Pamätník demokratickej revolúcie 1989

Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta SR Bratislavy schválilo ešte v roku 2014 svojím uznesením zámer umiestnenia „Pamätníka 17. novembra" v lokalite Námestia slobody v Bratislave. Zámer vzišiel z Iniciatívy za Pamätník demokratickej revolúcie 1989 zastúpenej Jánom Budajom.

„Chceme si pamätať, že moc u nás pochádza od občanov, ktorí sa postavili na uliciach a námestiach Slovenska proti nelegitímnemu štátnemu násiliu, za ľudské a občianske práva a slobodu,“ povedal Ján Budaj.

Na základe schváleného zámeru iniciatíva zrealizovala v rokoch 2014-2019 verejnú anonymnú architektonickú súťaž. V prvom kole (2014/2015) boli v porote zastúpené osobnosti ako Mária Bátorová, literárna teoretička, členka komisie mesta Bratislavy pre pomníky a verejné priestranstvá, Eugen Gindl, novinár a dramatik, účastník udalostí v novembri ´89, Kurt Gebauer, profesor, VŠUP Praha, Peter Gero, architekt, poradca primátora Bratislavy pre architektúru, Petra Hanáková, teoretička umenia, SNG, Mária Filková, historička, účastníčka udalostí v novembri ´89, Mira Keratová, teoretička umenia, Stredoslovenská galéria Banská Bystrica, Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy, Pavol Kráľ, výtvarník, predseda Slovenskej výtvarnej únie, Rudo Sikora, profesor, účastník udalostí v novembri ´89.

Druhé kolo prebehlo na prelome rokov 2018-2019, pričom z prvých 6 odporučených návrhov z prvého kola bol iniciátormi pamätníka vybraný návrh autorov Ing. arch. Emanuel Zatlukaj (Architekti Šebo Lichý), Ing. arch. Branislav Lackovič (TXT architekti) a Mgr. art. Jakub Trajter (Sculpture studio). Tí svoj návrh postavili na motíve stôp protestujúceho davu, ako univerzálneho symbolu občianskeho odporu, ktorý neustúpil, ale ani sa neznížil k násilnej pomste, vďaka čomu revolúcia dostala meno „nežná“.

Pamätník je vytvorený tak, že zapadá aj do súčasného riešenia Námestia slobody, ale zároveň aj do prebiehajúcej rekonštrukcie v zmysle návrhu kolektívu architektonických ateliérov 2021 a LABAK. Porotu zaujala najviac nepatetickosť formy, horizontálna forma pamätníka, ktorá nie je rušivá a vhodne zapadá do architektonickej podoby námestia, nekonkuruje tak naďalej dominantnej fontáne. Zvoleným materiálom a zameraním sa Pamätník demokratickej revolúcie 1989, ktorý bude aj pripomienkou obetí éry totality, hlási k pamätníku Brána slobody, ktorý bol vytvorený ako pocta obetiam železnej opony.

„Hlavné mesto SR Bratislava víta myšlienku vybudovania pamätníka tak významnej udalosti, akou je Nežná revolúcia a udalosti z novembra 1989. Mesto je tiež pripravené podieľať sa na financovaní vzniku pamätníka a iniciovať spoluprácu s ďalšími úrovňami samosprávy. Pád totality v roku 1989 považujem za jednu z najvýznamnejších udalostí našich novodobých dejín a takúto pozornosť mesta si určite zaslúži,“ uviedol primátor Bratislavy M. Vallo.

Komisia pre pamätníky a výtvarné zásahy do verejného priestoru, ktorá je poradným orgánom primátora, na svojom zasadnutí, dňa 16.07.2019, prerokovala návrh, pričom vyjadrila súhlas s predloženým koncepčným návrhom riešenia pamätníka. V súvislosti s prípravou realizácie pamätníka bude v ďalšom kroku potrebné špecifikovať rozpočet, detailne dopracovať návrh (projektová dokumentácia, vizualizácia), doplniť ho o textové obsahy, vrátane veľkosti či materiálového zloženia, aby sme čo najskôr poznali výslednú podobu pamätníka, ktorú mesto predstaví v budúcom roku verejnosti. V spolupráci s odbornými útvarmi magistrátu sa bude mesto procesom zaoberať tak, aby sa všetky nasledujúce kroky odzrkadlili v dôslednej príprave realizácie Pamätníka demokratickej revolúcie, ktorá náleží pripomienke tak významného momentu, ako je November 1989.