Ochrana prírody a krajiny
Ochranou prírody a krajiny sa v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny rozumieme obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny alebo znížiť jej ekologickú stabilitu. Je to aj odstraňovanie následkov takýchto zásahov a tiež starostlivosť o ekosystémy.
Kategórie chránených území
Chránené územia možno vyhlásiť v týchto kategóriách:
- chránená krajinná oblasť (CHKO)
- chránený areál (CHA)
- prírodná rezervácia (PR), resp. národná prírodná rezervácia (NPR)
- prírodná pamiatka (PP), resp. národná prírodná pamiatka (NPP)
- chránený krajinný prvok (CHKP)
- chránené vtáčie územia (CHVÚ) - súčasť NATURA 2000 Európskej sústavy chránených území
- územia európskeho významu (ÚEV) - súčasť NATURA 2000 Európskej sústavy chránených území
Stupne ochrany
Pre územnú ochranu prírody a krajiny sa v zmysle zákona ustanovuje 5 stupňov ochrany:
- Prvý stupeň ochrany platí na celom území SR mimo chránených území a ich ochranných pásiem, v ktorých platí 2. až 5. st. ochrany.
- V územiach s druhým stupňom ochrany je zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom alebo záprahovým vozidlom a s bicyklom.
- V územiach s tretím stupňom ochrany je zakázané vykonávať činnosti z 2. st. ochrany, pohybovať sa mimo označeného turistického alebo náučného chodníka, táboriť, stanovať, jazdiť na koni, lyžovať, vykonávať horolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity a zbierať rastliny vrátane ich plodov.
- V územiach so štvrtým stupňom ochrany je zakázané vykonávať činnosti z 3. st. ochrany, ťažiť drevnú hmotu holorubným spôsobom, umiestniť reklamné, informačné, alebo propagačné zariadenie, aplikovať chemické látky a hnojivá, rozorávať trávnaté porasty, oplocovať pozemok, zbierať nerasty a skameneliny či voľne pustiť psa.
- V územiach s piatym stupňom ochrany je zakázané vykonávať činnosti zo 4. st. ochrany, zasahovať do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt, stavať lesnú cestu, alebo zvažnicu, rušiť pokoj a ticho, chytať, loviť alebo usmrtiť živočícha.
Chránené územia v Bratislave
V Bratislave sa nachádzajú tieto chránené územia:
Veľkoplošne chránené územia - Chránené krajinné oblasti: CHKO Malé Karpaty a CHKO Dunajské luhy.
Maloplošné chránené územia na území Bratislavy zastupujú nasledovne:
- Chránené areály: CHA Bajdel, CHA Devínske alúvium Moravy, CHA Hrabiny, CHA Poľovnícky les, CHA Bôrik, CHA Borovicový lesík, CHA Zeleň pri vodárni, CHA Chorvátske rameno, CHA Jarovská bažantnica, CHA Lesné diely, CHA Horský park, CHA Sihoť, CHA Pečniansky les CHA Soví les;
- Prírodné rezervácie: PR Fialková dolina, PR Gajc, PR Kopačský ostrov, PR Topoľové hony, PR Dunajské ostrovy, PR Starý háj, PR Ostrovné lúčky, PR Štokeravská vápenka, PR Slovanský ostrov;
- Národná prírodná rezervácia: NPR Devínska Kobyla;
- Prírodné pamiatky: PP Rosslerov lom, PP Devínska lesostep, PP Pánsky diel;
- Národná prírodná pamiatka: NPP Devínska hradná skala;
- Chránený krajinný prvok: CHKP Vápenický potok;
- Chránené vtáčie územia: Sysľovské polia, Dunajské luhy, Záhorské Pomoravie a Malé Karpaty;
- Územia európskeho významu: Devínske jazero, Rieka Morava, Devínske lúky, Devínske alúvium Moravy, Vydrica, Homolské Karpaty, Devínska Kobyla, Bratislavské luhy, Biskupické luhy, Ostrovné lúčky, Hrušov;
- Ramsarské lokality: Alúvium Moravy a Dunajské luhy.
Mapa chránených území v Bratislave
Čo je nové v chránených územiach?
Vydrica
V Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty vznikne od 1. februára 2022 prírodná rezervácia Vydrica. Návrh na jej vyhlásenie schválila vláda a významná časť lesov a prírody bratislavského lesoparku sa tak dočká lepšej ochrany.
- PR Vydrica sa bude rozprestierať na ploche 483 hektárov, väčšina územia (450 hektárov) bude v najprísnejšom 5. stupni ochrany. Voľný pohyb návštevníkov týchto obľúbených rekreačných lesov však bude aj naďalej možný. Akákoľvek hospodárska ťažba však bude v tomto území vylúčená.
Štokeravská vápenka
Manažmentové opatrenia v prírodnej rezervácií v k.ú. Dúbravka a k.ú. Devínska Nová Ves.
- V roku 2021 sme pokračovali v pravidelnej údržbe Štokeravskej vápenky, ktorá pozostávala z kosenia ruderálneho porastu o celkovej rozlohe 18 112 m2 a odstraňovania náletových krovín o celkovej rozlohe 3000 m2.
Kráľová lúka
V roku 2021 sme pokračovali v pravidelnej údržbe na Kráľovej lúke, ktorá pozostávala z kosenia, zhrabania a odvozu ruderálneho porastu o celkovej rozlohe približne 19,8 ha. Kosenie zabezpečuje Komunálny podnik. Je nastavená lepšia komunikácia so Štátnou ochranou prírody SR a na jar 2022 s a plánuje intenzívnejšie odstraňovanie inváznych rastlín a odstraňovanie krovín ako príprava pre začatie pastvy.
Sysľovské polia
V roku 2021 sa pokračovalo v spolupráci projektovým oddelením a projektovým partnerom Ochranou dravcov na Slovensku na príprave projektu LIFE STEPPE ON BORD. Vytypovali sme plochy na výsadbu stromov a sfinalizovali návrhy k výsadbe drevín.
Chorvátske rameno
Kosenie a premiestnenie chráneného zeleru plazivého. Zrealizovali sme kosenie trstiny na Chorvátskom ramene ako kompenzačné opatrenie za II. etapu výstavby električkovej trate v Petržalke, s ohľadom na hniezdiace druhy vtákov. Tento rok sme zrealizovali tri kosby trstiny a trávneho porastu (jednu kosbu zabezpečilo OTMZ a dve kosby zabezpečilo SVP z toho OTMZ zabezpečilo zhrabanie trstiny).
Podarilo sa uzavrieť Zmluvu o spolupráci pri starostlivosti o dreviny, trstinu a trávny porast medzi Hlavným mestom SR Bratislava a SVP, š.p. Na základe tejto Zmluvy sa Hlavné mesto zaväzuje zabezpečiť komplexnú odbornú starostlivosť o stromovú, kríkovú a trávnu vegetáciu v lokalite Sadu Janka Kráľa na Viedenskej ceste a SVP sa zaväzuje zabezpečiť kosenie, hrabanie, odvoz a likvidáciu brehových porastov trstiny v lokalite Chorvátskeho ramena od Bosákovej po Kutlikovú.
Zorganizovali sme hrabanie trstiny na Chorvátskom ramene spolu s dobrovoľníkmi a upovedomili verejnosť a občanov Petržalky o kompenzačných opatreniach, ktoré v tejto lokalite realizujeme.
V spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a Komunálnym podnikom sme realizovali transfer chránenej rastliny, zeleru plazivého (Apium repens). Nakoľko je II. etapa výstavby električkovej trate v kolízií s pôvodným biotopom zeleru plazivého, vytvoril sa nový 30-metrový úsek, ktorý poslúži ako nový biotop pre chránený druh rastliny. Ujatie sa zeleru plazivého (Apium repens) na novej lokalite priebežne monitorujeme.