Z marcového zasadnutia mestského zastupiteľstva hlavného mesta SR Bratislavy

Bratislava má prijatý rozpočet na roky 2023-2025. Na marcovom zasadnutí ho schválili mestskí poslanci a poslankyne. Samospráva bude v tomto roku hospodáriť so sumou 607,5 miliónov eur. Rozpočet je ovplyvnený dobiehajúcimi dopadmi pandémie, vysokou infláciou, rozhodnutiami vlády i vojnou na Ukrajine. Mestskí poslanci a poslankyne schválili aj vznik novej príspevkovej organizácie Bratislavské centrum služieb zameranej na zdieľanie vybraných služieb pre mestské organizácie, čím sa zefektívni chod jednotlivých organizácií a zabezpečia sa úspory v miliónoch eur. Mestské zastupiteľstvo zobralo na vedomie aj informáciu o spracovaní Urbanistickej štúdii Riešenie centrálnej rozvojovej osi Petržalky.

Bratislava má prijatý rozpočet 2023-2025

Hlavné mesto má vyrovnaný rozpočet vo výške 607,5 miliónov eur. Zostavovanie rozpočtu však bolo poznačené rozhodnutiami vlády, ktoré obrali mesto o 55 miliónov eur, viacerými povinnosťami, ktoré sú prenesené na samosprávy aj infláciou. Vzhľadom na to sa ani Bratislava nevyhne reštrikčným opatreniam. S negatívnymi dopadmi a výpadkami príjmov sa môže Bratislava, rovnako ako ďalšie samosprávy na Slovensku, vyrovnávať len ďalším šetrením na vlastnej prevádzke, obmedzením projektov a služieb a navýšením iných svojich príjmov, teda zvýšením cien rôznych poplatkov. Počíta sa s lepším výberom daní a zvýšením dane z ubytovania, ktorá narastie o 64%. V priemere približne o 25% tiež stúpnu úhrady v zariadeniach pre seniorov (naposledy upravené v roku 2011), školné v základných umeleckých školách (2016), poplatky Marianum (2012), vstupné na športoviská a mestské kultúrne inštitúcie. Bratislava tak získa 3,7 miliónov eur na prevádzku dôležitých služieb a infraštruktúru. V závislosti od napĺňania prognóz, vývoja situácií s infláciou a prístupu vlády, mesto môže byť nútené zvážiť aj úpravu cien cestovného MHD, odvozu odpadov a dani z nehnuteľnosti. Z hľadiska rozvoja mesta sa bude samospráva sústrediť na základné štandardy údržby a služieb, ktoré najviac vplývajú na kvalitu života v meste. Cieľom je realizovať a finalizovať rozpracované projekty, najmä v oblasti dopravy, verejnej infraštruktúry, verejných priestorov, životného prostredia a kvalitnejšej údržby mesta. Prioritou je tiež oblasť sociálnej spravodlivosti, kultúry a športovej infraštruktúry.

Začne sa nová forma spolupráce s mestskými organizáciami

Bratislava bude mať novú príspevkovú organizáciu – mestskí poslanci a poslankyne schválili vznik Bratislavského centra služieb (BCS). Úlohou novej organizácie bude odbremeniť jednotlivé mestské organizácie od agendy, ktorú musia vykonávať, no nemajú na ňu dostatočné kapacity, čas ani prostriedky. Zabezpečovať bude postupne podporné činnosti v rámci ôsmych konkrétnych oblastí, ktoré sú nevyhnutné pre chod mestských organizácií – napríklad IT služby, verejné obstarávanie, právne činnosti, ekonomika a financie či personálne a mzdové služby. Cieľom je dosiahnuť profesionalizáciu týchto činností, vyššiu hodnotu za peniaze a úspory. V priebehu nasledujúcich rokov ide o úspory vo výške viac ako 8 miliónov eur. Zástupcovia mestských organizácií sa tak budú môcť naplno venovať poskytovaniu kvalitných mestských služieb pre obyvateľov. Nábeh novej organizácie bude postupný, po testovaní a pilotnej fáze očakávame plnú prevádzku novej organizácie v roku 2026.

Bratislava má spracovanú Urbanistickú štúdiu Petržalská os

Po rozsiahlej 4 ročnej participácii s obyvateľkami a obyvateľmi bratislavské zastupiteľstvo zobralo na vedomie konečnú podobu urbanistickej štúdie Centrálnej rozvojovej osi Petržalky. Súčasný územný plán v riešenom území už roky umožňuje výstavbu. Cieľom štúdie bolo pripraviť podklad pre novú reguláciu zástavby územia, podporiť prírodný charakter priestoru okolo Chorvátskeho ramena, rozvinúť potenciál územia, priniesť doňho nové služby a verejné priestory s preferenciou hromadnej a cyklistickej dopravy. Štúdia nadväzuje na projekt predĺženia električkovej trate, ktorá bude viesť pozdĺž Chorvátskeho ramena a reaguje tiež na požiadavky obyvateľov, ktorí petíciou z roku 2013 žiadali odstránenie štvorpruhovej cesty, s ktorou rátal pôvodný územný plán. Príprava od začiatku prebiehala so zapojením širokej verejnosti – súčasťou participácie boli dotazníky, tematické prechádzky, či prerokovávanie návrhov s petičnými výbormi. Do pripomienkového konania sa zapojili stovky subjektov a mesto spracovalo celkovo 3.435 podnetov. Výsledkom je najväčšia urbanistická štúdia, aká bola v tejto podrobnosti na území samostatného Slovenska spracovaná. Čistopis štúdie navrhol vyšší podiel zelene v území, na 44 %, pričom navrhovaná zástavba má zaberať len 7 % plochy, čo je menej než povoľujú jednotlivé kódy v súčasnom územnom pláne. Ďalším krokom bude začatie obstarávania územnoplánovacích dokumentov, kde bude mať verejnosť opäť možnosť vyjadriť sa.