Bratislava otvára Kochovu záhradu verejnosti

Bratislava, 11. august 2022 – Historická Kochova záhrada v Starom Meste sa po dlhých rokoch otvára pre verejnosť. Hlavné mesto ju po nadobudnutí pozemkov v areáli sprístupňuje návštevníkom, otvorená bude sedem dní v týždni. Pol hektárový areál nachádzajúci sa medzi Partizánskou a Bartoňovou ulicou prešiel základnou údržbou a bol doplnený o bratislavské lavičky a mobiliár Sadni si. Kochova záhrada je národná kultúrna pamiatka, pôvodne bola vybudovaná ako záhrada pre pacientov sanatória a dnes je jedinou svojho druhu na Slovensku. Cieľom mesta je Kochovu záhradu v najbližšom období komplexne obnoviť.

Jedinečný areál s historickou hodnotou – Kochova záhrada – bol dlhé roky uzatvorený a bez potrebnej starostlivosti. Z iniciatívy neziskovej organizácie Národný Trust, n.o., ktorá sa dlhodobo venuje ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva na Slovensku, boli v Kochovej záhrade v uplynulých rokoch realizované udržiavacie práce a rôzne aktivity smerujúce k ochrane tohto vzácneho areálu.

„O Kochovu záhradu sa zaujímame dlhodobo, pôsobíme v nej už viac ako desať rokov. Snažili sme sa ju oživiť a jej históriu a potenciál priblížiť aj verejnosti v rámci pravidelných podujatí Víkend otvorených parkov a záhrad. Práve o návštevu Kochovej záhrady bol vždy mimoriadny záujem. Teší nás, že Kochova záhrada bude prístupná a radi aj v ďalších krokoch prispejeme našimi skúsenosťami a vedomosťami,” priblížila Katarína Víteková z organizácie Národný Trust, n.o.

Vlastníkom Kochovej záhrady ešte donedávna bolo Ministerstvo vnútra SR, od ktorého ju hlavné mesto, v rámci majetkovo-právneho vysporiadania, získalo do svojho vlastníctva. Zámenu v decembri minulého roka odsúhlasili mestské poslankyne a poslanci, formálne sa mesto stalo vlastníkom iba v júni tohto roka. Ihneď po nadobudnutí Kochovej záhrady mesto pristúpilo k potrebnému odbornému ošetreniu drevín a k vyčisteniu priestoru, aby bol priechodný a bezpečný pre všetkých záujemcov, ktorí si budú chcieť záhradu prísť pozrieť a stráviť v nej čas.

„Kochova záhrada je unikát, skrytý ostrov zelene v centre mesta s obrovskou historickou hodnotou. Záhradu sme získali do vlastníctva a chceme ju ukázať a sprístupniť pre všetkých, hoci pôvodne slúžila predovšetkým ako miesto na rekreáciu pacientov a pacientiek Kochovho sanatória. V prvom kroku sme záhradu vyčistili a otvárame ju, súčasne pripravujeme projekt jej komplexnej obnovy, ktorý si tento areál po dlhých rokoch nepochopiteľného chátrania zaslúži,“ povedal Matúš Vallo, primátor Bratislavy.

„Kochova záhrada bola po prebratí nepriechodná, našli sme tu niekoľko vyvrátených stromov, celkovo sme odtiaľto vyviezli viac ako 10 ton biologického aj komunálneho odpadu, ktorý sa tu za roky nazbieral. Z priestorov sme odstránili graffiti, vyčistili sme chodníky, osadili bezpečnostnú kameru a informačné tabule. Dnes je areál užívania schopný, doplnený o bratislavské lavičky a sety Sadni si. Počas horúcich dní môže byť práve Kochova záhrada príjemným miestom na oddych. Kochova záhrada je pamiatkovo chránená, akékoľvek zásahy konzultujeme s Krajským pamiatkovým úradom,“ uviedla Zuzana Stanová, hlavná koordinátorka projektu obnovy Kochovej záhrady.

Kochova záhrada je otvorená od pondelka do piatku v čase od 14:00 do 20:00 hod. a počas víkendov od 11:00 do 20:00 hod. Vstup do areálu je z Bartoňovej ulice. Areál je monitorovaný bezpečnostnou kamerou v správe Mestskej polície Bratislava.

Počas najbližších mesiacov bude prebiehať príprava projektovej dokumentácie pre komplexnú revitalizáciu Kochovej záhrady, na ktorej bude mesto spolupracovať s Fakultou architektúry STU a Krajským pamiatkovým úradom. Cieľom je záhradu kompletne zrevitalizovať do jesene roku 2024.

Kochova záhrada vznikla v medzivojnovom období v rokoch 1932-1935, ako súčasť súkromného chirurgicko-ortopedického zariadenia, ktoré založil lekár Karol Koch. Záhrada tvorí spoločne so sanatóriom na území Slovenska unikátny celok. Jeho podobu navrhli architekti Dušan Jurkovič a Jindřich Merganc, vlastnú výsadbu zelene v záhrade navrhol Jozef Mišák, ktorý stojí aj za zbierkou drevín v Arboréte Mlyňany SAV.

Záhrada sanatória bola pri jej založení tvorená prevažne cudzokrajnými stálozelenými drevinami, pôvodne ich bolo v záhrade vysadených viac ako 120 druhov. Vplyvom dlhodobej absencie údržby bola záhrada o niektoré druhy ochudobnená, prirodzeným vývojom ich nahradili iné, životaschopnejšie druhy drevín. Zachovali sa však viaceré jedince, ktoré pochádzajú ešte z čias založenia záhrady. Jedným zo zámerov obnovy je prinavrátiť Kochovej záhrade historický odkaz zbierkového charakteru výsadieb cudzokrajných drevín a miesta vytvoreného pre oddych v spojení s architektúrou budovy sanatória.