Nové Lido - Odpovede na často kladené otázky

Nové Lido - Odpovede na často kladené otázky

Mrzí nás, že stanovisko aktivistov k návrhu zmien a doplnkov územného plánu č. 10 v území Lida, ktoré adresovali poslancom mestského zastupiteľstva, obsahuje viaceré zavádzajúce tvrdenia. Keď niekto povie, že zahusťovanie existujúcich miest je prospešnejšie ako budovanie riedko zastavaných štvrtí na okrajoch miest, neznamená to, že ide poruke developerom, ako nám to signatári výzvy pripisujú. Kompaktné mesto totiž využíva menej energie na presun ľudí, energií alebo tovaru, je vhodnejšie na rozvoj hromadnej alebo cyklistickej dopravy a je šetrnejšie k životnému prostrediu. Odborníci po celom svete sa na tom zhodujú už dlhé roky.

Jedným z takýchto nevyužitých a potenciálne rozvojových miest je v Bratislave Nové Lido. So zástavbou v ňom sa počíta už od roku 2006, keď to poslanci schválili v územnom pláne. Aj keď by sme dnes nerobili nič a žiadne zmeny a doplnky územného plánu nepripravili, developeri by v tomto území aj tak mohli realizovať výstavbu vo výmere 718 000 metrov štvorcových podlahovej plochy. Navrhované zmeny a doplnky územného plánu už len menia urbanizmus a zvyšujú počet metrov hrubých podlažných plôch o 242 000 metrov štvorcových, keďže pre toto územie urbanistická štúdia z roku 2016 navrhla prevažne blokovú zástavbu, čo je nielen v záujme developera, ale aj mesta. Tá prinesie totiž kvalitnejší urbanizmus a viac bývania na úkor administratívnych budov.

Zmenou územného plánu získa mesto viac mestských nájomných bytov a investície do verejného priestoru.

Vysloveným klamstvom je tvrdenie z ich stanoviska, že „zastupiteľstvo odhlasuje zmenu, ktorá umožní zvýšiť intenzitu zástavby až o 30 %, ale mesto si tento nárast hodnoty pozemku nevšíma.“ Tak to bolo možno v minulosti, kedy zmeny územného plánu neboli spojené so žiadnymi priamymi benefitmi v prospech hlavného mesta a výhody získavali výlučne vlastníci pozemkov. Od roku 2021 však hlavné mesto uplatňuje metodiku zmien územného plánu voči developerom, vďaka ktorej participujeme na tvorbe tzv. nadhodnoty zo zmeny územného plánu. Podľa vzorca z tejto metodiky získa hlavné mesto do svojho vlastníctva 97 nájomných bytov s podlahovou plochou 5 379 metrov štvorcových s trhovou hodnotou približne 25 mil. eur. A to nad rámec priamych zákonných nárokov, ako je napríklad poplatok za rozvoj. A k tomu ďalších 70 mil. eur, ktoré sme developerov zmluvami zaviazali investovať do územia. Niekomu sa to môže zdať málo a dá sa o tom ďalej diskutovať. Tvrdiť však, že mesto si nárast hodnoty pozemku nevšíma, je klamstvo. My si myslíme, že sme z pohľadu mesta získali maximum možného - kvalitný urbanizmus v novej štvrti, takmer stovku nových nájomných bytov a zmluvne garantovaných 70 mil. eur investícií do verejných priestorov, mimo poplatku za rozvoj.

Zámenou pozemkov môže vzniknúť väčší centrálny park a plocha na stavbu základnej školy.

Nestotožňujeme sa ani s výhradami k zámene pozemkov medzi mestom a developerom. Aktuálnou zmenou územného plánu upravujeme iba priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia, nie majetkové pomery. Z tohto dôvodu sme nemenili konštrukciu dohody o predaji mestských pozemkov, ktorú v minulosti uzavreli predchádzajúce vedenia mesta. Podľa tejto dohody developer získal do vlastníctva stavebné pozemky v lokalite Nové Lido a mesto si ponechalo pozemky pod budúcimi komunikáciami a verejnými priestormi. Preto je bilancia zámeny pozemkov mesta pred a po tejto zmene neutrálna - dnes mesto v tomto území vlastní 2.200 metrov štvorcových stavebných pozemkov a približne 43.000 metrov štvorcových nestavebných pozemkov a rovnaký pomer zostane zachovaný aj po zmene územného plánu. Neprišlo teda k znehodnoteniu pozemkov mesta. Naopak, zámenou a scelením pozemkov sme mohli rozšíriť plochu centrálneho parku a vytvoriť súvislú plochu na stavbu základnej školy. Financie na výkup zostávajúcich pozemkov pod školu poskytne developer vo výške znaleckého posudku. To, že developeri po zmene môžu v území postaviť viac bytov, nie je primárne preto, že by získali od mesta viac stavebných pozemkov, ale preto, že sme umožnili zvýšiť intenzitu zástavby na úroveň štandardnú v mestskej blokovej zástavbe a umožnili zvýšiť podiel bývania pre vytvorenie zmiešaného mestského prostredia.

Iný spôsob, teda najprv zmeniť niektoré pozemky developera zo stavebných pozemkov na komunikácie a potom ho donútiť kúpiť si ďalšie mestské pozemky, aby mohol zrealizovať v minulosti už dohodnutú výstavbu, k čomu sme niektorými komunálnymi poslancami nabádaní, považujeme z viacerých dôvodov za nesprávny. V celkovej bilancii totiž dochádza k presunu výmery podlažných plôch developera zo súčasných pozemkov developera do inej polohy, aby sa mohol zmodernizovať urbanizmus a štruktúra územia. Mesto nie je výpalník, aby nútilo developera kúpiť si dvakrát stavebné pozemky na ten istý zámer. Takýto postup by s vysokou pravdepodobnosťou skončil na súde a nemyslíme si, že by ho mesto dokázalo obhájiť.

Transparentný proces pripomienkovania

Nestotožňujeme sa ani s výhradami k otvorenosti a participácii na budúcej podobe tohto nového celomestského centra. Z dôvodu potreby aktualizácie územného plánu bola už v roku 2014 prerokovaná nová podkladová urbanistická štúdia, ktorej čistopis bol dokončený v roku 2016. Na jej základe sa neskôr spustil aj samotný proces zmien a doplnkov č. 10. Celý tento proces je od začiatku maximálne transparentný a je zabezpečovaný postupom v zmysle príslušnej legislatívy z oblasti územného plánovania. Oznámenie o verejnej prezentácii zmien a doplnkov územného plánu č. 10, ktorá sa konala v Primaciálnom paláci 8. augusta 2023, bolo zverejnené na webe mesta a na úradnej tabuli, podklady k zmenám boli k dispozícii verejnosti a majú ich k dispozícii aj všetci poslanci. Verejnosť sme na verejnej prezentácii informovali o dôvodoch obstarania, jeho obsahu, ako aj o samotnom procese zmien a doplnkov vrátane pripomienkovania. Termín pripomienkovania bol vyhlásený od 10. júla 2023 do 15. septembra 2023 a v rámci neho boli doručené stovky pripomienok fyzických aj právnických osôb. Všetky sme vyhodnotili a neakceptované pripomienky boli dorokované na pracovných stretnutiach. Tabuľka s vyhodnotením pripomienok z prerokovania návrhu je súčasťou verejného materiálu predloženého na rokovanie mestského zastupiteľstva. Pripomíname, že pripomienky v tomto procese vzniesli aj samotní signatári výzvy, ktorí dnes tvrdia, že verejnosť nemala príležitosť vyjadriť sa.

Zvýšenie plochy chránenej zelene

Zavádzajúce je tiež tvrdenie, že zmenami umožňujeme zánik lužného lesa a výrub tisícov stromov. Nevieme, kde toto číslo vzniklo, ani s akým stavom ho aktivisti porovnávajú. Ak by sme dnes neurobili nič, neznamenalo by to, že územie Nového Lida zostane v podobe, v akej ho aj teraz vidíme. Toto územie je totiž už od roku 2006 vedené ako rozvojové územie a ako sme uviedli, už súčasný územný plán tam umožňuje vybudovať štvrť s rozlohou 718 000 metrov štvorcových hrubej podlažnej plochy. Zmenami, o ktorých budú mestskí poslanci hlasovať, naopak, stúpne podiel územným plánom chránenej zelene o 32 600 metrov štvorcových, čo je nárast o 35,5%. Zmenou urbanizmu v zóne totiž vznikne nová poloha centrálneho parku zasahujúca do lokality dnešného Elyzejského lesíka, čo je jediné miesto s cennými stromami na mestských pozemkoch a tie z nich, ktoré prejdú dendrologickým posudkom, zostanú v tomto parku zachované v maximálnej možnej miere.

Podiel územným plánom chránenej zelene stúpne aj medzi Dunajom a dnešnou nábrežnou hrádzou. Vypustením odtokového kanála v navrhnutých zmenách a doplnkoch totiž zostane zachovaný aj lesný porast medzi mostom Apollo a lodenicou. Lužný les (pás zelene medzi hrádzou a Dunajom) pri Starom moste má byť sprístupnený ľuďom vrátane pláží, a preto plánujeme spraviť len také zásahy, aby bol priechodný a bezpečný s ponechaním maximálneho možného počtu drevín. Zásahy v lokalite budú, samozrejme, konzultované s ekológom aj dendrológom. Tvrdenie, že je v pláne ho vyrúbať, je teda buď len nepochopením tohto zámeru, alebo jeho účelovým prekrútením.

Momentálny stav tejto zelene je taký, že tento neudržiavaný zelený pás má druhovú skladbu len čiastočne podobnú lužnému lesu. Z väčšej časti ju tvoria náletové dreviny a množstvo stromov je v havarijnom stave (suché, choré, hnilé). Mäkké dreviny lužného lesa majú drevo krehké a pri vyššom veku z dôvodu ich vlastnej váhy a vetra dochádza k väčším alebo menším zlomom. Je preto veľmi dôležité, aby sa v miestach s vyššou návštevnosťou z hľadiska bezpečnosti takéto stromy kontrolovali v snahe predchádzať samovoľným zlomom či pádom týchto stromov. Nejde pritom z pohľadu ochrany prírody o lesný pozemok, ale o ostatnú plochu, ktorá nemá zvýšený stupeň ochrany. Zároveň ide o inundačné územie, kde zásahmi nesmie dôjsť k „zhoršeniu odtoku povrchových vôd počas povodne“, tzn. nemali by sa tam ponechávať voľne ležiace kmene stromov, ktoré by mohli byť odplavené a zahatať plynulý odtok vody.

Podobným exponovaným priestorom, akým bude tento pás lesa, sú dnes lesy v okolí Draždiaka. A to je dôvod, prečo aj tu potrebujeme zvýšiť prevádzkovú bezpečnosť - odstrániť suché a nebezpečné stromy, orezať stromy s dlhodobou perspektívou, krajinársky upraviť vstupy, štiepkou vytvoriť pešie trasy namiesto blatových chodníkov, odstrániť odtiaľ množstvo odpadkov a tam, kde to Slovenský vodohospodársky podnik povolí, osadiť jednoduchý mobiliár. Presne takéto isté zásahy dnes robíme aj v Horskom parku, ktorý má 4. stupeň ochrany a je zároveň aj národnou kultúrnou pamiatkou, alebo na Železnej studničke či na Kamzíku. Môže niekto tvrdiť, že by sme tam ničili zeleň?

Signatári výzvy síce hovoria, že chcú stromy v tomto území chrániť, ich návrhmi by boli však územným plánom chránené menej a ubudlo by ich ďaleko viac, ako v prípade, že navrhnuté zmeny a doplnky územného plánu poslanci schvália.