoriť toto územie obyvateľom celej Bratislavy. Vzniknúť tak má miesto, kam môžu prísť na kultúrne podujatie, zašportovať si, prejsť sa pri vode alebo si oddýchnuť v parku.

Historické pamiatky sú premyslene začlenené do novej štvrte a pripomínajú jej prístavnú minulosť. Industriálne dedičstvo tak dáva návrhu osobitý charakter a vytvára predpoklady na vznik štvrte s jedinečným genius loci.

Uvádza spoločný komentár poroty:

,,Ocenený návrh prináša mimoriadne prepracovanú a jasne artikulovanú víziu výnimočnej novej štvrte na dunajskom nábreží Bratislavy. Vyznačuje sa mimoriadnou kvalitou naprieč všetkými mierkami návrhu, od krajinnej a urbanistickej štruktúry až po atraktívne formy bývania a aktívne využitie uličných parterov."

Vysvetľuje Alexander Kneer, líder víťazného tímu z Hosoya Schaefer Architects:

„To, čo robí Zimný prístav výnimočným, je kontrast medzi jeho industriálnym charakterom, uzavretými prístavnými bazénmi a otvorenou krajinou Dunaja. Náš návrh stavia na týchto rozdielnych identitách: premieňa historickú infraštruktúru na miesta pre kultúru a verejný život, sprístupňuje nábrežie prostredníctvom súvislej siete promenád a parkov a umožňuje, aby sa riečna krajina stala súčasťou mesta. Tešíme sa na spoluprácu s Bratislavou pri premene tohto jedinečného, no dlhodobo neprístupného miesta na novú súčasť každodenného mestského života."

Hovorí generálny riaditeľ Verejných prístavov a. s. Matej Danóci:

,,Ako vlastník územia pristupujeme k premene Zimného prístavu s maximálnou zodpovednosťou. Mimoriadny medzinárodný záujem o súťaž potvrdil strategický význam a obrovský potenciál tohto územia pri Dunaji. Naším cieľom bolo priniesť komplexné riešenie, ktoré popri vzniku novej nábrežnej štvrte zabezpečí aj plnohodnotné fungovanie susedného prístavu Pálenisko, kam postupne presunieme všetky prekládkové aktivity. Teraz nás čaká intenzívna práca na masterpláne, ktorý nastaví jasné pravidlá pre jeho ďalší rozvoj."

Výsledok súťaže pozitívne hodnotí aj minister dopravy Jozef Ráž.

Vyjadril sa minister dopravy Jozef Ráž:

„Som veľmi rád, že o novú podobu Zimného prístavu bol obrovský záujem z celého sveta. Je to jasný dôkaz toho, že chystáme skutočne unikátny projekt. Víťazný návrh vnímam veľmi pozitívne a už sa neviem dočkať, kedy sa z papiera začne preklápať do reality. Bratislava si zaslúži kvalitné verejné priestory a som rád, že sme v tomto prípade našli spoločnú reč s mestom."

Prínos pre obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy zdôrazňuje primátor Matúš Vallo.

Potvrdzuje primátor Bratislavy, Matúš Vallo:

"Premena Zimného prístavu je jednoznačne najväčšia premena územia vo vnútornom meste a mimoriadne nám na nej záleží. Víťazný návrh prináša sprístupnenie tohto vzácneho industriálneho územia pri rieke verejnosti - pre kultúru aj voľný čas, čo je veľká hodnota pre kvalitu života obyvateľov aj návštevníkov Bratislavy. Pozitívne vnímam, že vlastník územia sa rozhodol pre kvalitnú urbanistickú súťaž a jej výsledok chce premeniť na realitu."

Medzinárodná súťaž priniesla 123 návrhov

Dvojkolová medzinárodná súťaž prebiehala deväť mesiacov a až do poslednej chvíle bola anonymná. Zo 123 doručených návrhov vybrala medzinárodná porota v prvom kole sedem finalistov. Tí svoje koncepty ďalej rozpracovali podľa jej odporúčaní. V druhom kole porota určila konečné poradie a vybrala víťazný návrh.

Doručené návrhy ukázali veľký medzinárodný záujem aj rozmanité možnosti rozvoja Zimného prístavu. Druhé miesto získal tím KCAP z Holandska, ktorý v Bratislave pracuje na niekoľkých projektoch. Tretie miesto patrí dánskemu ateliéru Cobe, ktorý stojí za transformáciou prístavnej štvrte Nordhavn v Kodani. Všetkých 123 návrhov je k dispozícii na webe MIB ↗︎.

Na víťazovi sa v anonymnom druhom kole jednohlasne zhodli všetci členovia poroty. Tím spája odborné skúsenosti v urbanizme, zelenomodrej infraštruktúre, mobilite, protipovodňovej ochrane, krajinotvorbe a komplexnom plánovaní.

Vysvetľuje Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy:

,,Ako organizátori súťaže sme považovali za kľúčové, aby zadanie verne zachytilo identitu, charakter prístavu a špecifiká celého územia. Rovnako dôležité bolo zostaviť porotu, ktorá spája medzinárodné skúsenosti s transformáciou prístavov a citlivý prístup k obnove a rozvoju industriálneho dedičstva. Kvalitné zadanie, erudovaná porota a propagácia súťaže na medzinárodnej úrovni dokázali osloviť skúsené tímy z celého sveta."

Porotu viedol Michal Sedláček, bývalý hlavný architekt Brna. Podľa neho záujem o súťaž presahuje Bratislavu aj Slovenskú republiku.

Potvrdil Michal Sedláček:

,,Ako porotca som sa doposiaľ nestretol s tak vysokým počtom návrhov v tak mimoriadnej kvalite, akú priniesla táto súťaž."

Porota sa pri hodnotení venovala najmä rozmiestneniu funkcií a verejným priestorom. Jej predseda Michal Sedláček vyzdvihol aj rôznorodé pohľady odborníkov z viacerých krajín na budúcnosť územia.

Doplnil Sedláček:

,,Medzi najdôležitejšie aspekty hodnotenia patrilo prepojenie návrhu s prístavom a riekou Dunaj.“

Návrh nadväzuje na víziu a priority verejnosti

Súťaži predchádzala Vízia rozvoja územia Zimného prístavu ↗︎. MIB ju pripravil spolu s vlastníkmi pozemkov, mestom, kľúčovými aktérmi a príslušnými orgánmi. Jej garantom bol slovenský architekt Peter Gero, ktorý sa podieľal na vzniku hamburskej prístavnej štvrte HafenCity a neskôr sa stal aj členom súťažnej poroty.

Dodáva Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy:

,,Cieľom vízie bolo overiť priestorové možnosti, stanoviť rozvojové limity a definovať kľúčové urbanistické princípy.”

Do prípravy sa zapojila aj verejnosť. Jej prioritou bola otvorená a prístupná štvrť v kontakte s vodou, s kvalitnými verejnými priestormi a možnosťami na šport a kultúru. Ľudia si želali modernú štvrť, ktorá si zachová jedinečný genius loci a industriálne dedičstvo. Svoje predstavy mohli vyjadriť počas komentovaných prehliadok prístavu, na fokusových skupinách aj v online dotazníku.

Ďalším krokom bude masterplán

Vyhlásením výsledkov súťaže sa dlhodobá premena Zimného prístavu posúva k ďalšiemu kroku. Víťazný tím dopracuje návrh do finálneho masterplánu, ktorý určí pravidlá a budúce smerovanie rozvoja územia.

Víťazný tím zároveň pripraví architektonické štúdie najdôležitejších verejných priestorov a dizajn manuál pre verejné priestory v celom území. Manuál má zabezpečiť, aby si štvrť aj počas postupnej premeny zachovala jednotný a charakteristický vzhľad.

Masterplán a jeho ďalšie časti budú podkladom pre nadväzujúce architektonické súťaže, ďalšie stupne projektovej prípravy a postupnú premenu celého územia.

Vysvetľuje Juraj Šujan, hlavný architekt Bratislavy:

,,Masterplán, vypracovaný na základe víťazného súťažného návrhu, bude územnoplánovacím podkladom pre ďalšie kroky v konverzii Zimného prístavu na novú komplexnú mestskú štvrť v priamom kontakte s Dunajom a riečnymi bazénmi. Stanoví rámec pre formovanie jednotlivých mestských blokov, ich funkčnú náplň, skladbu vrátane aktívneho parteru s komerčným retailom, rozsahom a štruktúrou verejných priestorov a parkov. Umiestni v území objekty pre školstvo, kultúru, šport a rekreáciu, osobného prístavu a mestskej maríny, či pre zdravotníctvo a  sociálne služby. Do novej mestskej štruktúry zapojí zachované industriálne pamiatky, hrany prístavných bazénov a predĺži nábrežnú promenádu zo Starého Mesta. Súčasťou masterplánu bude aj stanovenie dopravnej obsluhy územia s dôrazom na pešiu, cyklistickú a verejnú dopravu, rovnako aj riešenia protipovodňovej ochrany jednotlivých častí územia. Vytvorí tak základný rámec kultivovanej prestavby Zimného prístavu a jeho zapojenia do organizmu centra mesta."

Pravidlá ďalšieho rozvoja a úloha mesta

Premena si vyžaduje aj zmenu územného plánu lokality. Aktuálny územný plán definuje toto územie priemyselnou funkciou, čo v súčasnosti neumožňuje v prístave stavať iné objekty než tie, ktoré súvisia s funkciou prístavu. Vznik novej prístupnej štvrte s bývaním, kvalitnými verejnými priestormi, funkčnou dopravou a dostatkom zelene preto podmieňuje prijatie zmien a doplnkov územného plánu.

Mesto podmieňuje zmenu územného plánu dohodou s vlastníkom pozemkov v podobe územnoplánovacích zmlúv. Tie podrobnejšie určia podmienky ďalšieho rozvoja Zimného prístavu.

Až po ukončení týchto procesov môžu vlastníci pripravovať konkrétne stavebné zámery a žiadať úrady o povolenia. Úloha mesta je predovšetkým územnoplánovacia, konkrétny rozvoj je v rukách vlastníkov a investorov. Mesto zároveň v celom procese zastupuje verejný záujem svojich obyvateľov.

Mesto bude stavby posudzovať z hľadiska súladu s územným plánom, územnoplánovacími zmluvami a verejným záujmom.

Inšpiráciou môžu byť mestá, ktoré už svoje prístavné štvrte premieňajú: Hamburg, Amsterdam, Kodaň, Londýn či Malmö.

Premena Zimného prístavu bude postupná a pravdepodobne potrvá roky. Má však potenciál priniesť Bratislave vzorovú štvrť s vlastnou identitou, ktorá bude otvorená, polyfunkčná, inkluzívna, kompaktná, dobre dopravne napojená a zelená, s kvalitnými a originálnymi verejnými priestormi. Miesto, ktoré sprístupní život pri Dunaji a zachová si jedinečný genius loci prístavu.

Verejnosť môže spoznať návrh a zapojiť sa do jeho dopracovania

Prezentácia víťazného návrhu spojená s diskusiou s víťazným tímom sa uskutoční 10. novembra o 18.00 v TU-BA ↗︎. Od 11. novembra tam bude výstava všetkých siedmich najlepších návrhov.

Verejnosť sa bude môcť zapojiť aj do ďalšieho procesu. V TU-BA sa 23. novembra a 7. decembra uskutoční ďalšie kolo participácie s komentovanou prehliadkou víťazného návrhu.

Členovia medzinárodnej poroty Medzi ostatnými členmi poroty boli Catherine Burd (architektka, Londýn, podpredsedníčka poroty), Paco Bunnik (hlavný urbanista Amsterdamu), Eva Kail (urbanistka a špecialistka na rodovo citlivé plánovanie, Viedeň), Gerd Jäger (architekt, Berlín), Linda Obršálová (architektka, Brno), Martin Závracký (architekt, Rostock), Jakub Cígler (architekt, Praha), Filip Tittl (architekt, Praha), Ondrej Horváth (vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava) a Peter Gero (urbanista, spoluautor HafenCity, Hamburg).

Víťazný tím a jeho skúsenosti Víťazné multidisciplinárne konzorcium vedie Hosoya Schaefer Architects so sídlom v Zürichu. Ateliér má skúsenosti s urbanizmom a mestskými stratégiami a na podobnom zadaní pracoval v lotyšskej Rige. Jednotlivé témy návrhu zastrešili Gillespies (Londýn) – zelenomodrú infraštruktúru a verejný priestor, ARGUS studio/ (Hamburg) – mestskú mobilitu a Körting Ingenieure GmbH (Hamburg) – protipovodňovú ochranu, infraštruktúru a plánovanie pri vode.

Odborné zameranie členov konzorcia

Hosoya Schaefer Architects ↗︎ (CH) – architektúra, urbanizmus, masterplanning a strategické plánovanie. Ateliér pracuje na mestských štvrtiach, transformačných územiach, dopravných uzloch aj jednotlivých budovách; silnou témou sú komplexné mestské systémy a dlhodobé urbanistické stratégie.

Gillespies ↗︎ (UK) – krajinná architektúra, verejné priestory, masterplanning a urbanistické plánovanie. Špecializujú sa na parky, nábrežia, ulice, námestia, zelenú infraštruktúru, klimatickú odolnosť a prepájanie mesta s krajinou.

ARGUS Studio ↗︎ (DE) – mestská mobilita, dopravné plánovanie a návrh verejného priestoru. Venujú sa mobilitným konceptom, masterplanom, parkovaniu, mobility hubom, prestavbe ulíc a staníc či dopravnému upokojovaniu.

Körting Ingenieure GmbH ↗︎ (DE) – inžinierske plánovanie, protipovodňová ochrana, infraštruktúra a výstavba pri vode. Ich výraznou špecializáciou je waterfront engineering – prístavy, nábrežia, protipovodňová ochrana, dopravná a technická infraštruktúra a projektové riadenie veľkých mestských projektov. Majú skúsenosti aj s HafenCity v Hamburgu.