Správa mesta

Prvé údaje zo sčítania obyvateľov Bratislavy vykazujú zásadný rozdiel medzi evidenciou obce a výsledkom štatistov

1.4.2022

Máme za to, že v Bratislave na trvalý pobyt žije dlhodobo výrazne viac ľudí, ako nám Štatistický úrad priznáva. Nejde pritom iba o štatistiku. Údaj o počte obyvateľov je rozhodujúci pre to, koľko financií každoročne získava mesto do svojho rozpočtu prerozdelením dane z príjmu fyzických osôb. Údaj zo sčítania obyvateľov je pre bratislavský región dôležitý aj v súvislosti s nárokom na využitie eurofondov. V súčasnosti je Bratislavský samosprávny kraj považovaný za bohatý región, čo výrazne obmedzuje náš prístup k eurofondom. Keďže tento rebríček sa zostavuje po prepočítaní HDP na jedného obyvateľa regiónu, aj po tomto sčítaní by nám možnosť využívať viac európskych dotácií zostala vzdialená.

Dnes mesto Bratislava dostáva financie za približne 438 000 obyvateľov, čo je údaj vychádzajúci z posledného sčítania obyvateľov v roku 2011. Za rok 2018 však napríklad vládny Inštitút finančnej politiky už v rámci svojich analýz pracoval pri Bratislave s číslom 492 000 obyvateľov, ktoré bolo spracované na základe nimi očistených údajov z registra fyzických osôb. Bolo to teda o 54 000 viac ako dovtedy uvádzali štatistici. Preto keď sa stal Matúš Vallo primátorom v roku 2019 založil na magistráte dátovú jednotku, ktorá sa začala aj tomuto problému intenzívne venovať. Začala prepájať dáta z matrík mestských častí (evidencií obyvateľov), porovnávať a overovať ich s inými registrami štátu a aj s inými evidenciami obcí. Táto jednotka identifikovala rozdiel 65 000 ľudí oproti dátam Štatistického úradu. Zjavné rozpory v dátach sme intenzívne riešili s vládou Petra Pellegriniho, aj s vládou Igora Matoviča. Odpoveď vždy bola rovnaká, že do nového sčítania v roku 2021 sa nič viac nedá robiť a že jediné, čo túto nezrovnalosť vie napraviť, je sčítanie obyvateľov 2021.

Preto sme veľkú energiu a nemalé financie venovali do komunikácie s Bratislavčankami a Bratislavčanmi, aby sme ich motivovali sčítať sa a aby sme zreálnením čísiel dosiahli spravodlivejšie financovanie Bratislavy. O to prekvapujúcejšie boli pre nás zverejnené výsledky sčítania obyvateľstva. Podľa nich žije v Bratislave 475 500 obyvateľov, čo je zhruba o 20 000 obyvateľov menej, ako hovorili relevantné odhady. Rozdiel 20 000 obyvateľov pritom znamená o 7 mil. eur nižšie príjmy pre Bratislavu. Za tieto financie by sme dokázali ročne opraviť 100 tisíc metrov štvorcových ciest a chodníkov alebo kúpiť 27 nových autobusov pre MHD. Od mesta Bratislava by bolo nezodpovedné, aby sme bez preskúmania všetkých náležitostí so zverejnenými údajmi Štatistického úradu súhlasili.

V rámci monitorovacieho systému štatistikov, vytvoreného z registra fyzických osôb, údaje vykazovali, že máme v Bratislave sčítať 497 895 trvalo bývajúcich ľudí. Online sa v Bratislava sčítalo 430 950 ľudí (teda 86,55% z čísla trvalo bývajúceho obyvateľstva z monitorovacieho systému štatistikov) a následne v rámci dosčítavania sa dosčítali ešte ďalšie 4% obyvateľov. Potrebujeme preto, aby Štatistický úrad hodnoverne zdôvodnil, akou metodikou boli spracované dáta 10% nesčítaných obyvateľov Bratislavy a ktorým mestám alebo obciam boli pripočítaní. Štatistickému úradu sme dokonca ponúkali súčinnosť, rovnako ako pred 10 rokmi samosprávy v Rakúsku, kedy pri rozdieloch medzi evidenciou obce a sčítaním obyvateľov samosprávy sami kontaktovali nesčítaných obyvateľov a tak dokazovali ich existenciu.

Na metodiku spracovania dát sme sa Štatistického úradu pýtali už na začiatku roka, ale odpoveď bola, že definitívna metodika bude sfinalizovaná až po zbere údajov od obyvateľov, ich integrácii s administratívnymi zdrojmi údajov a následnej analýze integrovaných dát. Všetky tieto fázy už prebehli, dáta boli Štatistickým úradom zverejnené, ale metodika – postup spracovania dát - zverejnený a vysvetlený nebol. Doteraz bola komunikácia magistrátu so štatistikmi korektná a aj na poslednom osobnom stretnutí primátora a predsedu Štatistického úradu 30.9. sa dohodlo, že pred zverejnením finálnych čísiel budú tieto konzultované s mestom a mestskými časťami tak, aby zverejnené čísla neboli pre mestá a obce prekvapením. K takejto konzultácii však neprišlo, čísla boli Štatistickým úradom zverejnené a mesto Bratislava a jej mestské časti čísla zaskočili. Rozhodli sme sa preto požiadať Štatistický úrad, aby zverejnil podrobnú metodiku spracovania údajov za Bratislavu a tiež aby poskytol mestským častiam zoznamy zarátaných a nezarátaných obyvateľov do finálneho čísla počtu obyvateľov s trvalým pobytom v bratislavských okresoch. Na základe odpovede zvážime ďalšie kroky, vrátane právnych.

Zdieľať