Životné prostredie

Štúdia s prognostickým zameraním s názvom  Životné prostredie – scenáre rozvoja hlavného mesta Slovenskej republiky do roku 2050 prináša prvý komplexný pohľad na to, ako sa môže stav prostredia v hlavnom meste vyvíjať v najbližších desaťročiach.

Zároveň vôbec prvýkrát ponúka detailnú analýzu dnešného stavu ekosystémových služieb na území Bratislavy. Bratislava je mestom so vzácnou kombináciou Malých Karpát, Dunaja, Moravy, lužných lesov a zásob podzemnej vody, ktorá ju radí medzi metropoly s najkvalitnejšími prírodnými zdrojmi v Európe.

Na druhej strane autori štúdie upozorňujú, že mesto patrí medzi najteplejšie oblasti v SR a už dnes zažíva očakávaný rýchly rast teplôt vzduchu, častejšie suchá aj intenzívnejšie prívalové dažde. Do roku 2050 môže priemerná teplota v meste vzrásť o ďalšie 2 až 3 °C. S tým rastie aj zraniteľnosť obyvateľstva ↗︎, najmä seniorov a detí žijúcich v meste či na jeho periférii.

Tri možné scenáre pre zelenomodrú budúcnosť hlavného mesta

Prognóza životného prostredia definuje prírodné zdroje mesta a zároveň prináša tri scenáre možného vývoja mesta v environmentálnej oblasti – optimistický, referenčný a pesimistický.

Pri modelovaní jednotlivých scenárov bol využitý inovatívny nástroj Urban Planner. ↗︎ Ide o multikriteriálny model vyvinutý a testovaný na Univerzite Palackého v Olomouci, ktorý už bol využitý v českých mestách Plzeň, Znojmo, Jihlava, Zlín, Olomouc či Brno.

V rámci využitia modelu v Bratislave bolo vybraných niekoľko kategórií územného potenciálu: bývanie, výroba a skladovanie a rušivé formy občianskej vybavenosti, (ostatná) občianska vybavenosť, voľný čas a šport (verejné športoviská a ihriská), mestská zeleň a krajinná zeleň, ktoré boli posudzované v rámci jednotlivých scenárov.

Tri spomenuté scenáre v prognóze modelujú tri rôzne podoby hlavného mesta pri určitých východiskách a prioritách. Zameriavajú sa najmä na vhodnosť využitia územia na základe dát a kapacitu ekosystémových služieb územia. Samozrejme, ide o modelové varianty, nie očakávaný stav. Scenáre sa nerovnajú reálnemu vývoju – ten závisí od množstva ďalších faktorov.

Samotný územný plán vychádza z množstva podkladov, ktoré môžu pre niektoré lokality poukazovať na rozdielnu vhodnosť využitia územia.

Budúcnosť patrí kvalitnému a zdravému mestu

Prognóza ukazuje, že Bratislava má z hľadiska zelenomodrej infraštruktúry všetky predpoklady stať sa do roka 2050 klimaticky odolnejším mestom, ktoré dokáže zmierňovať dôsledky horúčav, sucha a prívalových dažďov a zároveň ponúkať kvalitné prostredie na život. Zelenomodrá infraštruktúra je však len jedným z pilierov tejto transformácie. Udržateľný rozvoj je prepojený s ďalšími zásadnými zmenami: najmä s prechodom na udržateľnú mobilitu a rozvojom dostupného bývania vo vnútornom meste, ktorý podporí kompaktné mesto krátkych vzdialeností.

Ak Bratislava dokáže naďalej znižovať závislosť od automobilovej dopravy, skvalitňovať verejnú dopravu, podporovať aktívnu mobilitu a približovať bývanie k službám a pracovným príležitostiam, bude možné naplno využiť potenciál zelene a vody na zmierňovanie dosahov klimatickej zmeny. Len koordinovaný prístup naprieč týmito oblasťami môže zabezpečiť, že prírodné hodnoty mesta budú chránené, rozvoj bude rozumný a verejný priestor kvalitný a odolný. Práve nový metropolitný územný plán bude jedným z kľúčových nástrojov, ktorý integruje všetky udržateľné princípy rozvoja mesta.