Kochova záhrada

Hlavné mesto sprístupňuje historickú Kochovu záhradu verejnosti. Roky neprístupný a neudržiavaný chránený areál sme vyčistili, doplnili o mobiliár a vykonali sme v ňom nevyhnutné práce tak, aby bol pre návštevníkov bezpečný. Súčasne pripravujeme projekt jej komplexnej obnovy, ktorý bude konzultovaný s Krajským pamiatkovým úradom. Kochova záhrada bude zatiaľ otvorená iba počas víkendov. Projekt obnovy Kochovej záhrady sa realizuje vďaka podpore hlavného partnera Nadácie VÚB.

Architektonicko-historický výskum Kochovej záhrady vykonal Mestský ústav na ochranu pamiatok v roku 2007. Výsledky výskumu budú slúžiť ako podklad pre pripravovanú pamiatkovú obnovu areálu.

Dnešná Partizánska ulica, na ktorej sa Kochovo sanatórium so záhradou nachádza, bola pôvodne stará cesta vo vinohradníckom záhone Wolfern. Na začiatku 20. storočia bola táto oblasť ešte málo zastavaná. Tu si dal MUDr. Karol Koch (významný lekár, chirurg a ortopéd, Miestopredseda Klubu slovenských automobilistov, II. predseda spolku pre starostlivosť o zmrzačené deti na Slovensku, majiteľ rádu sv. Sávy II. a III. stupňa) v rokoch 1929 – 1930 postaviť súkromné sanatórium so záhradou. Projekt spracovali významní architekti Dušan Jurkovič, Jindřich Merganc a Otokar Klimeš. Budova sanatória so záhradou je chránená kultúrna pamiatka. Radí sa medzi najlepšie diela slovenského funkcionalizmu a vo svojej dobe bola najmodernejším sanatóriom v medzivojnovom Československu.

Neoddeliteľnou súčasťou sanatória je záhrada. Architektonický koncept riešenia záhrady je pripisovaný architektovi Jinřichovi Mergancovi. Vznikla v rokoch 1930 - 1932 na mieste pôvodného vinohradu, neskôr výsadby zelene spracoval a realizoval známy slovenský botanik a záhradník Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák. Pôvodne bolo v záhrade vysadených 120 druhov, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých stálozelených cudzokrajných drevín. Pred budovou sanatória sú dve nádrže na vodu. Prítok vody do nich mal umeleckú podobu. Bol prekrytý bielymi soškami, pravdepodobne ľadových medveďov. Ploche za budovou dominovala fontána upravená pre kaskádovité padanie vody.

V súčasnosti sú jednotlivé terasy záhrady spojené cestičkami a schodíkmi. V zákutiach na plošinách sú oddychové plochy doplnené sochami, lavičkami, je tu i kamenný stôl, napájadlo i bazén na kúpanie. Vedľa bazéna bola vyrovnaná plocha, určená na sedenie (plató). Táto plocha mala funkciu tzv. slnečného kúpeľa, bola to plocha s najdlhším slnečným svitom dňa. Bazén aj slnečný kúpeľ boli od prístupového schodiska a cesty oddelené vysokou zeleňou. Odpočinková plocha vedľa schodiska bola vydláždená voľne kladeným kameňom.

Súčasťou architektonického riešenia boli i dve sochy - socha Matky s dieťaťom a socha Milencov. Dobu ich vzniku a meno ich autora nepoznáme. Zaujímavým prvkom bolo jazierko situované v spodnej časti záhrady. Slúžilo na odtok povrchovej vody zo svahu.

Počas 2. sv. vojny bola v objekte sanatória Nemecká ženská klinika. Po druhej svetovej vojne začala slúžiť ako pôrodnica a pripadla Okresnému ústavu národného zdravia v Bratislave do konca 20. storočia.

Svojím riešením a predovšetkým svojou funkciou, ako záhrada pre pacientov sanatória, je dnes jedinou svojho druhu na Slovensku. Jej architektonické, dôkladne premyslené riešenie v spojení s rehabilitačným prvkami (bazén, slnečný kúpeľ), oddychovými prvkami a rekreačnými zložkami, ako i jej estetické a výtvarné riešenie v súlade s objektom sanatória ju radia medzi popredné záhrady medzivojnového obdobia Slovenska.