O behu
STaRZ na vrchole 77-ročnej histórie Národného behu Devín–Bratislava
Úspešná súčasnosť stojí na vzácnej tradícií
Neoceniteľnou pridanou hodnotou je tradícia, tú nemožno ničím nahradiť, čo je platné vo všetkých oblastiach, nevynímajúc šport.
Pozoruhodnou históriou v slovenskom športe sa môže pochváliť Národný beh Devín – Bratislava. Žiaľ musí sa súčasne posťažovať na nepriaznivé obdobia s prerušením sympaticky začatej tradície. Tento cestný beh vznikol v roku 1921, teda o tri roky skôr ako Medzinárodný maratón mieru v Košiciach, ten ráta už deväť decénií oproti „Devínu“, blížiacemu sa k jubilejnej sedemdesiatke. Je to aj tak najstaršie športové podujatie na Slovensku lebo i po prerušeniach udržalo kontinuitu. Potešiteľná je prosperita „Devína“ v najnovšom období s viac ako päťtisícovým pelotónom bežcov, absolvujúcich trasu od starobylého hradu do hlavného mesta Slovenskej republiky.
V čase vzniku prvej ČSR, po osamostatnení sa z odnárodňovacieho tlaku v Uhorsku prebiehala emancipácia i v slovenskom športe. Po skončení I. svetovej vojny dialo sa to v novom demokratickom systéme zásluhou cudzích pedagógov, trénerov a funkcionárov. V národnostne sa prebúdzajúcej Bratislave, avšak v nežičlivých podmienkach i pre šport živorila i atletika, na čom sa navyše podieľali i klubové trenice. Poznačilo to i „Devín“, kde štartovali iba desiatky bežcov, s čím v cieli, najčastejšie na Hviezdoslavovom námestí, kontrastovala niekoľkotisícová kulisa divákov. Vzácna kronika s fotografiami a výstrižkami je toho dôkazom. Treba však zdôrazniť, že najúspešnejším pretekárom prvej éry v I.ČSR / so 4 víťazstvami/ bol vytrvalec slovenského pôvodu, Košičan Jozef Koščák, avšak ako člen českých klubov v Prahe a Brne. Na území mesta vznikli ďalšie behy, ale „Devín“ čakala iná osudná prekážka: stop dala II. svetová vojna. Mníchovský diktát a viedenská arbitráž v roku 1938 znamenali zánik republiky a následne strata územia Devína zasa prerušenie pretekov.


„Devín“ je toho príkladom, veď pri jeho založení boli českí nadšenci z novovzniknutého klubu I. ČsŠK Bratislava a Američan Max W. Younger z YMCA / Kresťanské združenie mladých mužov/. Práve on z pozície predsedu atletického odboru bol iniciátorom založenia cestného behu po vzore Behu Běchovice – Praha /od roku 1897 doteraz/. Na čele organizačného výboru počiatočných ročníkov bol Slovák MUDr. Gejza Rehák riaditeľ Št. nemocnice a neskorší predseda SOV. Najagilnejší podporovatelia a organizátori sa grupovali z profesorského zboru Čs. štátnej univerzity /neskôr premenovanej na Univerzitu Komenského/, konkrétne z lekárskej fakulty. O druhý z pôvodných putovných pohárov vtedajšieho rektora UK súťažia muži v hlavnej kategórii od roku 1932 doteraz.
V národnostne sa prebúdzajúcej Bratislave, avšak v nežičlivých podmienkach i pre šport živorila i atletika, na čom sa navyše podieľali i klubové trenice. Poznačilo to i „Devín“, kde štartovali iba desiatky bežcov, s čím v cieli, najčastejšie na Hviezdoslavovom námestí, kontrastovala niekoľkotisícová kulisa divákov. Vzácna kronika s fotografiami a výstrižkami je toho dôkazom. Treba však zdôrazniť, že najúspešnejším pretekárom prvej éry v I.ČSR / so 4 víťazstvami/ bol vytrvalec slovenského pôvodu, Košičan Jozef Koščák, avšak ako člen českých klubov v Prahe a Brne. Na území mesta vznikli ďalšie behy, ale „Devín“ čakala iná osudná prekážka: stop dala II. svetová vojna. Mníchovský diktát a viedenská arbitráž v roku 1938 znamenali zánik republiky a následne strata územia Devína zasa prerušenie pretekov.
Po novom povojnovom nádychu sa uskutočnili tri ročníky „Devína“.
Snaha Rudolfa Holzera, jedného z nových predsedov SAZ s kolektívom zo Sokola NV a úsilie Karola Hercega, jedného z víťazov s kolektívom z ŠK Železničiari vyšli nazmar
„vis major“. Obec Devín sa ocitla v hraničnom pásme a v čase „studenej vojny“ vtedajšieho bipolárneho sveta štátne orgány preteky nepovolili. V politickom „odmäku“ koncom šesťdesiatych rokov XX. storočia prišla s novou energiou TJ Rapid, síce bez atletiky, ale s účelovým zariadením Rekord /neskôr Slovšport/. Kľúčom k budúcnosti sa stal skúšobný Devínsky beh v roku 1966. Za povšimnutie stojí jeden dátum, opakujúci sa v troch takpovediac „verziách“: 24.4.1836 na hrade Devín prisahali Štúrovci žiť v pravde a národu, 24.4.1921 pod hradom Devín odštartovali 1. ročník bežeckých pretekov 24.4. 1966 sa tu za asistencie zhromaždenia študentov na počesť pamätného výletu Ľudovíta Štúra s družinou konali bežecké preteky, znamenajúce vzkriesenie tradície.
Skutočnou renesanciou bol rok 1967, kedy sa ľuďom okolo Rudolfa Holzera a Františka Letovanca podarilo usporiadať nový Beh Devín – Bratislava. Napriek neustálym bojom o existenciu Rapid udržal preteky pri živote /s výnimkou roku 1970/, navyše v medzinárodnej konkurencii. Po ďalšej kríze sa v roku 1976 ujala organizácie TJ Slovan CHZJD, opäť pod taktovkou „ spiritus agens“ Rudolfa Holzera. Bol to i rok premiéry žien a I. ročníka Malého Devína pre žiakov základných škôl zásluhou pedagóga a trénera Pavla Safka. Treba akcentovať, že práve v prvom bežeckom boome koncom osemdesiatych rokov účasť zo stoviek stúpla na tisíce. Vzhľadom na meniacu sa trať „Devín“ neeviduje rekordy podujatia, preferuje účasť všetkých bez rozdielu.


Na počiatku najnovšieho a najúspešnejšieho obdobia „Devína“ je od roku 1992 STaRZ. /Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy/. Organizátori dávajú podujatiu stále nové impulzy, udržiavajú vysoký štandard, tešia sa stúpajúcej účasti slovenských i zahraničných bežcov, zlepšujú technológiu i servis, porovnateľné so svetom. Je tomu tak i zásluhou sponzorov, osobitne generálneho partnera firmy ADIDAS a hlavného partnera Slovenskej sporiteľne a.s.
Navyše druhý bežecký boom začiatkov XXI. storočia „Devín“ vyniesol nad stúpajúci počet bežeckých pretekov počtom prevyšujúcim 5 tisíc aktívnych účastníkov /s výnimkou maratónov v Košiciach a Bratislave/. Národný beh Devín – Bratislava, ako najstaršie a národné atletické podujatie je skvelou vizitkou pre STaRZ. Je to pýcha slovenského športu s koreňmi vo vzácnej tradícii.
Ako padali hranice účastníkov na behu Devín-Bratislava
100 ÚČASTNÍKOV (122) – 1933 500 ÚČASTNÍKOV (777) – 1981 1 000 ÚČASTNÍKOV (1172) – 1982 2 000 ÚČASTNÍKOV (2208) – 1985 3 000 ÚČASTNÍKOV (3656) – 1986 4 000 ÚČASTNÍKOV (4245) – 1987 5 000 ÚČASTNÍKOV (5216*) – 2011 6 000 ÚČASTNÍKOV (6171*) – 2015
Poznámka: (*) – započítaní aj účastníci „Malého Devína“ na 2,8 km trati. Historicky najvyšší počet účastníkov na klasickom „Devíne“ bol v roku 2017 – 6 696, z nich preteky dokončilo 6015.
Počet štartujúcich 2005-2024
2005 - 828 2006 - 926 2007 - 1 491 2008 - 2 108 2009 - 2 948 2010 - 3 905 2011 - 5 216 2012 - 5 272 2013 - 5 203 2014 - 5 579 2015 - 6 171 2016 - 5 825 2017 - 6 696 2018 - 6 079 2019 - 6 075 2020 - z dôvodu pandémie Covid 2019 sa Národný beh Devín - Bratislava v tomto roku nekonal 2021 - 2 495 virtuálny beh 2022 - 1 839 2023 - 3 873 2024 - 4986
Na stiahnutie
- Publikácia Národný beh Devín-Bratislava, SLOVENSKÝ BEŽECKÝ KLENOT04. 06. 2024 • PDF • 6,61 MB