Horský park
Horský park patrí k najhodnotnejším prírodným a krajinotvorným prvkom hlavného mesta, má nenahraditeľnú ekologickú hodnotu a významnú rekreačnú úlohu.
Pri tomto jedinečnom území pozorujeme stret jeho dvoch najvýznamnejších funkcií – rekreačnej a funkcie ochrany prírody. Akým spôsobom sme vypracovali Program starostlivosti na najbližších 30 rokov, aby boli zabezpečené všetky potrebné úlohy lesoparku?
Ako bude Horský park využívaný po novom?
Prioritou je všeobecná ochrana Horského parku spôsobom, aby Horský park mohol slúžiť na ochranu prostredia a tiež na rekreáciu a vzdelávanie návštevníkov.
V Horskom parku vytvárame tri rozličné priestory, pričom každý z nich bude mať primárne inú funkciu.
Na základe podobných typov biotopov a rozdielnej potreby starostlivosti budú funkčné priestory rozdelené na 5 ekologicko-funkčných priestorov (EFP). Jednotlivé (EFP) budú mať v teréne vyznačené hranice.
A: Les v prírodnom priestore
Priestor veľkosti 5,579 ha, kde je prioritou ochrana prírody. Všetky opatrenia nastavujeme tak, aby sme tu vykonávali čo najmenej zásahov. Cieľom je zabezpečiť zachovanie starého lesného porastu za účelom dosiahnutia prirodzených procesov. Po dosiahnutí stanovených cieľov sa územie dostane do bezzásahového režimu.
V prvej fáze vyznačujeme hranice tohto priestoru. Na vstupe osádzame informačné tabule s textom: „Pozor, prírodný priestor s bezzásahovým režimom, zvýšené nebezpečenstvo padania konárov a stromov. Vstup na vlastné riziko.“ Opatrením nedôjde k zákazu vstupu do územia, je ale potrebné, aby si návštevníci uvedomili, že v tejto zóne hrozí riziko pádu konárov, stromov, prípadne častí korún, preto vás prosíme o opatrnosť. Padnuté stromy a drevo ponechávame na mieste a nebude sa s ním žiadnym spôsobom manipulovať.
Na zabezpečenie prevádzkovej bezpečnosti z tohto priestoru odstraňujeme všetky prvky drobnej architektúry ako lavičky, detské hracie prvky či smetné nádoby. Zásahy do porastu budú v počiatočnej fáze súvisieť s odstránením inváznych rastlín a drevín. Dosádzame tu len druhy pôvodného biotopu, nie introdukované dreviny, a takisto tu nevykonávame orezy a výruby drevín.
B: Les v prechodnom priestore (5,956 ha)
Hlavnou funkciou tohto ekologicko-funkčného priestoru bude vytvoriť akúsi nárazníkovú zónu medzi bezzásahovým priestorom a priestorom rekreačným. Cieľom bude zabezpečiť zachovanie starého lesného porastu za účelom dosiahnutia prirodzených procesov.
Aj z tohto priestoru budú odstránené všetky prvky drobnej architektúry, avšak s výnimkou smetných nádob. Na rozdiel od EFP1 bude možné vykonávať výruby a orezy nebezpečných stromov vo výnimočných prípadoch v minimálne nevyhnutnej miere, a to vždy po dohode so Štátnou ochranou prírody (ŠOP). Padnuté drevo bude možné v minimálnej miere presúvať v rámci zóny v čo najkratšom čase po spadnutí, a následne bude musieť ostať bez pohybu.
Zásahy do porastu budú súvisieť najmä s odstraňovaním inváznych druhov rastlín. Výsadba bude povolená len v rámci pôvodných druhov na danom území.
C1: Les v edukačno-rekreačnom priestore (10,541 ha)
Okrem zachovania starého lesného porastu v tomto ekologicko-funkčnom priestore, ktorý predstavuje takmer polovicu rozlohy Horského parku, vystupuje do popredia funkcia rekreačná a edukačná.
To znamená, že plocha bude spravovaná v osobitnom režime s prihliadnutím na rekreačné a edukačné využitie. Keďže priestor je najčastejšie využívaný návštevníkmi parku a ich bezpečnosť je na prvom mieste, bude možné v tomto priestore vykonávať bezpečnostné výruby drevín, orez konárov, nakladať s padnutým drevom.
Rovnako bude možné realizovať dosadenie drevín, bylín a nových prvkov drobnej architektúry po dohode so ŠOP. Padnuté drevo bude možné v prípade potreby odvetviť a premiestniť v rámci parku. Cieľom všetkých vykonaných opatrení bude vytvoriť také podmienky, aby sa toto územie mohlo plne využívať na edukačno-rekreačné funkcie.
C2: Lúka v edukačno-rekreačnom priestore (0,132 ha)
Hlavnou úlohou priestoru vymedzeného v rámci EPF3 bude zabezpečiť dlhodobú starostlivosť o lúčne spoločenstvá s prihliadnutím na rekreačnú a edukačnú funkciu.
Lúka bude spravovaná osobitným režimom, to znamená, že ju budeme pravidelne kosiť, odvážať hmotu preč, a budeme sem vedieť dosádzať vhodné byliny a po dohode so ŠOP aj prvky drobnej architektúry.
C3: Mokraď v edukačno-rekreačnom priestore (0,411 ha)
Tento priestor vymedzený v rámci EPF3 bude mať hlavnú úlohu v zachovaní a zlepšení stavu mokrade. Chceme zaistiť predĺženie jej životnosti a priahliadať na rekreačnú a edukačnú funkciu územia.
Plánujeme tu vytvoriť podmienky na zlepšenie prostredia pre obojživelníky, ktoré sa v Horskom parku nachádzajú. Pre zachovanie mokrade je nutné realizovať isté technické opatrenia v podobe prehĺbenia mokrade.
Pôvodný prírodno-krajinársky park je prestarnutý. Naším záujmom je navrátenie sa k pôvodnej myšlienke zakladateľa (Henricha Justiho). Obnoviť funkciu prírodno-krajinárskeho parku, ktorá vychádza z možností chráneného areálu a súčasných potrieb návštevníkov.
Dnešný chránený areál bol založený ako prírodno-krajinársky park využitím pôvodného lesného porastu. Zjednotiť záujmy ochrany prírody s ochranou architektonickej kompozície historického parku a zladiť tieto dve hlavné funkcie nie je jednoduché. Žiada si stanovenie vízií a určenie pravidiel, ktoré schválený Program starostlivosti o chránené územie spolu so zonáciou územia prináša.
Dnes usmerňuje starostlivosť o jeho územie Štátna ochrana prírody. Na území CHA Horský park sú pre zabezpečenie prirodzeného vývoja cenné nielen dreviny v dobrej kondícii, ale aj postupne starnúce a odumierajúce jedince. Tie totiž predstavujú prirodzený biotop pre rôzne druhy húb, rastlín a živočíchov. Aj z tohto dôvodu sa na území parku v súčasnosti zámerne ponechávajú bútľavé a padnuté stromy. Zameriavame sa na zabezpečenie prirodzenej obnovy porastu s reguláciou výskytu inváznych druhov rastlín.
Horský park bol vyhlásený v roku 1986 za chránený park v zmysle zákona o štátnej ochrane prírody a neskôr bol prekategorizovaný na chránený areál. Rovnaká kategória mu ostala priradená aj v zmysle platného zákona o ochrane prírody a krajiny a na jeho území platí 4. stupeň ochrany.
Minulý rok verejnosť prekvapila informácia agentúry Reuters, ktorá uviedla rebríček „najzelenších" miest" pre turistov (Green Cities Index). V ňom sa na treťom mieste, po Reykjavíku a Aucklande, umiestnila Bratislava. Aj keď sa mnohým zdá, že zelených plôch je v našom meste málo, máloktorá európska metropola má tak blízko k prírode ako Bratislava. Práve tu zohráva chránený areál Horský park, umiestnený v srdci mesta, vzácnu úlohu. Reguluje miestnu mikroklímu, zadržiava zrážkovú vodu a znižuje rýchlosť vetra.
Básne na stromoch, Henrich von Justi či Študentský les - spoznajte históriu Horského parku
V období druhej polovice 19. storočia skoro celú severozápadnú časť bratislavského Starého Mesta pokrývali lesy a vinohrady so záhradami. Toto prírodné prostredie bolo však ťažšie dostupné. Do oblasti neviedla žiadna pohodlná cesta, len lesný chodník ku kaplnke Panny Márie Snežnej. V rokoch 1868 až 1860 komunikáciu rozšírili a upravili, a vznikla ulica Hlboká cesta, ktorá sprístupnila aj túto časť mesta. Les, ktorý sa tu nachádzal, patril rodine Bubenovcov, ktorá ju mestu predala, a časť bola majetkom rodiny Petzlových, ktorá svoju časť nechcela predať, a tak ju mesto vyvlastnilo. V roku 1892 bola k Horskému parku pripojená severná časť územia, ktorú venovala Bratislavská sporiteľňa.
Horský park vznikol v druhej polovici 19. storočia v období pôsobenia mešťanostu Henricha von Justiho, ktorý bol v tom čase podpredsedom Bratislavského okrášľovacieho spolku. Práve jeho pričinením sa v roku 1870 začala realizovať myšlienka pretvorenia lesného priestoru nazývaného Študentský les na Horský park. Autorom projektu komunikácií bol mestský inžinier Anton Sendlein.
V krajinnej tvorbe dominoval realizmus a dôraz sa začal prikladať na dendrologické a botanické kvality priestorov. Druhové zloženie Horského parku bolo mimoriadne bohaté a vychádza predovšetkým z drevín pôvodného lesného porastu. Od založenia parku sa však neoddeliteľnou súčasťou porastov stali aj introdukované druhy. Bolo tu vysadených množstvo cudzokrajných drevín, najmä ihličnatých, napr. duglaska tisolistá, jedľa normanndova, smrekovec japonský, ginko dvojlaločné, borovica ťažká, borovica čierna a pod.
Okrem mnohých iných prvkov v parku a drobnej architektúry bolo v roku 1907 na stromoch upevnených aj 25 kusov tabulí s básňami domácich básnikov. Pre ochranu zvierat a vtákov boli postavené kŕmidlá a vtáčie búdky, dobudovalo sa verejné osvetlenie či niekoľko pomníkov a sôch. Prirodzeným centrom parku sa stal Justiho pamätník s odpočinkovou terasou. Pomník postavilo mesto v r. 1909 po smrti významného mešťanostu a je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho, člena Bratislavského okrášľovacieho spolku.
Na čo sa v rámci obnovy parku môžete tešiť?
Chceme sa zamerať tiež na prezentovanie územia aj ako edukačnej zóny vývoja lesného spoločenstva vo všetkých jeho etapách.
To bude jeden z prioritných prvkov v chránenom areáli, keďže sa vytvorí tzv. „bezzásahová zóna,“ ktorá bude edukačným priestorom pre všetkých, ktorých zaujíma vývoj lesného porastu, a zároveň aj prezentácia pre rôzne študijné účely.
Taktiež vzniknú v Horskom parku miesta pre podporu biodiverzity (hmyzu, obojživelníkov, vtákov a rôznych húb a rastlinných spoločenstiev) keďže v časti CHA bude postupne zamedzený pohyb návštevníkov odumierajúcimi stromami, ktoré sú súčasťou kolobehu života lesa.
V časti CHA mimo „bezzásahovej zóny“ bude zabezpečená rekreačná funkcia s prihliadnutím na ochranu prírody vychádzajúcej z potrieb 4. stupňa ochrany. Práve tu obnovíme oddychové zóny (obnova kruhovej lavičky), zelené terasy, športové zóny – fitnes prvky, detské lavičky, bežeckú cestu, prechádzkové zóny (chodník nad mokraďou), sprístupníme tiež miesta pre ukážku biotopov. Zrevitalizujeme mobiliár (oprava sochárskych diel, altánku, výmena lavičiek a pod.) a vytvoríme priestor pre rozmnožovanie obojživelníkov a tiež edukačným plochám pre introdukované dreviny.
