V klimatickom atlase Bratislavy je zhodnotená zraniteľnosť mesta na dôsledky klimatickej krízy

Zmena klímy si ako spoločný menovateľ pre všetky oblasti rozvoja mesta vyžaduje oveľa väčšiu znalosť územia mesta, ako tomu bolo v minulosti. Rôzne časti mesta sú rôzne citlivé na jej prejavy. Lokality so spevnenými povrchmi a malým percentom prírodnej zelene sú viac citlivé na prehrievanie, čo má dopad aj na energetickú bilanciu budov v lete i v zime. Bratislava neleží na jednoznačnej rovine a lokality s terénnymi depresiami sú v čase prívalových dažďov ohrozované lokálnymi záplavami – Bratislavčanky a Bratislavčania poznajú situáciu spred pár rokov na Trnavskom Mýte alebo na Račianskej v Krasňanoch. Sprievodné javy klimatickej zmeny negatívne ovplyvňujú zdravie obyvateľov.

Od roku 2017 spolupracoval Útvar hlavnej architektky mesta s odborníkmi z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a ďalšími partnerskými mestami Paríž, Bilbao a Manchester, ako aj s prestížnym Fraunhofer Institut z Nemecka na európskom projekte Klimaticky prispôsobivé mestá a infraštruktúry (Climate Resilient Cities and Infrastructures - RESIN). Cieľom bolo vytvoriť metodiku pre zhodnotenie zraniteľnosti mesta na dôsledky zmeny klímy, ktorú by bolo možné aplikovať aj pre Bratislavu. Klimatický atlas je následnou aktivitou Útvaru hlavnej architektky a vznikal v úzkej spolupráci s Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou, Národným centrom zdravotníckych informácií SR, Slovenským hydrometeorologickým ústavom, Bratislavským samosprávnym krajom a odbornými útvarmi Magistrátu hlavného mesta.

Publikácia Atlas hodnotenia zraniteľnosti a rizík nepriaznivých dôsledkov zmeny klímy a údaje z neho budú dostupné širokej verejnosti prostredníctvom webovej stránky hlavného mesta a jeho opendata portálu. „Dopad klimatickej krízy je pre mestá jednou z najvýznamnejších výziev, s ktorou sa budú musieť popasovať. Sme radi, že cez opendata portál môžeme pravidelne prinášať informácie z nových oblastí života aj v našom meste, klimatický atlas tieto informácie ponúka,“ hovorí primátor Bratislavy Matúš Vallo.

Iniciátorkou publikácie ako udržateľnej formy výsledku projektu Horizont 2020 RESIN je Eva Streberová. „Atlas je určený širokému spektru užívateľov. Veríme, že si nájde uplatnenie pri navrhovaní stratégií, adaptačných a mitigačných opatrení, formulácií stanovísk a usmernení. Užitočný bude aj pre odborníkov z radov technických a environmentálnych profesií, napríklad pri projektovaní investičnej činnosti,“ uviedla environmentalistka z Útvaru hlavnej architektky mesta Bratislavy.

Digitálnu databázu atlasu je možné priebežne aktualizovať. Sú v ňom prvýkrát komplexne zhodnotené údaje o Bratislave z pohľadu ohrozenia územia mesta zmenou klímy, najmä čo sa týka dopadu extrémnych horúčav a intenzívnych zrážok na obyvateľstvo, budovy a cestnú infraštruktúru. „Plánovať mesto dnes a politiky s týmto spojené si vyžaduje oveľa širší záber vedomostí o území. Faktory ovplyvňujúce zdravie obyvateľov v čase zmeny klímy sú tak alarmujúce, že pri plánovaní rozvoja mesta nestačí reagovať len formálne. Vďaka atlasu vieme, ktoré lokality sú viac vystavené rizikám súvisiacim so zmenou klímy a aké opatrenia je vhodné zvoliť pri plánovaní ich zastavania, či revitalizácie takéhoto územia,“ uviedla hlavná architektka Ingrid Konrad ako odborný garant projektu.